FO má trvalý pobyt v Slovenskej republike. Za účelom zamestnania sa zdržiava viac ako 183 dní v Českej republike.

Podľa Zák. 595/2003 Zb. a n. p. § 2 písm.d) ods.1
d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt1a) alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt,1a) ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,

Podľa Zák. 586/2002 Sb. a p.p., § 2 ods.2 a 4
(2) Poplatníci, kteří mají na území České republiky bydliště nebo se zde obvykle zdržují, mají daňovou povinnost, která se vztahuje jak na příjmy plynoucí ze zdrojů na území České republiky, tak i na příjmy plynoucí ze zdrojů v zahraničí.
(4) Poplatníky obvykle se zdržujícími na území České republiky jsou ti, kteří zde pobývají alespoň 183 dnů v příslušném kalendářním roce, a to souvisle nebo v několika obdobích; do lhůty 183 dnů se započítává každý započatý den pobytu. Bydlištěm na území České republiky se pro účely tohoto zákona rozumí místo, kde má poplatník stálý byt za okolností, z nichž lze usuzovat na jeho úmysl trvale se v tomto bytě zdržovat.

Podľa vnútroštátnych právnych predpisov SR je považovaný za daňového rezidenta, má tu trvalý pobyt.
Podľa vnútroštátnych právnych predpisov ČR je považovaný za daňového rezidenta, pretože sa tu zdržiava viac ako 183 dní, má stály byt(vlastný, prenajatý,….ktorý má dlhodobo k dispozícii).
Tu vzniká konflikt záujmov(konflikt dvojitej rezidencie), keď obidva štáty si robia nárok na na to, že dotyčná osoba je ich rezidentom. Konflikt dvojitej rezidencie posúdime podľa rozhraničovacích kritérii uvedených v čl. 4 ods. 2 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia
1. Na účely tejto zmluvy výraz rezident zmluvného štátu označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria a zahŕňa aj tento štát a každý jeho nižší správny útvar alebo miestny orgán. Tento výraz však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie týmto spôsobom:
a) táto osoba sa bude považovať za rezidenta len toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt; ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
-ak má osoba stály byt v ČR, je rezidentom ČR
-ak má osoba stály byt v SR, je rezidentom SR
-ak má osoba stály byt v SR aj ČR a stredisko životných záujmov v ČR, je rezidentom ČR
- ak má osoba stály byt v SR aj ČR a stredisko životných záujmov v SR, je rezidentom ČR
-ak má stredisko životných záujmov v oboch štátoch, pokračujeme podľa kritérii uvedených pod b)
Poznámka:
Stály byt = byt, ktorý je daňovníkovi kedykoľvek k dispozícii podľa jeho potrieb a to či už vlastný alebo prenajatý, je využívaný v náväznosti na jeho ekonomické väzby(zamestnanie, podnikanie a pod.)
Stredisko životných záujmov = rodinné a spoločenské vzťahy, zamestnanie, kultúrna, politická činnosť, miesto podnikania, miesto, z ktorého spravuje svoj majetok a pod.
Napr. ak si osoba, ktorá má byt v jednom štáte, zabezpečí si byt v druhom štáte, ale zároveň si byt v prvom štáte ponechá, môže nasvedčovať tomu, že ponechanie si bytu v prostredí, v ktorom skôr žila, pracovala, má tam rodinu, svoj majetok a pod., znamená, že strediskom jej životných záujmov je v prvom štáte.

b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
-v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia sa nešpecifikuje dĺžka obvyklého pobytu, musí ísť však o dostatočne dlhú dobu, aby bolo možné určiť, či pobyt je obvyklý.
-v Zák.565/2003 Zb. a n. p. § 2 písm.d) ods.1 a Zák. 586/2002 Sb. a p.p., § 2 ods. 4, sa stretneme s pojmom zdržiava sa(resp. pobýva) 183 dní
-ak neplatí b), pokračujeme podľa kritérii v c)

c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
-ak sa osoba zdržiava v SR aj ČR, alebo sa nezdržiava ani v jednom z týchto štátov, je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom
-ak je príslušníkom oboch zmluvných štátov, pokračujeme podľa kritérii v d)

d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.


3. Ak je podľa ustanovení odseku 1 osoba iná než fyzická osoba rezidentom oboch zmluvných štátov, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného (hlavného) vedenia. V prípade pochybností upravia príslušné orgány zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.