Zoltán Kovács

Takže sme postúpili s výstavbou. Mali sme základovú dosku. A teraz murovanie.
Je všeobecne známe, že dobrého murára nájsť zaberie určitú dobu. Našťastie máme v rodine murára, ktorý má svoju partiu. A je kvalitný. A aj vyťažený. Takže už predtým ako sme dokončili základovú dosku som sa s ním predbežne dohodol. Totiž 2 mesiace dopredu mal všetky víkendy obsadené.
Jednanie bolo rýchle a priamočiare. Vyžiadal si projekt, aby si mohol pozrieť čo vlastne chcem od neho. Nakoniec za cenu 20 tisíc Sk sme sa dohodli. Zvolil som cenu za celkovú prácu. Je to 5 členná partia.
Samozrejme pred murovaním sme si dali doviesť samotný materiál. Porfix 37,5 cm na obvodové múry, a 20 cm na nosné múry. A na priečky 10 cm. Pri voľbe materiálu rozhodujúcou bola samozrejme cena, ale v neposlednom rade aj tepelnoizolačné parametre. Do úvahy prichádzali tehly porotherm, ytong a porfix. Isteže najlacnejší bol porfix. Tie tepelnoizolačné vlastnosti boli porovnateľné pri všetkých materiáloch. Za materiál som zaplatil celkom 110.591,- Sk, z toho paleta lepidla stála 7.990,- Sk. Prizvukujem, že uvádzané ceny boli platné v r. 2005, to aby nikoho to nemýlilo.
Takže deň D, mal byť 17.09.2005 sobota. Nezabudnem na ten deň, totiž bol neskutočný leják. Dlhým nosom som čakal na stavbe, že nikto sa nedostaví. Ale nakoniec bratanec – murár došiel sám s tým, že v takomto počasí sa pracovať nedá. Dohodli sme sa, že keď na druhý deň nebude pršať, tak je u mňa na stavbe ráno o 7.00 hod. Tak aj bolo. Došli všetci piati, traja murári a dvaja pomocníci. My sme boli tiež traja: otec, brat a ja.
To tempo, ktoré diktovali bolo neskutočné. Nestíhali sme miešať lepilo a podávať kvádre. Ale večer o 17.00 hod sme odchádzali domov tak, že obvodové múry spolu s nosnými boli hotové. Len na druhý deň došiel ešte murár – bratanec osadiť preklady nad okenné a dverové otvory.
Práca bola odvedená kvalitne a precízne.
Týždeň na to sme mali zašalovaný veniec. Bolo treba organizovať ďalšiu brigádu na betónovanie. V tomto nám pomohol bývali spolužiak, ktorý došiel aj s otcom a kamarátom. Takto sme boli 6. A museli sme zabrať, totiž veniec by sa mal zabetónovať naraz, a nie na etapy. Nakoniec večer o 20.00 hod pri montážnych lampách sme úspešne dobojovali.
Táto brigáda bola na celej stavbe najlacnejšia. Spolužiak nebol ochotný prijať žiadne peniaze, len na benzín. Jeho otcovi a kamarátovi som horko ťažko nanútil aspoň 1.500,- Sk na hlavu.
Po zabetónovaní nasledovala 2 týždňová prestávka, kým veniec vyzrel.
Keby som vedel, že po tejto práci bude nasledovať „najťažšia“ etapa stavby, tak tomu by som neveril. Mám na mysli strechu. Ale o tom už nabudúce...........