Najskôr 3- vodičová respektíve 5- vodičová sústava je postupne zavádzaná od začiatkov rozvodov elektriky. Výnimky z ČSN 341010 zr.1965 a ČSN 343100 z r.1967 postupne skončili v r. 1994 .Sústava TN-S najprv bola zavádzaná pre výbušné prostredie, potom pre mokré , horúce ..... a skončilo to v obytných budovách. Tak ťahať tromi/piatimi vodičmi je povinné viac ako 15 rokov.Tak isto sa zavádzal prúdový chránič najprv tam kde sa nedali splniť podmienky dovoleného dotykového napätia, vypínacích časov, pre zvýšenie bezpečnosti laikov.
Rozdiel medzi klasickou ochranou poistkou (aj ističom) a prúdovým chráničom je jednoduchý: Pre vypnutie poistky 20A s pomalou spúšťou (značka slimáčika na boku poistky ) je potrebný vybavovací prúd 6 až 10 násobok čo je 120 až 200A a musí to stihnúť v čase podľa starých noriem do 5 sekúnd, podľa nových 0,4sekundy. Ak je tam ničo "zatutlané" tak čas sa predlžuje a "zváračka je hotová " . A hlavne u tepelných spotrebičov( bojler, žehlička,práčka, umývačka riadu, el. šporák, rúra na pečenie) môže nastať problém pri dotyku časti špirály voči kostre . Kostra sa dostane pod "čiastkové" dovolené dotykové napätie čo je menej ako 50V a pri dotyku človeka prechádza telom unikajúci prúd, a poistka nemá dôvod vypnúť.A najhorší je dotyk na dva takéto spotrebiče napojené z dvoch poistiek, každá z inéj fázy.
Prúdový chránič vypína nezávisle na veľkosti ističa a jeho poruchového prúdu , ale stačí hodnota rozdielového prúdu chrániča (30mA = 0,03A ) v čase 0,01sekundy. Pri prúdovom chrániči závady tepelných spotrebičov( ako uvádzam pri poistke.) sú vypnuté po poruche ihneď.
Je zrejmé, že žiadna z ochrán neživých častí nie je dokonalá a že každá má svoje nedostatky. Vždy bude záležať na vhodnej voľbe ochrany neživých častí v závislosti na druhu použitej siete. Dôležité je zohľadniť aj ku konštrukcii zariadenia, ktoré je v danej sieti prevádzkované.
Pre milláčikk: Áno sú tam aj chrániče bez ističa aj s obrázkom čo je vnútri a ako to funguje , a vypínacie kontakty sú aj v jednom či druhom .