účtovník 007

Pokladám sa za takzvaného „euforistu“, čo v mojom výkladovom slovníku znamená:

Euforista – človek, ktrého určitá myšlienka tak nadchne, že je ochotný okamžite minúť kopu peňazí za veci, ktoré v konečnom dôsledku vďaka jeho slabej vôli, aj tak iba zvýšia množstvo harabúrd, ktoré nakúpil pri inej euforickej super myšlienke.
Že to nepoznáte?

Nikdy ste nechceli začať s racionálnym stravovaním, nakúpili potrebné kuchynské náradie – hrnce (napr. parný), no potom, čo vám väčšia časť rodiny vaváňala rezňami a vyprážaným syrom, váš parný hrniec tíško plače v špajzi?

Nikdy ste nechceli mať super pleť,ako tá vyretušovaná štrnástka na obálke časopisu, a tak ste nakúpili krémiky (nie jeden, radšej celú XXL sadu)s euforickou myšlienkou, ako každý deň venujete sebe aspoň pol hodiny? A po pár dňoch vám z tej eufórie zostali iba tie krémiky?

Nestalo sa vám, že ste pri skúšaní v kabínke v zrkadle zazreli čudnú zdeformovanú postavu (inak neviem akým spôsobom, ale v skúšobnej kabínke sú zrkadlá, ktoré neskutočne deformujú postavu) a rozhodli ste sa, že od zajtra budete chudnúť a každý deň aspoň hodinu cvičiť? Vbehnete do prvého šport – obchodu, kúpite rotanu, fitloptu, DVD s cvikmi, steper, stacionárny bicykel....tí maxi euforisti celé cvičebné zariadenie. A po týždni nájdete steper pod posteľou, fitlopta zavadzia všade, kde ju presuniete, na rotane ste sa šmykli pri rannom behu do kúpeľne a zo stacionárneho bicykla je nemý sluha?
Že vám sa to ešte nestalo? Tak vy ďalej nečítajte! A neopovážte sa ani očkom nazrieť o riadok nižšie.

Mňa minule ofúkla úžasná euforická myšlienka. Nebolo treba ani chodiť do skúšobnej kabínky, aby som vedela, že od zajtra chudnem. Chudnutie bola iba mini eufória, ale zdravo sa stravovať ........ Mojimi vernými spoločníkmi sa stali celozrnné potraviny, celozrnná ryža, sójové výrobky, tekvicový olej, ajurvádske čaje a verte, že som si pekne z toho všetkého urobila zásobu. Mäso malo byť určitú dobu tabu, tak písali v múdrych knihách, preto som sa obchodom s mäsovými výrobkami vyhýbala poriadnym oblúkom. V meste máme racio – zdravý obchodík, kde som sa na určitú dobu stala stálou zákazníčkou. V chladničke ako skriňa, tam majú samé zdravé dobroty. Sójové jogurty, sójové párky, sójové salámy a predstavte si, zeleninová tlačenka, rastlinná klobása.....no proste som si oči vyočovala na tých úžasných pochúťkach, len to mäso nikde. Mali tam tiež zázrak s názvom psyllium. Skutočne úplný zázrak. Okamžite som si kúpila nie malú krabičku, ale celé maxi balenie. Za takú cenu, no nekúp to.
Minula som z neho iba dve lyžice, lebo po zaliatí oných dvoch lyžíc psyllia studenou vodou a vypití prvého dúšku, ma napínalo ako koňa.
Trpela som.
Kým iní mali na raňajky lukulské hody, ja jablko a 3 bobuľky hrozna. Kým iní jedli španielskych vtáčkov, ja som mala sójové rizoto. Kým môj priateľ si dal večer pohárik vínka, ja som pregĺgala ajurvédsky čaj. Takto išiel deň za dňom. Môj žalúdok prestal škvŕkať, asi sa scvrkol na veľkosť orechovej škrupinky, očné buľvy mi prestali vyliezať pri pohľade na akékoľvek iné nezdravé jedlo, lebo som si ich prstami zatláčala. A môj vnútorný „euforista“ jasal. To ešte netušil, aká katastrofa sa blíži.
Plánovala som si víkendové „zdravé“ menu. Vybrala sa do bio - racio-obchodu. Predavač sa na mňa milo usmieval, veď prečo by aj nie, keď som mu robila v poslednej dobe takú tržbu. Chodím po obchode, vyberám, ešte musím zobrať niečo z chladničky. Otvorím dvierka, prezerám tie sójovo – rastlinné dobroty, rozmýšľam, keď mi oči padli na víkendové menu dotyčného predavača, ktoré si odložil do chladničky. Medzi všetkými sójovými „dobrotami“ bola obrovská - domáca - čerstvá hus, vedľa nej kilogramová oravská slaninka v reze krásne prerastená a dve knedle.
Zatmelo sa mi pred očami, srdce mi preskakovalo z ľavej polovice hrude do pravej a slinné žľazy určite zaklipkali očami. Môj vnútorný „euforista“ skolaboval. Zatvorila som chladničkové dvierka a odkráčala bez nákupu von. Predavač na mňa ospravedlňujúco gúľal očami a ja som sa seba pýtala: „Nezabijem ho?“
Nie, nezabila som ho, iba množstvo krabičiek s divnými názvami, ktoré mi zostali, sú tichými svedkami mojej poslednej eufórie.
Poslednej? Určite nie, lebo ja už som raz taký „euforista“.