Asi si budem musieť poradiť sám Vy najmúdrejší poraďáci!

Ak ich mal nepojazdné a zvolil schodnejšiu cestu dohodnúť sa s Vami na preplatení cestovných náhrad, pri použití súkromných vozidiel, tak nevidím problém. Hoď tu na poradu o aké auto sa jedná ,aká je spotreba PHM a počet kilometrov, prípadne si daj do vyhľadavača cestovné náhrady súkromným vozidlom a iste nájdeš čo potrebuješ.

Toto je čo? Na tomto fóre nie je zákonný nárok na odpoveď, každý tu radi dobrovoľne a bezplatne.

Po Vašich "začudovaniach" / súhlasím so začudovaním/ sa NOVÁČIK urazil? Mohol sa ozvať a ospravedlniť a mi by sme mu to vypočítali. Pritom mu stačilo vyhľadať si to...

Nemal som v úmysle niekoho uraziť, len som mal dojem, že sa mojou prosbou o radu nemá záujem nikto zaoberať. Preto som zvolil takúto formu vyprovokovania Vás, za čo sa všetkým hlboko ospravedľňujem.
Musím zdôrazniť, že nedošlo ku dohode so zamestnávateľom ale bolo ústne ním nariadené prepravovať sa na odlúčené pracovisko vlastnými motorovými vozidly bez nároku na cestovné náhrady alebo inej refundácie nákladov. Situácia pretrváva už mesiac. Cesta na odlúčené pracovisko vo vojenskom priestore je dlhá 16 kilometrov a pri spotrebe 8 litrov sa jedná o dosť výrazné náklady, neprihliadajúc na poškoďovanie tlmičov, náprav a iných častí vozidla. Je postup zamestnávaťeľa v súlade so zákonom prípadne inými normami? Je povinný zamestnanec znášať takýto spôsob riešenia situácie zamestnávateľom? Ešte raz prijmite moje ospravedlnenie a poďakovanie sa za to, že ste ochotni sa zaoberať mojím problémom.

Ok, prijímam. Nabusúce ak na prvú otázku ti nikto neodpovie, stačí pridať ešte jeden príspevok s textom "Posúvam...". Môže sa stať, že príspevok si po zadaní nikto nevšimne a po 1-2 dní už nikto neodpovie. Preto treba posunúť - 1, 2 - 3x. Ak ani potom nikto neodpovie, tak asi odpoveď nikto nepozná.

Ale späť k tebe. Ak ťa zamestnávateľ vyšle na pracovnú cestu, je povinný zabezpečiť dopravu (resp. určiť spôsob dopravy) - § 3 ods. 1:

(1) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

Nemôže však jednostranne povedať, že zamestnanec má použiť vlastné auto, lebo použitie vlastného auta je podmienené dohodou oboch strán - § 7 ods. 1:

(1) Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky.
Takže môžeš povedať, že nie si ochotný použiť svoje auto, resp. môžeš zaklamať, že máš nepojazdné auto, alebo že ho nemáš k dipozícii. Potom musí zamestnávateľ zabezpečiť dopravu (môže napr. dohodnúť, že ťa iný zamestnanec zoberie autom) , inak nemôžeš pracovnú cestu vykonať.

Ak by si predsa len súhlasil s použitím vlastného auta, máš nárok na náhradu výdavkov za opotrebenie auta vo výške 6,20 SKK / km (od 1.6. to bude len 5,50 SKK/km) plus spotrebu PHM vypočítanú podľa TP auta a ubehnutých km.

To si chcel vedieť?

Je to možné? Všetko ide hore a oni urobia zníženie náhrady za používanie motorového vozidla? Tak tomu fakt nerozumiem....prosim vysvetlite mi to, prosím.

Nie je čo vysvetľovať - jednoducho to stanovili na 5,50 SKK. Ale aby si nepovedal, že ti nič nepovieme, tak to vysvetlilo Ministerstvo práce - tlačovú správu nájdeš v tejto téme:

http://www.porada.sk/t82865-zakon-o-...-6-2008-a.html

Inak ja som toho názoru, že netreba robiť paniku. Aj tak si myslím, že náhrada 6,20 bola dosť vysoká a 5,50 ešte stále pokryje amortizáciu vozidla.

Zoberme si príklad, že by zamestnanec jazdil stále len pre služobné účely. Najazdí pre firmu 100.000 km, od firmy dostane 550.000 SKK. A auto je ešte stále pojazdné a môže ho používať ďalšie desaťtisíce km. A určite ho nekúpil za viac ako 600.000 SKK.

A potom, koľko služobných ciest sa uskutoční vlastným motorovým vozidlom? Ak je to pre niekoho málo, nemusí jazdiť vlastným autom. Určite by bolo krajšie dostávať 6,20/km, s tým súhlasím, ale aj tých 5,50 je ešte stále pekná suma. Možno to posmelí zamestnávateľov, aby súhlasili s použitím vlastných áut zamestnancov.

Plne súhlasím s Chobotom. Naši niektorí zamestnanci tiež používajú súkromné vozidlá na služobné cesty. Každý jeden rozpráva ako si ničí auto, ale mali sme voľné služobné auto a ani jeden z nich nechcel na ňom chodiť, radšej boli ochotní dať si výpoveď. Máme pracovníka, ktorý ročne najazdí cca 50 000 km x 6,20 = 310 000,- Keď mu chceli prideliť služobné auto, skoro sa
zbláznil a pri tom stále reptá, že si derie auto.

Presne tak. Aj u nás boli zamestnanci, čo jazdili na súkromných autách, ročne sa mu uhradilo cca. 60 - 80 tisíc SKK. Tento rok sa mu kúpilo služobné auto, čo firmu vyjde lacnejšie.

Ak k tej pôvodnej náhrade 6,20 a spotrebe PHM napr. 3,20 pripočítame aj daň z MV, ktorú je od tohto roka povinný hradiť zamestnávateľ, tak celková cena sa pomaly blíži k cene taxíka.

Takže zamestnávatelia túto zmenu ocenia, zamestnanci nie.

Máte niekde zakotvené, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať dopravu na pracovisko služobnými vozidlami?

Záleží od toho, kde má zamestnanec na zmluve miesto výkonu práce. Pokiaľ má miesto výkonu práce konkrétnu stavbu, tak sa mu cestovné nehradí. ak má miesto výkonu práce firmu, potom je povinný uhradiť dopravu buď zo sídla firmi alebo z domu na pracovisko. Nemusí to byť auto, môže to byť iný dopravný prostriedok a Ty zaplatíš cestovný lístok. Ale rentabilnejšie je keď sa ide autom a odvezie sa napr. 5 pracovníkov.

Veronika6 to, že niekto hradí zamestnancovi dopravu do zamestnania a späť musí byť niekde napísané. V prípade, že je vo firme na to smernica alebo príkaz stáva sa pre zamestnávateľa záväzná a zamestnancovi je táto doprava zabezpečovaná. V prípade, že nie je, odvíjajú sa povinnosti napr. podľa Zákona o cestovných náhradách a Zákona o dani z príjmov. Táto povinnosť zabezpečenia dopravy však nemôže vyplývať z titulu miesta výkonu práce.

V Zákone o cestovných náhradác je v § 3 okrem iného uvedené, citujem: zamestnávateľ je povinný určiť podmienky, za ktorých bude pracovná cesta vykonaná a to najmä:
- miesto nástupu a miesto ukončenia prac. cesty
- miesto výkonu práce
- spôsob dopravy

Veronika vy ste už v Zákone o cestovných náhradách a v pracovnej ceste. To, že sa jedná o pracovnú cestu musí niekto nariadiť a zamestnanec s tým súhlasiť. Ja sa pýtam zadávateľa otázky na niečo iné.

Ďakujem. Musím zdôrazniť, že sa nejedná o služobnú ani pracovnú cestu podľa zamestnávateľa. Jednoducho ústne nariadil dostaviť sa na odlúčené pracovisko vlastnými silami a prostriedkami, kým nebude služobné auto zabezpečujúce náš vývoz opravené. O refundácii nákladou nechce počuť a keď sa nám nepáči, tak ......viete ako to chodí. Je možné sťažovať sa na národnom inšpektoráte práce ale je to riešenie, keď nemám 100% istotu, že som v právu a že zamestnávateľ koná v rozporu so zákonom alebo inými normami.

Pýtam sa preto, lebo som si všimla v príspevku, že píšete o odlúčenom pracovisku Armády SR. Neviem, čo znamená vo Vašom prípade tento výraz, pretože nepoznám vnútorné predpisy armády. Ak sa to bere tak, že máte dočasne zmenené pracovisko (miesto výkonu práce) a vy ste s ním súhlasili alebo ak sa to v armáde rieši napr. rozkazom (neviem), zamestnávateľ Vám nie je povinný preplácať náklady spojené s dopravou v prípade, že sa nejedná o služobnú - pracovnú cestu. Možnosťou ešte môže byť napr. príspevok na dopravu.
Ak Vám bolo pridelené služobné vozidlo, ktoré potrebujete na výkon práce a nie je k dispozícii, to už je niečo iné.

Doslovne zakotvené v pracovnej zmluve vyvážanie služobným vozidlom nieje. Bolo to v Armáde SR samozrejmosťou u prvého štatutárneho zástupcu zamestnávateľa, tatiež druhého ku ktorému sme prešli pravedením s tými istými pracovnými nápľňami, len u tretieho štatutára sa vyskytli tieto problémy. Predchádzajúci štatutári vždy pri poruche vozidla zabezpečili náhradné, nebol to v rámci rezortu ministerstva obrany problém. Zamestnávateľ sa nezmenil, len jeho štatutárny zástupca pristupuje k problému ľahostajne po svojom.

Ja Vás chápem. Takéto veci sa v pracovnej zmluve väčšinou neriešia. Existujú na to vnútorné predpisy, smernice, ktoré presne stanovujú použitie súkromných vozidiel na pracovné účely. To, čo považujete za samozrejmosť musí byť niečím stanovené a vy o tom musíte vedieť. Ak to tak nie je, tak samozrejmosť nepostačuje na hájenie svojich práv.

Odlúčené pracovisko je vo vojenskom priestore mimo ľudskej civilizácie, kde nepremáva pravidelná verejná alebo hromadná doprava. Ja ako civilný zamestnanec, nie ako vojak, to by som musel počúvať rozkazy, napriek tomu, že nemám zakotvenú v pracovnej zmluve povinnosť prepravovať sa na odlúčené pracovisko vlastným autom, nakoľko to doposiaľ zabezpečoval služobným autom zamestnávateľ, musím sa dostaviť na pracovisko vlastným vozidlom, lebo služobné je pokazené. Doslovne zakotvené v pracovnej zmluve vyvážanie služobným vozidlom nie je. Bolo to v Armáde SR samozrejmosťou u prvého štatutárneho zástupcu zamestnávateľa, taktiež druhého ku ktorému sme prešli prevedením s tými istými pracovnými náplňami, len u tretieho štatutára sa vyskytli tieto problémy. Predchádzajúci štatutári vždy pri poruche vozidla zabezpečili náhradné, nebol to v rámci rezortu ministerstva obrany problém. Zamestnávateľ čiže ministerstvo obrany sa nezmenil, len jeho štatutárny zástupca pristupuje k problému ľahostajne po svojom. Nejedná sa ani o služobnú ani o pracovnú cestu. Je to dostavenie sa na miesto výkonu práce dočasne použitím vlastného automobilu bez nároku na refundáciu nákladov, s čím vlastne ani jeden zamestnanec nesúhlasí. Služobné vozidlo mi nebolo pridelené a nepotrebujem ho k samotnému výkonu práce, je potrebné zamestnávateľovi zabezpečujúcemu náš vývoz na odlúčené pracovisko v horách v terénu po komunikácii v dezolátnom stave pripomínajúcej tankodrom, ktorá ani nie je verejnou cestou ale skôr lesnou cestou vo vojenskom priestore, kde zdôrazňujem ešte raz nepremáva verejná hromadná doprava.