Zodpovednosť pracovníka za spôsobenú škodu rieši Zákonník práce. Delí sa na tzv. všeobecnú zodpovednosť, kedy zamestnávateľ musí dokazovať, že škodu spôsobil zamestnanec (§ 179) a zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách - dohody o hmotnej zodpovednosti (§ 182), kedy zamestnávateľ zavinenie škody nemusí ani dokazovať. Viď nižšie :

Všeobecná zodpovednosť
zamestnanca za škodu
§ 179
Na začiatok

(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

(2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
§ 180
Na začiatok

Zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Zamestnanec, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.
§ 181
Na začiatok

(1) Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti a aký je spoločenský význam škody, ako aj na osobné a majetkové pomery zamestnanca, ktorý povinnosť nesplnil. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

(2) Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

(3) Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika.
Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
§ 182
Na začiatok

(1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

(3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

O náhrade a výške náhrady škody rozhoduje poškodená organizácia. Väčšinou býva na tieto účely ustanovená škodová komisia, ako poradný orgán vedúceho organizácie. Tá preskúma všetky okolnosti škodového prípadu a navrhne vedúcemu organizácie riešenie.

Ďakujem za odpoveď, preto je to súrne, lebo sa to do teraz neriešilo, a potrebujem radu ako na to. Hmotná zodpovednosť nebola podpísaná, v podstate v náplni práce tiež nie je zadefinovaná ,,spôsobená škoda,,.
Škoda nebola spôsobená úmyselne, pracovníčka išla dole schodami do inej kancelárie-vyskúšať jedno prepojenie z iného PC. Tak čo s tým? Čakať na škodovú komisiu?? čo navrhne? a zamestanec sa môže ako brániť? Ďakujem.

Poradíte?... po prečítaní zákona to vyzerá tak, že bude musieť zaplatiť pracovníčka spôsobenú škodu. Nedá sa to nejak vyriešiť v prospech jej? neurobila to zámerne, bola to len smola.
Ďakujem.

Naozaj mi nikto neodpovie?

Tak ako som uviedol v príspevku č. 4, všetko je v právomoci organizácie. Môže rozhodnúť o 100 %-nej náhrade škody, čiastočnej, ale aj to, že škoda ide na vrub organizácie.

Ďakujem za odpoveď milý Andrej. Vidím, že ma nechávaš sa ,,trápiť,,. Tu ide o to, že zamestnávateľ bez oznámenia nevyplatil bývalej ,,dohodárke,, mzdu z dohody. Pracovníčka sa nevie ako sa má k tomu postaviť, aké má práva a povinnosti. Zákon hovorí - že ak zamestnávateľ náhradu škody VYŽADUJE, .. mal by jej to oznámiť písomnou formou a nie jej siahnuť na výplatu. Ako má postupovať?

DušanČ - ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Príjemný deň.

Pokiaľ zamestnanec nesúhlasi zo zrážkou za spôsobenú škodu nemôže mu ju zamestnávateľ zraziť zo mzdy a tobôž nie nevyplatiť celú mzdu. V prípade že zamestnanec súhlasí zo zrážkou spíše o tom dohoda a vtedy sa môžu robiť zrážky zo mzdy. V prípade že zamestnanec nesúhlasí, zamestnávateľ sa môže obrátiť na súd a riešiť spor súdnou cestou. Ja by som zamestnankyni odporučila obrátiť sa na súd alebo aspon minimálne na Inšektorát práce.

Zrážky zo mzdy sa riadia podľa § 131 ZP. Postup organizácie pri zadržaní mzdy nie je v súlade s týmto ustanovením. Pripájam citáciu ZP.

§ 131
Na začiatok

(1) Zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poistného na zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,
c) peňažné tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhrady sťahovacích a iných výdavkov, ktoré sa zamestnancovi vyplatili a ktoré je zamestnanec povinný podľa pracovnoprávnych predpisov vrátiť,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) neprávom prijatú podporu v nezamestnanosti alebo preddavok na podporu v nezamestnanosti, ak je zamestnanec povinný ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

Ďakujem za veľmi pomocné odpovede by_alexandra a DušanČ. Ešter az príjemný deň.

Vďaka patrí aj Andrejovi....myslím, že téma dozrela na uzamknutie

nechcem byť otravný ale v poslednej citácii chýba posledný dosť dôležitý udaj:

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Prosím poradíte????
Ako je to so škodovou komisiou, keď zamestnanec spôsobil škodu vlani v decembri (neodviedol daň z príjmu PO) teraz nám DÚ vyrubil úrok z omeškania a dotyčný u nás už nepracuje pol roka? môžeme od neho vymáhať škodu? všetky tlačivá aj naše smernice sa týkajú iba "zamestnanca". Ďakujem za odpovede, dosť nás to súri....