Podľa mojich info. SZČO (nie zamestnanec v prac.pomere) nemá nárok na vreckové. Ak mu stravné vychádza každý deň 100%, tzn. je aj prvý aj posledný deň v zahraničí nad 12 hodín, tak je to ok.
Ak sa mýlim tak ma prosím opravte

Mám tiež otázku k tejto téme.
Firma si určila, že bude dávať zamestnancom každý mesiac 20 ks stravných lístkov bez ohľadu na prac. dni, choroby a podobne. To teraz neriešim.
Pri zahraničných pracovných cestách však už nechcú dávať aj lístok aj stravné v zahraničí. Viem, že je to "neštandardné" riešenie, ale nemôžu poskytnúť stravné v zahraničí skrátené o hodnotu stravného lístka? Myslím, že tu niekto písal, že nie, ale rada by som počula viaceré názory. V podstate by firma mala rovnaký náklad aj zamestnanec by spolu dostal stravné v sume, ktorá mu patrí.
Ďalší problém, ktorý s toho vyplýva je vreckové. Ak neposkytnem stravné (z vyššie uvedeného dôvodu), tak podľa mňa by nárok na vreckové nemal zaniknúť. Riešila by som to tak, že si vypočítam, koľko by malo byť stravné, z toho vreckové a to mu firma vyplatí. Môže byť?
Ďakujem pekne za názory

Obávam sa,že vaše info. sú nesprávne.
Citát zo ZODP:
Daňové výdavky
§ 19
...
(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú
e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87) a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu;...

Ten osobitný predpis je Zákon 283/2002 o cestovných náhradách, kde § 14 Vreckové hovorí "zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej prac ...... vreckové".

Ale ak sa opieraš o nejaké usmernenie alebo výsledok DK sem s ním. Pomohlo by to. My tiež neuplatnujeme pre SZČO 40% vreckové a takto by to bol pekný náklad.

Pojednáva o tom citovaný § 19 - výdavky daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2..................., takže vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste u SZCO je VOZD.

Vďaka všetkým za opravu mojej chybnej info.

Rada by som poprosila aj o vyjadrenie k mojej otázke - príspevok 23.

Ďakujem pekne

Ale mala by si aspoň napísať, ako je to hradené - platí niečo zamestnávateľ a časť zamestnanec?

Ak je zamestnanec na PC, tak mu nepatrí stravný lístok. Ak mu SL predsa len dáte, je to nedaňový náklad (okrem prípadu, keď v ten deň odpracoval viac ako 4 hodiny).

Nie, nie a ešte raz nie. Odporuje to zákonným ustanoveniam

Tu neide o náklad alebo o sumu vyjadrenú v peniazoch. Treba si uvedomiť, že:

Stravné lístky
- ich nárok upravuje ZP, zamestnávateľ buď zabezpečí stravu, alebo poskytne stravný lístok.
- tento nárok sa v zásade poskytuje bezhotovostne, teda žiadny cash, buď sa poskytne jedlo alebo stravná poukážka ako cenina.
- poskytuje sa za pracovné dni, teda zamestnanec odpracuje viac ako 4 hodiny.

Stravné (ako cest. náhrada)
- upravuje ho zákon o cest. náhradách
- náleží za uskutočnenú cestu
- poskytuje sa výhradne v hotovosti (za hotovosť považujem aj to, keď sa mu náhrada prevedie na jeho účet).

A vôbec by nešlo o rovnaké sumy pre zamestnanca a zamestnávateľa.

Predstav si situáciu, že dáš na deň stravný lístok v hodnote 3 €, z čoho zamestnanec zaplatí 1,20 €. Pritom pôjde v ten deň na celodennú PC, za čo bude mať nárok na 8,30 €, takže mu doplatíš 5,30 €.

Teraz si to zrekapitulujme:
- zamestnanec zaplatil 1,20
- ty si mu dala 1,80 + 5,30 = 7,10 €, takže si porušila legislatívne ustanovenia ohľadne stravného, lebo si mu mala dať v hotovosti 8,30 €, teda by si mu bezdôvodne krátila stravné. Krátiť môžeš len z dôvodov uvedených v ZoCN.

Ale takéto špekulácie sú bezpredmetné, lebo vyššie som ti popísal, prečo nie je možné kompenzovať cest. náhrady stravným lístkom.

Nie, pretože tvoj model nemôžeš použiť, je bezpredmetné hovoriť o inom výpočte vreckového. Treba dať stravné aj vreckové podľa zákona o CN.

Povedz tomu, komu to napadlo, že takto sa to nedá. Ak to chce predsa len presadiť, tak je to na jeho zodpovednosť. Potom sa nedá poradiť "správne" riešenie, lebo takýto postup je nezákonný.

Chobot ďakujem pekne za obsažnú odpoveď.
Tých 20 ks si časť hradia zamestnanci a časť prispieva zamestnávateľ. Vďaka za upozornenie na súvislosti ako ich popisuješ, nedomyslela som to. Chceli si to zjednodušiť, tak ma napadlo či by to nešlo takto.
Ešte raz vďaka za ochotu :-)

Práve mi dal šéf takýto dotaz. Netýka sa to našich pracovníkov.
Keď má pracovník miesto výkonu práce Slovenská republika, či má nárok na diety. Poradíte niekto?

TAkto definované miesto výkonu práce nie je v súlade so Zákonníkom práce, preto nie je pravdou, že nemajú nárok na cest. náhrady.

Miesto výkonu musí byť určené v zmysle ZP obcou alebo inak presne určené miesto:

(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) ....
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),

Tu som to vysvetľoval:

http://www.porada.sk/t75220-miesto-vykonu-prace.html

Vysvetli to šéfovi, že to nemáte správne určené a zamestnancov okrádate o ich nároky.

Ďakujem pekne za odpoveď. Nie sú to naši pracovníci, jedná sa o jeho rodinného príslušníka, ktorý začal podnikať.

ide o zamestnanca alebo živnostníka ?

Je to živnostník, ktorý zamestnáva na dohodu o vykonaní práce.

Len podotýkam, že poskytovanie cestovných náhrad pri dohode o vykonaní práce musí byť v dohode uvedené.