Dosť veľa sa zmenilo ohľadom kontrolných známok....na colnom urade som ako opravnený príjemca opakovany dostal informáciu, že si musim dať vytlačiť minimálne 500 kontrolnych známok a ako opravnený príjemca ich musím mať kryté zábezpekov na dan. Nie som ani colnik ani pravnik, ale po prečitaní si nového zakona to chápem tak, že tieto veci sa menia az k 1. januáru 2013 a preto v sučasnosti by mali platit ustanovenia stareho zakona. Podla noveho zákona je minimálne množstvo objednanych kontrolnych známok 500ks. Tu však už nevidim podmienku opakovaneho opravneneho prijemcu tlačit kontrolne známky len do výšky zloženej zábezpeky na daň. Prosím Vás kde je pravda? Môžem počas roka 2012 postupovať tak ako doteraz, čiže registračné odberné číslo, zmluva s tlačiarnou, žiadosť o vydanie poukazu na odber kontrolných známok...postup podľa §10 zákona 105/2004 Z.z. v zneni neskorších predpisov učinných k 1.1.2011????Ďakujem.

Zdravim, chcel by som poprosit o radu ako postupovat v mojom zamotanom pripade. Prevadzkoval som bar, ale aby sme sa vyhli plateniu soc., tak sme bar prepisali na priatelku. Na colny urad som poslal doporucene list, kde som im oznamil, ze som prerusil zivnost a tiez ze prerusujem predaj alkoholu. Priatelka si vybavila povolenie na predaj, udala dodavatela a pekne sme si podnikali, az do chvile, ked sme chceli opat previest bar na mna. Chcel som poslat na CU info, ze priatelka konci a ja zacinam a pri opisovani udajov o dodavatelovi som si vsimol, ze cely cas sme brali tovar stale na moje ICO a nie na priatelkyne.Nie som si isty, ci sme dodavatelovi ohlasili zmenu alebo nie. Dodavatel mi povedal, ze on uz nemoze urobit ziadnu zmenu, pretoze hlasenia su online a vsetko je uzavrete. Co sa tyka danoveho, tak vsetko sa dalo do priatelkinho, takze k zatajeniu alebo take nico nedoslo.Dakujem

Novela zákona schválená 1. februára 2012, číslo parlamentnej tlače 561.

Predpokladám, že liehoviny nadobudla priateľka už od držiteľa povolenia na distribúciu , pretože musíte dodržať podmienku nadobudnutia. Inak by jej hrozila pokuta. Pri kúpe liehoviny priateľka mala uviesť svojmu distribútorovi, že ide o kúpu na účely ďalšieho predaja a jej identifikačné údaje spolu s číslom povolenia na predaj konečnému spotrebiteľovi, aby distribútor mohol viesť účtovníctvo § 54 ods. 16, požadovanú evidenciu § 54 ods. 14,15, 19 v zmysle zákona, vyhotoviť doklad o predaji spotrebiteľského balenia liehoviny s náležitosťami podľa zákona § 54 ods. 16 zákona č. 530/2011 Z. z. a splniť si oznamovaciu povinnosť § 54 ods. 17. Na druhej strane distribútor musí vedieť, kto je odberateľom, teda či je aj držiteľom povolenia na predaj, číslo povolenia na predaj, aby mohol splniť požiadavky uložené zákonom. Ak ste Ďalej priateľka musela viesť súčasne evidenciu podľa § 54 ods. 7 ( s odkazom na niektoré ust. ods. 15), 19, ktorú vedie podľa nadobúdacích dokladov (dokladov o nákupe a predaji) - hlavne dokladov o predaji vyhotovených distribútorom, ktoré by mali obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Z uvedeného vyplýva, že doklady a evidencie by mali korešpondovať.
Zásoby môže priateľka previezť na Vás podľa súčasného znenia zákona až po zániku jej povolenia na predaj alebo po jeho odňatí s písomným súhlasom colného úradu § 54 ods. 22. Upozorňujem Vás, že správca dane môže mať aj pochybnosti o nadobudnutí "zdanených" spotrebiteľských balení liehu , na základe čoho by mal začať dokazovanie, v ktorom nejde len o zaúčtovanie dokladu.

Okrem už nižšie uvedenej odpovede o 9:36 hod. podľa mňa je možné uplatniť primerane postup, ak by išlo o chybné zápisy, doklady a nie o predaj pre Vás. Preto by ste to mali konzultovať na colnom úrade. Aj tam sa vyvíjajú myšlienkové pochody.

Ak osoba oprávnená na distribúciu spotrebiteľského balenia liehu (ďalej len „SBL“) predáva SBL (na účely ďalšieho predaja) inej osobe oprávnenej na distribúciu SBL alebo držiteľovi povolenia na predaj SBL, je povinná uviesť na doklade o predaji SBL všetky zákonom ustanovené údaje. Ak ich vydaný doklad o predaji SBL neobsahuje, je potrebné postupovať v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a žiadať opravu účtovného dokladu.

V § 53 ods. 13 je uvedená možnosť objednania KZ odberateľom KZ uvedeným v § 26 ods. 2 písm.b) v počte max. do výšky zabezpečenia dane. Inde som takéto obmedzenie nenašiel. Množstvo 500 ks je možné znížiť po dohode s colným úradom na žiadosť v odôvodnených prípadoch.

Všetko platí až od 1.1.2013, ak prechodné ešte k tomu niečo neustanovujú.

Ďakujem za odpoveď, som oprávnený príjemca podľa §19, takže §26 sa ma netýka, rozumiem tomu dobre? od 1.1.2013 už nebudem musieť objednávať kontrolné známky len do výšky zloženej zábezpeky na daň. Na colnom úrade som teda bol uvedený do omylu, ako to už býva tradícia.

Podľa mňa ide o to, že Vám dajú len kontrolné známky v množstve výšky zloženej zábezpeky na daň kvôli daňovým únikom. Mali by ste niečim podložiť požadované množstvo.Inak v zákone nevidím dôvod, aby Vám nedali na požadované množstvo súhlas. Musia odôvodniť zamietnutie vydania požadovaného množstva.

Novela je už uverejnená v Zbierke, čiastka 20, zákon č. 69/2012, článok IX.

Dobrý deň,

tento zákon je 105/2004 posledné znenie? Pretože ja som si stiahol so stránky: http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm posledný zákon s účinnosťou od 1.9.2011. Je to možné aby tam nemali posledný aktuálny? Celý som si ho preštudoval dva krát, povyznačoval pekne čo sa ma týka a teraz môžem ísť odznova. Škoda že v tej Vašej prílohe niesu vyznačené posledné zmeny. Smiem sa spýtať odkiaľ čerpáte najnovšie znenia zákonov?
Ďakujem

Spotrebnú daň z alkoholických nápojov nápojov upravuje zákon č. 530/2011 Z. z. v znení zákona č. 69/2012 Z. z. Pozri si aj predchádzajúce príspevky.

Ešte platia aj nejaké ustanovenia zákona 105/2004, pozri si tu http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-105
Nový zákon si môžeš prezrieť aj tu,
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-530,
odkazy na paragrafy sú rýchlo dostupné.

Ďakujem za odpovede Už je mi to jasnejšie. Ak smiem, budem sa pýtať ďalej. Študujem nejaký zákon prvý krát tak prosím prepáčenie za prípadnú neohrabanosť.

Chcel by som si lepšie ozrejmiť pojem Oprávnený príjemca. (Zákon 530/2011)
Podľa § 2 ods. 1 písm. i)
Na účely tohto zákona sa rozumie oprávneným príjemcom osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne na základe povolenia prijíma alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane, pričom nesmie alkoholický nápoj v pozastavení dane skladovať ani odosielať,
Podľa § 10 ods. 1 písm. c)
Daňová povinnosť, ak § 22, 26, 28 až 31, 49, 63, 64 alebo § 66 neustanovuje inak, vzniká uvedením alkoholického nápoja do daňového voľného obehu dňom prijatia alkoholického nápoja oprávneným príjemcom prepraveného na daňové územie v pozastavení dane

Otázka:
chápem to dobre, že oprávnený príjemca, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v okamihu ako príjme lieh (mám na mysli hlavne SBL) na daňové územie, okamžité zaplatí spotrebnú daň a nemôže uchovávať takýto alkohol v pozastavení dane? Tým pádom sa takýto alkohol hneď po prijatí dostáva do daňového voľného obehu. S tým že známky nalepí buď už výrobca alebo on sám v colnom sklade a do svojho skladu si ho vezie už ako zdanený?

Za odpoveď ďakujem

Áno, je to presne tak.

Ďakujem.

ďalšia otázka by sa týkala prepravy alkoholu (zvonu ide hlavne o SBL a oprávneného príjemcu)
Nie sú mi celkom jasné výrazy: dovoz/preprava/vývoz
Podľa § 18
ods. 1 písm. a)
Alkoholický nápoj v pozastavení dane je možné prepravovať na území Európskej únie len z daňového skladu na daňovom území alebo z miesta dovozu (§ 23), ak alkoholický nápoj odosiela registrovaný odosielateľ na daňovom území do daňového skladu, alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte.
ods. 1 písm. c)
z daňového skladu v inom členskom štáte alebo od registrovaného odosielateľa v inom členskom štáte do daňového skladu, alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území,
Podľa § 23
ods. 1
Dovozom alkoholického nápoja sa na účely tohto zákona rozumie prepustenie alkoholického nápoja do voľného obehu v mieste dovozu. Miestom dovozu je miesto, kde sa alkoholický nápoj nachádza v čase prepustenia do voľného obehu. Na daň a na správu dane pri dovoze alkoholického nápoja sa vzťahujú colné predpisy, ak § 23 až 25 neustanovujú inak.
ods. 2
Alkoholický nápoj po prepustení do voľného obehu je možné uviesť do daňového režimu pozastavenia dane, pričom sa uplatní rovnaký postup ako pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane.
ods. 3
Alkoholický nápoj, ktorý po prepustení do voľného obehu uviedol dovozca, ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu alebo registrovaný odosielateľ (ďalej len „dovozca“) do pozastavenia dane, musí byť bezodkladne umiestnený v daňovom sklade na daňovom území alebo odoslaný dovozcom prevádzkovateľovi daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi na území iného členského štátu.

Otázka č.1:
V starším témach o spotrebnej dani z alkoholu som sa dočítal, že tým bola myslená preprava(?) z tretieho štátu na územie únie, príp. daňové územie. Avšak teraz sa o ničom takom nepíše. Čo to teda "lajcky" znamená dovoz a miesto dovozu? Ak je výrobca v inom členskom štáte únie a oprávnený príjemca na Slovensku a dováža si oprávnený príjemca SBL sám alebo pomocou nejakej špedície ide o dovoz? A tak isto ako mám rozumieť tomu, že ods. 2 a 3. Keď je alkohol dodaný do miesta dovozu, je daný okamžite do daňového obehu ako sa môže zase vrátiť do pozastavenia dane?

Otázka č.2:
Vývoz - rozumiem tomu správne, že o vývoz sa jedná ak prepravujem alkohol. náp. z územia únie do tretieho štátu?

Sumár:
V prípade dovozu SBL z krajiny EU na Slovenko ide o dovoz/prepravu?

Opäť ďakujem za prípadnú odpoveď.

Tvoj problém je v tom, že nepoznáš základné pravidlá spotrebných daní a ich mechanizmus, najprv si preto prečítaj systémovú smernicu k spotrebným daniam, je v prílohe.
Ďalším tvojim problémom a bohužiaľ nielen tvojim je, že nerozlišuješ medzi intrakomunitárnym pohybom tovaru (medzi členskými štátmi navzájom) a dovozom, resp. vývozom (medzi členským štátom a tretím štátom), potom nevieš vyhľadať príslušné ustanovenie zákona.
Ak si aspoň trošku naštuduješ smernicu, potom sa dá seriózne odpovedať, lebo takto len "strielaš od boku" a akákoľvek odpoveď na nelogické otázky ti nič nepovie. Prepáč, že ťa takto "hreším", rád ti pomôžem, ale musíš mať aspoň nejaké elementárne vedomosti, inak sa budeme baviť donekonečna.

Tak je to tak, že som si preštudoval dva krát ten zákon a povyznačoval si veci ktoré mi logicky nedávajú zmysel a na tie sa pýtam. Možno som nechápavý ale mám pocit, že tie zákony sú písané tak, že všetko ma svoje AK a KEBY a nieje to dané jasné a zrozumiteľne. Neviem úplne presne ako sa v tom pohybovať, pretože nikde nieje nejaký kľúč k pochopeniu nadväznosti jednotlivých zákonov, smerníc atď. Aspoň som na to zatiaľ neprišiel. Každú vetu si čítam aj niekoľko krát aby som správne pochopil jej význam. Takže sa pustím teraz do tej smernice a uvidíme či mi to bude jasnejšie.

Zatiaľ ďakujem

Súhlasím s Tebou, ale veď vo svojom prvom príspevku som uviedol, že zákon č. 530/2011 Z. z. je paškvil. Vzniku zákona predchádzala takmer rok pretrvávajúca značne demagogická kampaň z kruhov výrobcov liehových nápojov, do ktorej sa nechali vtiahnuť aj niektorí výrobcovia piva. Na šírenie nepravdy stačí naozaj len niekoľko riadkov, tak ako to robili aktéri tejto kampane v médiách kalkulujúc zo všeobecnou neznalosťou problematiky spotrebných daní a najmä legislatívy EÚ upravujúcej problematiku zdanenia alkoholických nápojov. Tá sa žiaľ nedá vysvetliť niekoľkými riadkami. V dôvodovej správe k dnes už bohužiaľ schválenému zákonu sa uvádza, že sa „ustanovuje jednotná sadzba spotrebnej dane na alkoholický nápoj, pričom sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholického nápoja, t. j. víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku tak, že sú pri zdaňovaní každého druhu alkoholického nápoja dodržané základné princípy smernice Rady 92/83/EHS. Cieľom zavedenia tohto systému je vytvoriť takú štruktúru zdaňovania jednotlivých alkoholických nápojov, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty vplývajúce na ich výrobu, spracovanie, distribúciu a spotrebu.“.
Treba si však položiť niekoľko otázok. Kto dal Ministerstvu financií Slovenskej republiky, teda tej republiky, ktorá je členským štátom EÚ právo vytvárať nové pravidlá zdanenia alkoholických nápojov, keďže ich spôsoba princíp zdanenia je daný predpismi EÚ? Na čiu objednávkua v čí prospech stvorilo ministerstvo financií takýto zákon. Ako to, že pracovníci Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky za peniaze daňových poplatníkov uvádzajú na svojich stránkach zjavne objednané alebo naoktrojované teórie zdanenia alkoholických nápojov s odkazom na odporúčania OECD a iných inštitúcií, hoci sa Slovensko ako členský štát EÚ musí riadiť jej smernicami a mať ich premietnuté v legislatíve? Ako je možné, že v dôvodovej správe k zákonu sa hovorí o jeho súlade s právom EÚ, hoci je to lož, ako jednoznačne vyplývaz jednotlivých problematických ustanovení zákona? Ako je možné, že návrh zákona prešiel cez Legislatívnu radu vlády, Vládu Slovenskej republiky, parlament Slovenskej republiky a napokon aj cez samotnú Kanceláriu prezidenta republiky? To všetkým stačilo tvrdenie o súlade zákonas právom EÚ a nik si neoveril pravdivosť tohto tvrdenia a súladu ustanovení zákona s týmto právom EÚ? Akékoľvek pripomienky k návrhu zákona v rámci legislatívneho procesu viedli k obviňovaniu z lobizmu a ironickému zosmiešňovaniu výrobcov vína, do čoho sa bohužiaľ zapojili aj niektorí novinári, či už z neznalosti problematiky, alebo žeby za dobrý peniaz? Výsledkom je zákon, ktorý smelo možno nazvať zlepencom. Aj keď sa na Slovensku toto viac menej už ironické slovo zaužívalo v celkom inej súvislosti, zákon bohužiaľ taký je! Je to neprehľadný konglomerát upravujúci zdanenie troch, po všetkých stránkach diametrálne odlišných kategórií alkoholických nápojov. Podľa ministra financií, ako vyhlásil v parlamente, zákon prináša racionalizáciu v správe dane, nevedno však akú. Colné úrady budú aj naďalej spravovať spotrebnú daň podľa jednotlivých druhov alkoholických nápojov, teda buď z liehu, vína alebo piva. Zákon platil len dva týždne a už musel byť novelizovaný, stále ešte obsahuje toľko deformácií a hrubých porušení smernice č. 92/83/EHS, že Európska komisia nepochybne bude požadovať jeho ďalšiu opravu novelou. Zákon je najnepriaznivejšie koncipovaný, pokiaľ ide o spotrebnú daň z vína, pretože i napriek tvrdeniu o zdanení podľa obsahu alkoholu, stanovuje obsah alkoholu pre výpočet sadzby dane vo všetkých druhoch vín paušálne! Špecifickým spôsobom je však deformované aj zdanenie piva, aj to je napadnuteľné na Európskej komisii.

Súhlasím.

Zdravím,

tak som si preštudoval smernicu 2008/118. Avšak až na pár riadkov mi to celkom jasnejšie neprišlo.
Článok 17, ods. 1 písm. b
Tovar podliehajúci spotrebnej dani sa môže prepravovať v režime pozastavenia dane na území Spoločenstva vrátane prípadu, keď sa tovar prepravuje cez tretiu krajinu alebo tretie územie:
b) z miesta dovozu do jedného z miest určenia uvedených v písmene a), ak tovar odosiela registrovaný odosielateľ.
Na účely tohto článku je „miesto dovozu“ miesto, kde sa tovar nachádza v čase prepustenia do voľného obehu v súlade s článkom 79 nariadenia (EHS) č. 2913/1992.
Článok 79 z (EHS) č. 2913/1992.
Prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Prepustenie zahŕňa uplatnenia obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a ...

Z tohto je zrejmé že v prípade dovozu ide prepravu z územia mimo EU. Čo som sa v zákone o spotrebnej dani z alk. nápojov nejako nedočítal (hoci som to spomenuté už tu na Porade videl), no možno som zle čítal. V prípade vývozu to je jasné tiež. Takže v mojom prípade pôjde o prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane na území EU podľa § 18 tohto zákona.

Ak je to čo som napísal vyššie pravda, moja ďalšia otázka sa týka:
Teoreticky, beriem alkohol v SBL z členského štátu EU, ja som oprávnený príjemca na Slovensku a mám záujem o prepravu vlastnou osobou alebo špedičnou spoločnosťou. K zákonu 530/2011 Podľa § 18 ods. 10
Na alkoholický nápoj, ktorý sa má prepravovať v pozastavení dane na území Európskej únie, musí byť vždy zložená zábezpeka na daň okrem prepravy alkoholického nápoja slovenskému zástupcovi podľa § 32 ods. 15 alebo ozbrojeným silám Slovenskej republiky a ich civilným zamestnancom, na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy na územie štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy. Zábezpeku na daň zloží odosielateľ (dodávateľ) vo výške dane pripadajúcej na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, ak odsek 11 a§ 17 ods. 13 neustanovuje inak. Zloženie zábezpeky na daň na alkoholický nápoj, ktorý sa má prepravovať v pozastavení dane, sa nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 16 ods. 3 je zložená v takej výške, že pokrýva zábezpeku na daň na alkoholický nápoj, ktorý sa má prepravovať v pozastavení dane. Zábezpeka na daň zložená v inom členskom štáte je platná na daňovom území. Colný úrad na žiadosť odosielateľa (dodávateľa) môže povoliť, aby namiesto odosielateľa (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň príjemca (odberateľ), ak sa tak odosielateľ (dodávateľ) a príjemca (odberateľ) dohodli. Zloženú zábezpeku na daň colný úrad odosielateľa (dodávateľa) bezodkladne vráti osobe, ktorá zložila zábezpeku na daň, po zaevidovaní správy o prijatí zaslanej správcom dane členského štátu príjemcu (odberateľa), ak sa colný úrad odosielateľa (dodávateľa) a osoba, ktorá zložila zábezpeku na daň nedohodli inak.
Podľa § 16 ods. 3
Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný mať zloženú zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného obehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky zábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného obehu na účely oslobodené od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65.

A otázka:
Ako to reálne funguje? Daňový sklad, v niektorom členskom štáte EU ma zloženú zábezpeku na daň liehu uvedeného do voľného obehu v hodnote mesačného priemeru za posledný rok. Ak chce predať alkohol v pozastavení dane do iného členského štátu, musí (?) on zložiť zábezpeku (alebo má zloženú neustále) na daň prepravovaného alkoholu aj keď nieje prepravcom? Alebo v tom prípade žiada odberateľa aby zaplatil zábezpeku na jeho území?
Prosím opravte ma ak sa mýlim a ak nie tak ak máte nejaké skúsenosti prosím o radu. Pretože mi to nieje celkom jasné, aby dodávateľ platil zábezpeku za niečo čo predá a už sa "nestará" kde to skončí a čo s tým bude.

Ďakujem