V Bratislave údajne prileteli prvé lastovičky.
Igelitkári plnia svoje HDPE a LDPE taštičky a ich účtovníci majú čím ďalej strapatejšie hlávky.
Presne tak !
Usmejme sa, tešme sa, prichádza jar, vtáčky štebocú , čo nevidieť zazelenie sa všetko vôkol nás.
Po celom dni sa teším domov a všetci sa /dúfam/ tešia so mnou. Aj môj SB, aj moje detváky, dokonca aj psík Samko dnes o čosi veselšie krúti chvostíkom, všetci čakajú na svoje mištičky...
Každý si vyžaduje
Dlho som sa odhodlávala do krajiny medzi Tichým a Atlantickým oceánom. Ako väčšina Slovákov som si vravela - na čo tam pôjdem, veď u nás je krásne, je sa kde túlať, čo doma a v práci bude bezo mňa a samé také ptákoviny okolo mojej maličkosti a pocitu svojej nenahraditeľnosti....
Až to zrazu prišlo. Dostala som spiatočnú letenku s jasným termínom odletu a príletu. Nepomohli výhovorky, že neovládam jazyk krajiny do ktorej mám ísť, nepomohli argumenty typu ale to, ale ono,
Pôvodne som si myslela, že si poťažkám v rubrike ,,čo sa vám dnes stalo, čo vás potešilo, čo vás zarmútilo"...keby v tej rubrike bolo - čo vás dnes prekvapilo...
Netrpím obžerstvom, ale tieto sviatky boli pre mňa zabijákom fakt. Pri pohľade na jedlo a pitie mi netečú slinky ani sa neprejavujú žiadne zvláštne chute, ale kávičku si dám rada a nie jednu počas dňa. Včera som si tiež takú po práci chcela vychutnať, aj som si ju navarila, nôžky na gaučík