a_je_to Správna odpoveď je ... áno, netreba ! Je pravda, že zákon hovorí, že .... podrobnosti o spôsobe účtovania si účtovná jednotka upraví v interných smerniciach. Riešenie tohto ustanovenia je možné v dvoch alternatívach. Buď sa tomu podriadim a za každých okolností to splním, alebo zvažujem, či zákon môže ísť až tak ďaleko. Aby záväzne určoval niekomu, že sám sebe musí písomne nariadiť, ako má postupovať .... a je povinný na požiadanie preukázať, že si to sám vopred písomne nariadil, aj že sa podľa toho aj správa. Na druhú alternatívu uvažovania nenachádzam inú právnu, ani logickú odpoveď ... než nie !
Nemienim zazlievať tým, ktorí uvažujú podľa prvej alternatívy, ktorí sa podriadia, aj keď nemusia a smernicu si urobia. Splnili, čo sa dalo, majú to za sebou, nemusia sa tým ďalej zaoberať. Ale ak sa niekto pýta, či to fakt musí byť, tak by ... ma asi roztrhlo... ak by som sa neozval so svojím názorom. Smernica je predpis, síce vnútorný ... ale predpis niečoho niekomu, právny akt. Na reálnu existenciu akéhokoľvek právneho aktu treba dve strany. Jednu oprávnenú s právom nariadiť a druhú povinnú, s povinnosťou rešpektovať. Nikoho nemožno ani zákonom donútiť, aby písomne usmerňoval sám seba. Žiadny zákon nevisí vo vzduchoprázdne, nevypočítateľne a nepredvídateľne. Nemožno ho vykladať brutálne, jednosmerne, metafyzicky a bezmocne .... bez dialektických a racionálnych väzieb na objektívny záujem, pre ochranu ktorého bol prijatý.
To, ako si ja FO – SZČO vediem svoje účtovníctvo nie som povinný sebe predpisovať. Pripadá mi to, ako hrať ...človeče nezlob se ... sám so sebou. Chýba tu duálna podmienka a duálny dôvod. Akákoľvek smernica tu stráca pôvodný zmysel, zostáva iba deklaratórny význam a efekt. Ale ten predsa deklarujem aj samotným spôsobom a uplatnenou alternatívou účtovania, nemusím ju ešte osobitne deklarovať v smernici .... len preto, že to zákon uvádza. Alebo ... že by predsa len ... áno ? Rád si vypočujem iný výklad, nie však holú citáciu toho, čo aj sám poznám.
O čo zbytočnejšia je interná smernica u jednoosobovej FO SZČO, o to dôležitejšia je vo väčšej účtovnej jednotke, kde sa zavádza nové účtovníctvo. Tam si účtovník prejde všetky základné alternatívy účtovania s klientom, vyberie, zapíše, dá podpísať klientovi a ... to je smernica. Nikdy už nemôže klient účinne namietať, že to chcel inak. Aj daňovej kontrole sa smernicou nedá preukázať nič iné, než to, že účtovná jednotka sa s účtovníkom na zvolených spôsoboch vopred dohodla a robí to podľa dohodnutých postupov. Situácia nie je postavená tak, že .... príde daňová kontrola, ako prvé si vyžiada interné smernice ... ak nie sú, dá pokuty a až potom bude žiadať niečo ďalšie. Na taký postup existujú obranné prostriedky.
Pravdu o sebe ? Za 20 rokov svojho FO JU dodnes nemám, ani som nemal žiadnu internú smernicu ... ani sa ju ďalších, možno 2O rokov nechystám spracovať. Zdôvodním to parafrázovaním šerifa z filmu Rambo 1.... zákonem jsem tady jáááá .... ! Ani v menšom PÚ pre klienta nemám účtovnú smernicu. Namiesto toho popíšem zvolené alternatívy účtovania v Poznámkach k ročnej závierke. A to je pre mňa smernica na rok dozadu, aj rok dopredu. Konateľ podpísal a súhlasil .... a ja to obhájim. U väčšieho účtovníctva by som si však postup bez interných smerníc nedovolil, tam je nevyhnutná.