Dobrý deň,
dovoľujem si Vám odpovedať v trošku širšom rozsahu ako uvádzate. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“). Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je preto všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu vecí, ako je napríklad ich vek, miera opotrebenia a pod. Pri určení ceny vecí je však rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie.
Právne účinky vyporiadania nastávajú dňom, keď došlo k dohode o vyporiadaní, prípadne keď nastala právoplatnosť súdneho rozhodnutia o vyporiadaní alebo o schválení zmieru, alebo márnym uplynutím trojročnej lehoty, na základe čoho platí nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom uvedeným v ustanovení § 149 ods. 4 OZ.
Z dôvodov právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov zákon preto ustanovil trojročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 OZ, ktoré bránia trvaniu nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú dobu. Musia však byť splnené určité predpoklady, na základe ktorých môže dôjsť k tomuto spôsobu vyporiadania. Týmito predpokladmi sú:
- existencia nevyporiadaného majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo, a to buď celého alebo jeho časti,
- skutočnosť, že obaja manželia musia byť živí alebo od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva do úmrtia jedného z nich musí uplynúť trojročná lehota, inak sa vyporiadanie vykoná v konaní o dedičstve,
- manželstvo musí zaniknúť rozvodom alebo musí dôjsť k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva súdom podľa § 148 ods. 2 OZ, prípadne podľa § 148a ods. 2 OZ, či vyslovením trestu prepadnutia majetku (§ 59 ods. 3 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).
Ak sú tieto podmienky splnené, márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva výlučne užíva ako vlastník pre svoju potrebu alebo potrebu svojej rodiny a domácnosti. Preto ak určitú hnuteľnú vec na konci ustanovenej trojročnej lehoty užíva len jeden z bývalých manželov, pričom sa toto užívanie nedeje proti vôli druhého manžela, alebo ak sa na konci tejto lehoty vytvoril faktický stav trvalého nerušeného užívania veci len jedným z manželov, možno konštatovať, že tento manžel vec užíva výlučne ako vlastník pre svoju potrebu. Ak sa takýto skutkový záver nepotvrdí, hnuteľná vec sa uplynutím trojročnej lehoty stane predmetom podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ktorých podiely sú rovnaké.
V prípade nehnuteľných vecí márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s rovnosťou podielov. Pokiaľ ide o ostatné spoločné majetkové práva a povinnosti bývalých manželov (napr. v prípade spoločných vkladov, dlhov, pohľadávok, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva), platí tiež nevyvrátiteľná právna domnienka, že bývalí manželia sú z týchto ostatných majetkových práv a povinností vo vzájomnom vzťahu oprávnení a zaviazaní v rovnakom pomere.
Vo Vašom prípade by som teda odporúčal podať návrh na miestne a vecne príslušný súd na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
S pozdravom P. Baltazarovič