[hore]Definitívne zmeny v Zákonníku práce: Toto nás čaká od 1.9.2011!

</HEADER>
Skúšobná lehota zamestnancov, už nebude môcť by dvojmesačná tak ako doteraz. Zákon totiž stanovuje u radových zamestnancov povinnosť strpieť ju až tri mesiace. Pre vedúcich pracovníkoch bude platiť šesť mesiacov s možnosťou dohodnúť si predĺženie na ďalšie tri mesiace.
Zamestnanec už viac nebude mať nárok po výpovedi z práce dostať odstupné aj výpovednú lehotu. Doteraz mal nárok podľa počtu odpracovaných rokov na trojmesačné odstupné aj výpovednú lehotu alebo dvojmesačné odstupné a výpovednú lehotu. Po novom sa bude musieť zamestnanec rozhodnúť, či si vyberie odstupné alebo výpovednú lehotu.
Ak zamestnanec odpracoval u jednej firmy najviac jeden rok, bude mať nárok na jeden mesiac výpovednej lehoty. Ak odpracoval od jedného do piatich rokov, dostane dvojmesačnú lehotu a ak viac ako päť rokov, dostane trojmesačnú výpovednú lehotu. Lojálni zamestnanci si polepšia. Tí, čo vo firme pracujú od 5 do 20 rokov, dostanú až 4 mesiace a tí čo u zamestnávateľa pracujú nad 20 rokov, majú nárok na päťmesačnú výpovednú lehotu.
Zmluvu na určitý čas bude možné dohodnúť maximálne na tri roky. Dnes sú to dva. Po troch predĺženiach už musí zamestnanec dostať zmluvu na dobu neurčitú. Ak ste pracovali na dobu určitú, započítava sa tento druh pracovnej zmluvy do počtu odpracovaných rokov. Čo súvisí s výpovednou dobou a výpočtom dôchodku.
Výška odstupného bude závisieť od počtu odrobených rokov. Do jedného odpracovaného roka jednomesačné odstupné, do 5 rokov dvojmesačné odstupné, do 10 rokov trojmesačné odstupné, do 20 rokov štvormesačné odstupné, nad 20 rokov päťmesačné odstupné.
Celoročnú dovolenku dostane aj pracovník, ktorý do firmy nastúpil počas roka. Doteraz to záviselo od počtu odpracovaných mesiacov v roku. Do 33 rokov veku si možno zobrať dovolenku 4 týždne, nad 33 rokov 5 týždňov. Doteraz musel zamestnanec zdokladovať, že má už odrobených 15 rokov a až potom mal nárok na päť týždňov dovolenky. Po novom táto povinnosť odpadne. Nevyčerpanú dovolenku môže zamestnanec minúť iba v nasledujúcom roku. Novinkou bude, že dovolenka mu neprepadne, ak mu v nej bráni práceneschopnosť. Presunie sa mu tak do ďalšieho roka.
Po dohode so zamestnávateľom si môže zamestnanec nastaviť pružný pracovný čas. Na pracovisku tak bude môcť byť len toľko hodín, koľko si zvolí a pracovať bude môcť aj z domu.
Za rok môže každý zamestnanec odpracovať maximálne 400 hodín nadčasov, vedúci pracovník až 550 hodín.
Môže vzniknúť delené pracovné miesto. Na takejto pozícii by pracovali zamestnanci na kratší pracovný čas a pracovnú náplň by si delili.
Firmy budú môcť prepustiť tehotnú ženu, matku do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu matku počas skúšobnej lehoty iba vo výnimočných prípadoch.
Zamestnanec po dosiahnutí dôchodkového veku bude môcť aj naďalej pracovať a zamestnávateľ ho nebude môcť prepustiť len z dôvodu, že je dôchodca.
Zamestnanec bude môcť v nočnej zmene odpracovať za sebou aj viac ako dva týždne, doteraz musel po dvoch týždňoch prejsť na dennú zmenu.
Doba na čerpanie voľna za nadčasy sa predĺži z troch na dvanásť mesiacov.
Ak práci bránia vážne prevádzkové dôvody, zamestnanci môžu dostať pracovné voľno. Povinnosťou zamestnávateľa je však naďalej vyplatiť základnú mzdu. Po pominutí prekážok ho musia dodatočne odpracovať.
Celozávodné voľno môže trvať až tri týždne. Dnes nesmie presahovať dva týždne. Pozitívnou zmenou pre zamestnancov je to, že ich zamestnávateľ musí vážne prevádzkové dôvody, ktoré vedú k celozávodnému voľnu, oznámiť najmenej pol roka vopred.
Niektoré odborové organizácie prídu o právo zastupovať všetkých zamestnancov. Podľa zákona totiž budú musieť mať podporu najmenej 30 percent ľudí vo firme. Odbory chcú túto zmenu napadnúť na Ústavnom súde.
Dohoda o brigádnickej práci je podmienená potvrdením o štúdiu. Zmena však umožní pracovať aj po ukončení štúdia na strednej škole alebo pred zápisom do ďalšieho ročníka vysokej školy. Títo mladí ľudia budú mať možnosť pracovať aj bez potvrdenia o štúdiu a to najneskôr do konca októbra.