Opíšem jeden extrém.
Vonku bola tlupa chalanov asi vo veku od 10 do 15 rokov. Odrazu sa medzi nimi strhla bitka a traja začali mlátiť jedného.Také brutálne kopance, mlátenie päsťami chlapca, ktorý už ležal na zemi mi vyrazilo dych. Ostala som v úplnom šoku, kde sa v nich zobralo toľko nenávisti, zlosti a brutality? Začala som na nich kričať aby prestali, ale absolútne to s nimi nepohlo. Vodca tej tlupy bol úplne besný a hystericky vykrikoval: "ja ťa zabijem!" a mlátil a kopal, hoci ten chlapec na zemi plakal a kričal od bolesti. Rozbehla som sa k nemu, vtom ma odstrčil sused, že on to vybaví. Pribehol k tomu "diablovi" a zopár krát mu dohováral, aby prestal. Ten sa obrátil voči nemu a keby sa sused neuhol, schytal by aj on. "Teraz ty skúsiš ako sa cíti ten, čo leží na zemi" skríkol sused a riadnu mu"zavesil".
Až vtedy sa ten výrastok spamätal a prestal. Dobitý chlapec sa ledva pozviechal zo zeme a kamaráti mu pomohli odísť.
Usudzujem, že zloba a brutalita toho jedinca má počiatky v rodine.
A to buď: Mlátia ho ako žito,
alebo: V živote nedostal riadnu bitku a je to obyčajný rozmaznaný "fracek"
V tomto prípade, fyzický útok človeka na cudzie dieťa pomohol zabrániť možnému dokaličeniu druhého dieťaťa.
Ako by sa toto posudzovalo?
Ja osobne som za liberálnu výchovu detí, ale aj tá musí mať hranice a určené mantinely od-do. Občasná "výchovná" nemôže dieťaťu ublížiť, samozrejme pokiaľ je to len primerané zaucho, alebo po zadku - žiadna agresia a násilie.
Veru, ak chceme deti biť musíme sa to najprv naučiť, aby sa to neminulo účinku.
Inak jeden klinický psychológ odporúčal v prípade besnenia a hystérie dieťa buď capnúť po tvári alebo pofŕkať studenou vodou.
Žiaľ tú vodu nenosíme so sebou stále, ale ruka je vždy poruke