Xanti Chobot,
ak darujem nehnuteľnosť a dám podmienku, že ma obdarovaný dochová tak mi chceš povedať, že je takáto podmienka v darovacej zmluve neplatná?
Sa mi to celkom nezdá, a naozaj nevieme a nepoznáme okolnosti za akých sa toto obdarovanie udialo, takže je ťažko poradiť adekvátne.
PS: uvedomujem si, že niekedy možno nepoužijem správne slová, mne sa lepšie rozpráva ako píše Pridám pikošku zo života:
Niektorí starší ľudia sa snažia predísť problémom pri dedení ich majetku v budúcnosti, a preto často prevádzajú nehnuteľnosť už za života na svoje deti či vnúčatá. Sú prípady, keď sa to nevypláca. Medializovaný bol napríklad osud viac ako osemdesiatročnej starenky, ktorá prepísala svoj dom na vnuka. Ten ho daroval manželke a manželka dom predala. Babička sa síce poistila vecným bremenom, teda doživotným právom obývať svoj dom, no rodina ho predala aj s ňou. Nový majiteľ bola úplne cudzia osoba, takže babička prišla o dom a vnuk zarobil. Právnici sa zhodujú na tom, že právo vnuka predať dom aj s babičkou sa nedá nijako napadnúť a dokonca sa tomu nedá ani zmluvne predísť. „Nie je totiž možné obmedzovať vlastníka veci slobodne s ňou nakladať. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechádza s vlastníckym právom k nehnuteľnosti na nového nadobúdateľa, ktorý je povinný vecné bremeno rešpektovať a strpieť prítomnosť osôb, ktorým toto právo prislúcha. V opačnom prípade, ak by darovacia zmluva obsahovala klauzulu, ktorá by obmedzovala obdarovaného v nakladaní s darovanou nehnuteľnosťou, bola by neplatná, keďže by išlo o ustanovenie, ktoré nemá oporu v zákone.
Ak darujú rodičia nehnuteľnosť svojim deťom, odporúčam im dohodnúť priamo v darovacej zmluve vecné bremeno – právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti darcom. V tomto prípade vecné bremeno patrí určitej osobe, pričom darcovia môžu užívať nehnuteľnosť bez ohľadu na to, kto je alebo v budúcnosti bude jej vlastníkom.