Ešte sa opýtam, či musí byť súčasťou daň. priznania podávaného v SR aj doklad o podaní DP, resp. o vykonaní ročného zúčtovania v ČR?

A na DÚ mi povedali, že aj keď príjmy z prenájmu neprekročili "zdaniteľnú" hranicu, je lepšie podať DP typu B (a v rámci príjmov z prenájmu uviesť nulu), nakoľko majú pridelené DIČ a DÚ by ich mohol dodatočne vyzvať o doplnenie informácií o výške príjmu z prenájmu...

Ročné zúčtovanie dane z ČR treba priložiť, lebo je v ňom daňový nedoplatok alebo preplatok, a ten sa musí započítať s preddavkami dane, zaplatenými v ČR.
Pri príjme z prenájmu, ak nepresiahol oslobodenú sumu, môže podať DP typ A, a napísať čestné vyhlásenie, že jeho príjem z prenájmu nepresiahol sumu oslobodenú od dane.

Ahojte. Prečítal som si predchádzajúce príspevky. Mám takýto prípad:
Občan ČR, trvale (trvalé bydlisko v SR) žijúci na Slovensku od 2009, podnikajúci na Slovensku od 11/2010 vlastní byt v Prahe, z ktorého má príjem z prenájmu. Je rezidentom SR. Podá si daňové priznanie v SR. Čo sa týka príjmu z prenájmu bytu v Prahe, vysporiada tento príjem v podanom DP na Slovensku ako aj daň z tohoto príjmu podľa slovenského ZDP? V ČR nevysporiadava daň z prenájmu bytu?

podľa mňa v ČR platia podobné zákony ako u nás. Príjem v ČR musí zdaniť v ČR a následne si ho uvedie do DP v SR metodou vyňatia /alebo zápočtu - môže si vybrať/.

Príjem z prenájmu vyňať nemôžeš, môžu sa vyňať len príjmy zo závislej činnosti.
Viď ZDP 595/2003 Zb. § 45 ods. 3)
(3) Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti
a) za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené.
c) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.

Príjem z prenájmu(Zák. 586/1992 Sb. § 9) priznáš a zdaníš v ČR. Uplatníš si buď skutočné výdavky alebo paušálne vo výške 30%. Klikni na link a prečítaj celý § 9.
V SR príjem dosiahnutý v ČR priznáš a daň odvedenú do českého ŠR si započítaš.

Ďakujem za rady.

Ešte sa chcem vrátiť k "môjmu problému". Treba toto potvrdenie, resp. potvrdenie o vysporiadaní dane z finančního úradu aj v prípade, že sa použije pri príjmoch z ČR metóda vyňatia?

neporadí niekto?

Pri metóde vyňatia príjmov sa musí preukázať ich zdanenie v zahraničí. Citujem z poučenia k vyplneniu DP typ A:
Poznámka k riadkom č. 46 až 53: Podľa § 45 ods. 3 zákona sa metóda vyňatia príjmov uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti
a) za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
b) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, alebo
c) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.

Je potrebne podavat danove priznanie v SR ak mal obcan SR prijmy z Anglicka za 9 mesiacov(zdanene) a na Slovensku ziadne prijmy?

Ak má v Anglicku potvrdenú daňovú rezidenciu, tak nemusí. Ak je rezidentom SR z dôvodu trvalého pobytu a potvrdenie o daňovej rezidencii v Anglicku nebude mať, tak musí podať DP na Slovensku.

Dakujem za odpoved, ale nerozumiem co znamena"potvrdenu danuvu rezidenciu". Trvaly pobyt ma v SR.

Na stránke DRSR si vyhľadaj slová daňová rezidencia. Z otázok a odpovedí DRSR som našla k daňovej rezidencii toto:
Pri zdaňovaní zahraničných príjmov je rozhodujúce posúdenie rezidencie, t.j. v ktorom štáte je daňovník považovaný za rezidenta, čo znamená, v ktorom zdaňuje celosvetové príjmy, t.j. napr. príjmy zo Slovenska, ale aj z Anglicka. Ak obidva štáty podľa svojich vnútorných daňových predpisov považujú daňovníka za rezidenta (napr. Slovensko z titulu trvalého pobytu a Veľká Británia z titulu obvyklého zdržiavania sa viac ako 183 dní), potom nastupuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, kde sú určené tzv. rozhraničovacie kritériá, ktoré sa posudzujú postupne v poradí, ako sú uvedené v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO na Slovensku z celosvetových príjmov vzniká v prípade, že osoba je považovaná za rezidenta SR. Ak osoba nie je rezidentom SR, potom na území SR zdaňuje iba príjmy dosiahnuté na území SR.

Pozri si aj priložený pokyn správcu dane.

Ešte k tomu potvrdeniu daňovej rezidencie. V uvedenom pokyne správcu dane je uvedený postup posudzovania rezidencie. Ak rezident Slovenskej republiky deklaruje, že je považovaný za rezidenta aj v inom zmluvnom štáte podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto zmluvného štátu, následkom čoho dochádza k vzniku dvojitej rezidencie, správca dane požiada daňovníka o preukázanie deklarovaných skutočností (napr. potvrdením o rezidencii na území iného zmluvného štátu podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu vydaným zahraničným správcom dane). Spôsob a forma preukázania týchto skutočností nie je explicitne vymedzená.
Ak daňovník požadované skutočnosti nepreukáže, správca dane bude posudzovať rozsah jeho daňových povinností na území Slovenskej republiky výlučne podľa ustanovení zákona o dani z príjmov.