Ono je to naozaj veľmi individuálne. Je to vždy o tom človeku samotnom - ten, čo vedie pohovor...
Napríklad moja posledná skúsenosť pri nedávnom prijímaní zamestnanca k nám do firmy bola takáto:
Ja osobne som nevidela žiadny problém v tom, že človeka, ktorý bol na pohovore, zaujímali aj platové podmienky. No nadriadený, ktorý ten pohovor s uchádzačom viedol, sa zarazil, že sa mu to nepáči, že sa spýtal na plat. Vraj mu to nepripadá potom tak, že by mal záujem o prácu samotnú, ale ide mu len o to, kde zoženie lepšie platené miesto. Nakoniec ten človek u nadriadeného teda neuspel. A to bol človek s praxou, ktorý keby bolo na mne, bol by prijatý. U zamestnávateľa vyhral človek bez praxe, ktorý však na neho zanechal lepší osobný dojem. Takže to je naozaj ťažké.
Existujú personalisti skôr ľudskí, ktorí naozaj pochopia, ako to ten človek v danej chvíli možno myslel. A sú personalisti, ktorí sa na to pozerajú naozaj len a len z pohľadu záujmu zamestnávateľa. Ťažko je teda radiť... Ide podľa mňa vždy len o to, aby sme nepredstierali, že sme niekým iným, ale správali sa prirodzene a odpovedali na otázky naozaj otvorene. Potom je už len na zamestnávateľovi, či u neho uspejeme alebo nie.