A že nie je vraj na Slovensku diskriminácia !
V tomto prípade (ak to ovšem naozaj budú reálne DÚ robiť a aj postihovať) budú diskriminovaní zamestnávatelia.

A kto bude prenajímať tie priestory a výrobné prostriedky ? Tá firma, pre ktorú bude pracovať živnostník ako obchodný partner ?
Potom je to podľa môjho názoru viacnásobne závislá činnosť.

Veru budú...my sme náhodou nikoho nenútili ísť na živnosť robiť a napriek tomu máme viac živnostníkov ako pracovníkov na zmluvu. Keď sa na jar rozbehnú stavebné práce nezoženiete na pracovnú zmluvu poriadneho murára , všetci fakt dobrí - robia na živnosť a nájdete tak akurát na úrade práce odpad , ktorých nikto nechce, pretože poväčšine miesto práce popíjajú. A takí si netrúfnu ani tú živnosť založiť.

No zdá sa mi, že príspevok sa dostáva do úplne inej roviny ako by sa mal. A hovoriť o diskriminácii nemyslím si, že je namieste. Debata by sa mohla zvrtnúť akýmkoľvek smerom a ani vlk by nebol sýty, ani ovca celá ... .-(

Celá kampaň DÚ je predsa zameraná na tzv. živnostníkov. Zdôrazňujem to tzv. Máme kopu obchodov, kde pokladníčky sú akože podnikateľky, kde obsluhujúci personál v čistiarňach vlastne iba sprostredkúva obchod, kde kancelárske sily podnikajú v oblasti administratívy a pod., pričom je jasné, že napr. sekretárka si nekúpi ani pero a nemá vytvorené žiadne podmienky na naplnenie § 2 Obchodného zákonníka, v ktorom sa hovorí, že podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Takéto sily spravidla fungujú v podnikoch za účelom dosiahnutia zisku „zamestnávateľa“, nakoľko jediným dôvodom takýchto vzťahov je šetrenie nákladov, či už v spojení s úhradou odvodov, alebo v spojení s odbúraním administratívnej náročnosti evidencie zamestnancov, minimalizáciou sociálnej politiky a pod.. Viem, že na Slovensku sa ťažko podniká a častokrát je to jediná možnosť udržať zamestnanosť, avšak je to dôsledok zdeformovaných podnikateľských podmienok na Slovensku. A veľa zamestnávateľov túto možnosť nie že využíva, ale zneužíva. Dôvodom je získanie výhod pre zamestnávateľa a nie zamestnanca – živnostníka. Pripúšťam však, že sú aj iné prípady a to najmä v súvislosti so snahou udržať sa v platobnej schopnosti. Avšak zamestnávanie živnostníkov sa stalo národným športom a to značne mení situáciu a pohľad na tento typ vzťahov. A začne sa možno „hon“ na čarodejnice .-)

Nesmieme však zabúdať, že všetko spočíva v obhajobe nášho postupu. A nie každý vzťah musí byť posúdený ako závislý. Ak murár – majster svojho remesla má svoju hlavu, vie čo robí, za čo je zodpovedný a vie sa predať, mám za to, že dôjdeme v niektorých znakoch k podnikateľskej činnosti. Dotiahnuť to do únosnej miery a udržať prvky podnikania nie je až taký kumšt, ak mu nebudeme preplácať obedy a snažiť sa ich účtovať, ak mu nebudeme strkať do ruky všetko náradie, ak ho nebudeme šatiť, evidovať jeho dochádzaku spolu s ostatnými zamestnancami, preplácať mu dovolenky a osobné voľná, poskytovať ostatné sociálne výhody prináležiace zamestnancom a pod.. Čo my predávame, on musí kúpiť. My zas musíme kúpiť to, čo on predáva. Ako v klasickom nezávislom vzťahu.

Nemyslím si, že nie je možné v niektorých prípadoch obhájiť nezávislý vzťah. Jeho podmienky je však potrebné vopred premyslieť.

Robím účtovníctvo tiež tzv. živnostníkom. Sedia riadne 8 hodín v práci, majú k dispozícii priestor, stôl, PC a samozrejme faktúrujú.
Upozornila som ich, že je to riadny § 5, ale zamestnávateľ ich "donútil" ísť na živnosť.
Mám len obavu, že ak raz príde kontrola z DÚ a zamestnávateľ si obháji , že mu faktúrujú.....čo ak títo moji klienti /tzv. živnostníci/ budú pokutovaní za to, že nepriznali nepeňažný príjem za používanie priestoru, stola a PC???

Janka, máš úplnú pravdu, treba to posudzovať prípad od prípadu.
Mám ovšem aj negatívne skúsenosti so zamestnancami DÚ, ktorí všetko berú tak, ako im niekedy nalinkovala strana a vláda - MUSIA mať výsledky.
(česť výnimkám-ako všade).
Škoda, že aj daňoví a iní úradníci nemôžu robiť svoju prácu na živnosť. :p

Myslím že podstatné je to, čo píše AVO v poslednom odstavci ohladom preplácania živnostníkom "kde-čoho" ako keby boli zamestnancami firmy. Treba všetko robiť s mierou. Ale pokiaľ človek sedí za stolom, robí na PC s ostatnými zamestnancami, dostáva stravné lístky a iné veci tak to je trošku moc. No záleží na firme koľko si "dovolí riskovať..."
Pekný neskorý večer...

Áno, prenajímala by to tá firma, pre ktorú práce budú živnostníci vykonávať. A z dôvodu využívania jej priestorov by bola uzatvorená zmluva o prenájme priestorov a hnuteľného majetku. Na základe tohto zmluvného vzťahu by sa im tento prenájom fakturoval. Preto si myslím, že skôr toto by mohol byť akýsi dôkaz, že firma sa k nim správa ako k dodávateľovi služby a nie zamestnancom a zároveň, keď má so živnostníkmi uzatvorenú zmluvu o dielo, v ktorej je uvedené, že práce bude vykonávať v priestoroch objednávateľa a práce vykoná na základe technických výkresov podľa požiadaviek objednávateľa.

Aj tak mi to evokuje výrazne závislý vzťah.
Inak by to bolo, keby títo živnostníci mali prenajaté od tretieho-nezávislého subjektu výrobné priestory, a rovnako aj výrobné prostriedky keby mali povedzme na leasing, ale od štandardnej leasingovej firmy, nie od obchodného partnera - tzv. chlebodarcu.
Vtedy by mali postavenie klasického obchodného partnera, ktorý je NEZÁVISLÝ.

Plne s tebou súhlasím, ale je to situácia, ktorá sa asi lepším spôsobom nedá vyriešiť. Živnostníci chcú podnikať a sami si neuvedomujú, aké riziko je s takouto situáciou spojené, tak pre nich samotných ako aj pre firmu. A ak sú ozaj dobrí, tak je to tak ako to je.

Tak im neprenajmi priestory ani výrobné prostriedky, a budú musieť zostať pracovať na pracovnú zmluvu. Alebo myslíš, že sa odvážia ísť na voľný trh bez peňazí a bez toho zabezpečenia, čo im poskytuješ ?