Jozef Mihál Súhlasím s vami, problém je presne v tom, čo som vyznačil tučným písmom. Problém je ako objektívne rozoznať, čo je to "mzda" živnostníka, či aká je tá časť základu dane, ktorá ide na vlastnú spotrebu. Sem s dobrými nápadmi.
Objektívne sa nedá zistiť, aká časť základu dane pôjde na osobnú spotrebu živnostníka. Majetkové vzťahy u živnostníkov sú veľmi špecifické. Majetok zakúpený zo zisku môže byť pri zakúpení zaradený ako osobný majetok a o mesiac (o rok, o dva roky) sa živnostník rozhodne, že tento majetok zaradí do majetku firmy. U každého je situácia individuálna.
Ako Vám teda odpovedať na otázku: „ako objektívne rozoznať, čo je to "mzda" živnostníka, či aká je tá časť základu dane, ktorá ide na vlastnú spotrebu?“
Na otázku Vám odpoviem otázkou.
Prečo je snaha, aby len živnostník platil odvody z celej osobnej spotreby? Živnostník je taká istá osoba, ako každý iný občan tohto štátu a existuje množstvo ďalších príjmov určených na osobnú spotrebu, z ktorých sa odvody neplatia. Stačí, keď si napr. pozrieme § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov a medzi príjmami, ktoré nie sú predmetom dane, veľmi rýchlo nájdeme porovnateľné príjmy, z ktorých fyzická osoba v inom postavení ako v postavení živnostníka, odvody neplatí. Ide napr. o príjmy charakteru podielu na zisku, dividend a pod. Aj keby o s.r.o.-čky začali platiť odvody z vyplatených podielov na zisku, stále by bol živnostník v nevýhode. Prečo? Napríklad preto, lebo:
a) v s.r.o. sa dá (aspoň dočasne) účtovne tváriť, že sa žiadny podiel na zisku nevyplatil,
b) lebo podiel na zisku sa vypláca po zdanení a fyzická osoba v postavení živnostníka platí odvody zo základu dane pred zdanením,
c) lebo výšku podielu na zisku, a teda aj výšku odvodu do poisťovne si s.r.o. vie ovplyvniť, ale živnostník nie, čím stráca možnosť akumulácie prostriedkov na rozvoj firmy, atď.
Objektívne posúdenie situácie by si vyžadovalo seriózne zmapovať postavenie živnostníka a o to, mám pocit, nikto nemá záujem. V súčasnosti má skutočne podnikajúci živnostník so zamestnancom spoločné len to, že je fyzickou osobou a že sa jeho základ dane zdaňuje daňou z príjmu fyzickej osoby.
Všetky ostatné prvky:
- výpočet základu dane,
- evidencia príjmov prostredníctvom ERP,
- vedenie účtovníctva,
- zdaňovanie daňou z pridanej hodnoty, atď.
- sú buď identické, alebo porovnateľné s podnikajúcimi právnickými osobami.
Avšak ďalšími podmienkami fungovania na trhu, medzi ktoré patrí zarábanie si na živobytie vlastnou aktivitou, pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť (t.j. neskrývaním sa za žiadnu inú firmu, ktorá obmedzene ručí za svoje dlhy), sú živnostníci v oveľa nepríjemnejšom postavení ako zamestnanci, aj ako podnikajúce právnické osoby.
Ak chceme spravodlivý systém a rovnosť odvodov, tak táto by sa mala odvíjať od porovnateľného postavenia na trhu subjektov, ktorých sa tieto odvody týkajú. Keďže postavenie jednotlivých subjektov na trhu je neporovnateľné, rovnaká, alebo porovnateľná výška odvodov, spravodlivosť určite neprinesie.
Ale celý systém riešenia nemôže spočívať len v príjmovej oblasti, t.j. v riešení výšky platenia odvodov. Poriadok je potrebné urobiť aj vo výdavkovej oblasti, lebo deravé sito ešte nikto nikdy nenaplnil.
Naposledy upravil Mária.K. : 22.08.10 at 15:55