Poslednou novelou v podobe zákona č. 70/2010 Z. z. tak bola zrušená možnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome dohodnúť sa o tejto záležitosti inak ako dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov, tak ako to bolo možné do 31. marca 2010. Zmena tohto ustanovenia už v predchádzajúcom období po novele v podobe zákona č. 469/2005 Z. z. bola značne kritizovaná, nakoľko vlastníci museli platiť do fondu prevádzky, údržby a opráv de facto podľa podlahovej plochy bez možnosti inej dohody, no ich účasť na správe a rozhodovaní o použití týchto platieb je obmedzená presne jedným hlasom za každý byt alebo nebytový priestor v dome. Toto ustanovenie je diskriminačným vo vzťahu k vlastníkom s väčším spoluvlastníckym podielom aj s ohľadom na rozsah ich účasti na rozhodovaní, ktorá ako už bolo uvedené je rovnaká pre každého vlastníka v dome.
Okrem tohto dôvodu je tu aj ďalší poznatok z praxe, že v niektorých domoch s bytmi i nebytovými priestormi sa vlastníci na schôdzí dohodli, že vlastníci nebytových priestorov (najmä garáží) budú prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv v nižšom rozsahu ako vlastníci bytov (napr, 50% z výšky príspevku za lm2 podlahovej plochy nebytového priestoru). Takáto výška totiž v praxi zohľadňuje mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu pre vlastníkov nebytových priestorov, najmä ak tí v predmetnom dome zároveň aj nebývajú, čo je väčšinou pravidlom. Títo vlastníci v plnej miere nevyužívajú napr. osvetlenie a upratovanie v spoločných priestoroch, nepoužívajú výťahy, a spoločné stúpacie vedenia rozvodov vody, plynu, elektriny atď., nepotrebujú ani zimnú údržbu atď. a preto je v ich mesačnom príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv zohľadnená nižšia miera, ktorou využívajú spoločné časti a spoločné zariadenia domu.
No logiku má Kandráčove uvažovanie len vtedy, ak sa ním
vymenované položky MUSIA hradiť z FPÚaO.
Je problém osadiť všade pomerové vodomery lebo každý v byte má dve alebo až tri stúpačky V prvom rade tieto vodonmery su v skutočnosti merače pretečeného množstva vody, pomerovými sa stávajú vtedy, keď sa vlastníci dohodnú že náklad na dodávku vody si rozdelia na základenimi nameraných hodnôt.
Náklad na dodávku vody je možné rozdeliť podľa bytových meračov pretečeného množstva vody nasledovne:
- nákladv € sa vydelí súčtom nameraných hodnôt bytových vodomerov a vynásobí hodnotou nameranou v byte.
Pri tomto spôsobe neexistuje žiaden koeficient.
- fakturované množstvo vody v m3 sa videlí súčtom nameraných hodnôt bytových vodomerov. Číslo ktoré je výsledok je tzv. "koeficient" (strát). Namerané množstvo v byte sa vynásobí týmto číslom a jednotkovou fakturačnou cenou. Takto získané číslo je náklad bytu na dodávke vody.
Koeficient sám os sebe neexistuje, dovolená odchýlka medzi fakturačným meračom a bytovým je smerom hore aj dole, teda v priemere nula. A ak bytový vodomer nezachytí kvapkanie určite sa toto nedá percentuálne odvíjať od množstva spotrebovanej vody.
Tieto merače sú schválené spĺňajú normy a nie je dôvod si myslieť že merajú nepresne.
Ako sito povedal, ak sa dohodnete na tom, že niekto podľa meračov, niekto podľa osôb taká dohoda je možná, ale či je aj reálna?