ludmilla

Po napáchnutí bežným kubánskym životom sme sa presunuli do starého mesta. Pre Capitolom som na chvíľu zatvorila oči a uvedomila som si, že aj keď som videla tú chudobu ostala Havana pre mňa fascinujúcim miestom Karibiku. Havanský Capitol je vernou kópiou capitolu vo Washington D.C. len je väčší a krajší. Ráta sa medi najväčšie a najimpozantnejšie stavby Havany a je najkrajšou a najznámejšou budovou na celej Kube. V okolí Capitolu je veľa starých, ale veľmi zachovalých áut z rokov 50 - 60 tych. Pohybuje sa tu veľa turistov s fotoaparátmi, ale aj veľa žobrajúcich ľudí.
My sa ďalej presúvame po jednej skvostnej promenáde Prado alebo ju volajú tiež Paseo de Marti je podobnou promenáde v Madride. Je hlavnou tepnou Havany, je vydláždená mramorovými doskami a lemovaná stromami a zastavaná farebnými palácmi. Ulica je široká, ale i tak poskytuje veľa tieňov, taktiež sú na nej sochy levov, ktoré sú symbolom Havany. Prado bolo obľúbeným výletným cieľom aristokratov Havany, ktorí sa tu s obľubou preháňali na svojich kočoch. Celú ulicu lemujú lampy z kovaného železa. Je to veľmi pekné miesto na prechádzku. Ako sme sa tak túlali s manželom po tejto ulici zastavil sa pri nás kubánec a typicky nadviazal rozhovor typu: Ahoj ako sa máš, odkiaľ si? Keď sa dozvedel, že zo Slovenska, hneď začal, že pozná futbalistu Nedvěda (českého) a už začal aj s nami obchodovať s kadečím možným .
Po prechádzke Pradom sme sa zastavili v Parque Central je obľúbeným miestom na stretnutia mladších aj starších, bezstarostne sedia v tieni na mramorových lavičkách. v strede parku stojí socha národného kubánskeho hrdinu José Martího a palmy kráľovské národné stromy Kuby. Tento park je oázou pokoja, stretávajú sa tu aj fanúšikovia baseballu a vsádzajú na baseballové zápasy. V pozadí sú deti - mladí pionieri a nacvičujú tanec. Na tomto mieste to žije. My sme si pred pamätníkom urobili pár fotiek a pobrali sme sa ďalej po stopách milovaného papa Hemingwaya.
Nastal totiž deficit v pitnom režime, takže šup do El Floridity , obsadili sme si stôl v zadu pri mladučkých španielkách, ktoré sa stále usmievali. Celkom klasicky ako to robil Ernst dali sme si aj my daikiri a niečo malé pod zub, čas sme trávili rozhovorom o Kube, takže pri našom stole rezonovala slovenčina so španielčinou . V tomto bare je dobrá atmosféra, stále hrá živá muzika a stretá sa tu veľa veľa jazykov. Po malom osviežení sme sa vydali po jednej z hlavných tepien Havany po ulici Obispo, je to nákupná ulica starej Havany, spája havanský prístav s rušným centrom a je chodníkom do minulosti Kuby, práve vďaka svojej histórii - boľa obľúbenou ulicou Hemingwaya a holywoodskych hviezd, kedysi skrývala v sebe sny o ríši. Dnes Calle Obispo znovu nadobúda svoju zašlú slávu vďaka svojej čarovnej zmesi španielskej kultúry a karibského šarmu. Po celej ulici sa nachádza veľa kaviarní, barov, trhov, väčších aj menších obchodov, reštaurácií a rýchleho občerstvenia.
Práve na tejto ulici sme stretli starú pani s cigárou, ktorá sa vyskytuje na fotografiách v rôznych časopisoch, novodobá pani podnikateľka, za 1 CUC si môžete vyfotografovať, alebo sa odfotiť s ňou, no odolajte krásavici.
Kráčame vedľa ďalšieho známeho baru La Bodequita del Medio, pretože sme dostali dva typy 1. El Floriditu - daikiri a 2. La Bodequita del Medio - mojito, môžem dnes konštatovať oba typy višli na jednotku, pretože aj La Bodequita, kde sa rád zastavoval Hemingway na mojito bola dobrou voľbou. Osviežili sme sa, na chvíľu sme sa vrátili v čase a oddýchli sme si. Pili sme to najlepšie mojito a nie jedno. ... a pokračovali sme ďalej po stopách papa Hemingwaya po Calle Obispo až do hotela Ambos Mundos. V tomto hoteli žil Ernst sedem rokov a písal tu svoje skvosty. je to typický rodinný mestský hotel, leží priamo na pešej zóne, na stenách visia jeho fotografie.
Z hotela sme sa vybrali späť po Obispo, zastavili sme sa na trhu, kde sme kúpili pár drobností pre našich blízkych a začal sa hlásiť hlad, rozhodli sme sa pre útulnú záhradnú reštauráciu so živou muzikou. Na pitie sme si pre zmenu vybrali piňa coládu, však už sme ju dlho nepili. Jedlo tvorilo menu: zeleninová polievka - pre mňa bola grilovaná ryba so zeleninou a manžel si pochutnal na bravčovom grilovanom steaku so zeleninou, ryžou a zemiakmi, ako dezert sa podával môj obľúbený vanilkovo-pudingový dezert v karamelovej omáčke (taký mi robila filipínska kolegyňa) a menu zakončila kávička s mliekom, platili sme 30 CUC-ov.
Dobre najedení sme sa zasa vybrali peši smerom k Paseo Prado, kde sme si zobrali Cocotaxík a s ním sme išli naspäť do nášho hotela. Cesta viedla po Malecone a práve boli veľké vlny, ktoré vrážali do múrov Maleconu a dopadali až na cestu, keďže Cocotaxík je otvorený bolo to celkom príjemné osvieženie. Cesta trvala asi hodinu a zaplatili sme za ňu 10 CUC.
Tento deň bol nádherný a plný zážitkov, zanechal vo mne hlboké stopy. Havana je mesto mnohých tvárí a ja dúfam, že ju ešte niekedy uvidím.