Karla, úplne chápem tvoju situáciu, ja keď som pred 5 rokmi robila vodičák, prežívala som to isté, testy som ovládala na 100 %, lebo to sa dalo naučiť, aj na cvičisku to išlo ako-tak, len tie jazdy.... Počas cca 6 týždňov som schudla 7 kíl. Nikdy som nebola so sebou spokojná po jazde, inštruktor na mňa počas jazdy ziapal, keď som urobila nejakú somarinu, napr. som vletela do jamy, alebo mi zdochol motor na križovatke a po každej jazde som mala sebavedomie na nule. Na skúšky som išla s tým, že urobím testy a potom si zrejme priplatím jazdy. Ale stalo sa to, čo som ani vo sne nečakala, urobila som skúšky komplet, pri jazde som vôbec nepanikárila, na križovatke mi síce zdochol motor, ale keďže policajt nič nehovoril, tak som pokračovala ďalej. Na konci jazdy mi len povedal, že si môžem ísť zajtra na inšpektorát vybaviť vodičák. Nemohla som sa potom spamätať z toho, aká som dobrá .... Veď moja dcéra urobila skúšky až na druhýkrát....... Musím povedať, že keď som dostala vodičák, tak som sa snažila každý deň sadnúť za volant a niekam ísť, aby som sa prestala auta báť a aby som nevyšla z cviku. Myslím, že som urobila dobre, veď by bola strašná škoda mať vodičák a nejazdiť.
Karla, na tie skúšky choď, aj keď len urobíš testy - veď teraz si dobre pripravená, ak neurobíš ďalšiu disciplínu, tak ťa nezabijú, budeš pokračovať nabudúce, ale aspoň testy budeš mať v suchu. Takže zajtra ti držím palce, daj vedieť, ako to dopadlo.
Ešte som zabudla napísať, že vodičák som si robila vo veku 52 rokov.