hiker K tomu, co som napisal uz vyssie, mam pred sebou napr. jeden rozsudok:
Kazdy rodic ma v prvom rade zabezpecit vyzivu dietata a az nasledne ma pravo vyuzit zostavajuce financne prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. (...) Sud poukazuje na to, ze nebral do uvahy vydavky otca tykajuce sa platby za mobilny telefon, pretoze sa jedna o vydavky, ktore nie je nevyhnutne vynalozit. (...). Treba poznamenat, ze otec deti musi vyvinut vacsie usilie, aby si nasiel pracu a zabezpecil tak vyzivu maloletych deti, deti nemoze za to, ze ich rodicia nepracuju.
OK, to plne respektujem, suhlasim a nemam najmensi dovod na polemiku.
Tiez tym zvyknem argumentovat, ze vyzivovacia povinnost (osobitne voci maloletym) ma prioritny charakter a teda ako taka prednost pred vsetkymi ostatnymi vydavkami osoby povinnej plnit vyzivovaciu povinnost. Jeden pan sudca to vo vztahu k povinnemu rodicovi skomentoval tak, ze tie "deti priviedli na svet a nepridelil im ich narodny vybor" a preto je zakonnou i moralnou povinnostou rodicov (a nie statu ani narodneho vyboru) sa o ne postarat
Preto ma zaujimal zakon alebo rozhodnutie (zdroj) na tych 30%
PRIJMU, lebo tiez viem len o "30%
zivotneho minima urceneho osobitnym predpisom" ako minimalna zakonna vyska vyzivneho.