Ako ste sa k tomu dopracovali? Jeden dom a dva rôzne spôsoby vykurovania. Tak to tu ešte nebolo, teda čo som sa tu prihlásil. Ako ste sa dopracovali k takej hlúposti, alebo ste noví?

Ešte by som doplnil fakt že "individuáli" pri zavádzaní svojho kúrenia a demontáži tepelných rozvodov a radiátorov v bytoch demontovali aj rozvody a radiátory v ich časti spoločných priestorov. Čo sa udialo s odmontovanými plne funkčnými radiátormi, veď sú predmetom spoluvlastníctva? Takouto fintou sa chceli zbaviť povinnosti spolupodieľať sa na vykurovaní všetkých spoločných priestorov v bytovke? Poraďte ako z tejto situácie von!

Je to na dlhé lakte, lepšie povedané nože. Neskoro nariekať nad rozliatym mliekom. Dom je stále spoločný? Predpoklad, že v každom vchode je rovnaký počet bytov, teda remíza. Vlastníci v jednom vchode sa rozhodli jednostranne. Existuje zákon 182/1993, § 11, §14. Nevedeli ste? Neznalosť neomlúva.

§11, odsek 4

4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. 13)

§ 14

§ 14

(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

(3) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.

(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

(5) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.

(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia podľa § 7c ods. 9. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka.

Ešte raz. AKO SA TO MOHLO STAŤ???

Platíš do spoločného - spoločné náklady na byt, ktoré sa rozrátajú medzi tých, čo sú napojení na spoločné kúrenie. Koľko z príspevkov dávate susedom, individuálom - ako si ich nazval, keď aj oni tebe a iným vlastníkom vykurujú - temperujú byt, ak stlmíte kúrenie? Či od individuálov k vám teplo neprestupuje? To je spravodlivé, že máte z ich tepla osoh, ale nič im neplatíte?
Máte vlastnú kotolňu?
A s tými nulovými nákladmi si si istý? Si si istý tým, že v tých mrazoch, ktoré boli túto zimu, to niekto riskne a úplne vypne kotol?

Najskôr píšeš, že demontovali radiátory v spoločných priestoroch, potom, že sú ich spoločné priestory vykurované

Ešte na upresnenie. Sú dva vchody, jeden má 10 bytov (3-4 izbové) druhý 20 bytov (3x1 a 2 izbový) päť poschodí. O oddelení sa nerozhodovalo na žiadnej schôdzi iba dôvereník pobehal po bytoch a zbieral podpisy na súhlas. "Individuáli" demontovali rozvody aj radiátory v spoločných priestoroch ich vchodu nad rámec povolenia na prestavbu a odpojenie. V druhom vchode zostalo po starom. Rozvody tepla v bytovke sú súčasťou bytovky a sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov. Oni zlikvidovali spoločný majetok svojvoľne a tým poškodili ostatných spoluvlastníkov znížením hodnoty objektu. Predpokladám bol tam úmysel takto potvrdiť že už nemajú nič spoločné s vykurovaním bytovky. Ale spoluvlastnícky podiel sa vzťahuje na všetky spoločné priestory v bytovke aj s príslušnými povinnosťami k nim. O rozdelení nákladov na teplo sa nikdy nehlasovalo takže správca mal postupovať automaticky podľa vyhlášky URSO č. 630/2005 ktorá to presne a jednoznačne rieši. No nestalo sa tak. Zatiaľ toľko, ďakujem.

Píšem o spoločných priestoroch celej bytovky lebo sú predmetom spoluvlastníctva všetkých vlastníkov, aj s povinnosťami k nim.

Čiže "individuáli" mali platiť náklady na vlastné kúrenie, na ktoré ste im neprispeli ani cent (resp. halier) a ešte sa mali podieľať aj na nákladoch na vykurovanie tvojho a ostatných bytov?!
Nerozumiem tvojej poznámke o tom, že znížili hodnotu objektu, keď vo "svojej" časti zlikvidovali spoločné kúrenie a dali si individuálne.
V ich vchode je tých viac bytov alebo menej? Ak je ich tam viac a budú hlasovať, hádaj, v koho prospech to bude

Konkrétne ktoré spoločné priestory máte vykurované?

V tebou spomínanej vyhláške sa píše o.i. aj toto:

(3) Náklady na dodané teplo do spoločných priestoroch sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu a nebytových priestorov jednotlivých konečných spotrebiteľov k celkovej podlahovej
ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa neuplatňuje, ak sa spoločné priestory využívajú inak ako na účel, na ktorý sa zriadili, a nevyužívajú sa v prospech všetkých konečných spotrebiteľov. V takomto prípade sa náklady na dodané teplo do spoločných priestorov rozpočítavajú
podľa podlahovej plochy bytu a nebytových priestorov
tým konečným spotrebiteľom, ktorí spoločné priestory
využívajú, k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov
a nebytových priestorov.

Takže, ak sú to priestory len vo vašom vchode, prečo by sa mal druhý vchod podieľať na úhradách, keď tieto spoločné priestory nevyužíva?

Prepáč ale si si neprečítala všetko. Je tam spravodlivosť kde jeden môže odísť na týždeň a nechať si temperovať byt od susedov za nulové náklady kým druhý sused s uzavretými ventilmi tiež temperovaný susedmi prispieve 60% do spoločného?

Asi si nečítal môj príspevok č. 5. Ak máš spoločné steny s bytom z druhého vchodu, odídeš, znížiš kúrenie, tak ťa vykuruje aj "individuál". Akou sumou sa podieľaš na jeho nákladoch na vykurovanie tvojho bytu (prestupujúce teplo)? Nijako, že? Prečo by potom mali platiť oni vám?
(O tom, ako rastú náklady na kúrenie a ako je ťažké vykúriť byt, keď susedia len temperujú alebo vypnú kúrenie, viem svoje - byt pod nami, chvíľu aj susedný byt.)

Ten §5 pojednáva rozpočítanie kde nie sú merače. Pre nás platí §7.
Ten váš citovaný odsek 4 platí ak priestor používa niekto pre seba po dohode s ostatrnými vlastníkmi.

§7 ods. 3 Základná zložka na dodané teplo podľa odseku 2
sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových
priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, pri-
čom podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru
s individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficien-
tom

Máte jeden FOaÚ? Máte jeden účet domu? Platí pre vás jeden zákon a zákony súvisiace s bývaním v bytových domoch.

Skús si preštudovať Zákon 182/1993 - Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, aj spomenutú vyhlášku 630/2005 a k tomu aj vyhlášku 358/2009 ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška 630/2005.

Keď sa nájde v dome hajzel, je to zle. Keď, skupina hajzlov, je to katastrofa.

A teraz, v dome je desať, alebo dvadsať ...

Možno máš smolu?

V našej bytovke má každý vlastné kúrenie, takže o tom rozpočítavaní neviem. Mňa len zarazilo to, ako silou-mocou chceš, aby ti niekto prispieval na tebou spotrebované teplo, pričom on z toho tepla nič nemá (asi ťažko všetci "individuáli" stlmia alebo vypnú kúrenie, aby k nim išlo teplo z druhého vchodu).
Nie som si istá, či stále platia tie % (základná zložka 30 % - 50 % atď.), ale mám taký dojem, že to už bolo zmenené a dá sa dohodnúť aj iný pomer. V tom prípade dúfam, že "indivudálov" je väčšina a odsúhlasia si, ak je to možné, základnú zložku 0 %.
Ten, kto vymyslel vyhlášku, asi nerátal s tým, že sa odpojí celý vchod.

Vo vyhláške č. 358/2009 je uvedené o rozpočítavaní základnej zložky na byty s individuálnym kúrením:
(3) Základná zložka na dodané teplo podľa odseku 2 sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, pričom podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru
s individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficientom a) 0,0 pri bytoch a nebytových priestoroch v nadstavbách a vstavbách do podkrovia, pri bytoch a nebytových priestoroch alebo ich častiach, ktoré sa nachádzajú
na najvyššom podlaží alebo nad priestormi,ktoré nie sú vykurované, alebo v tých bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním,
cez ktoré neprechádzajú rozvody vykurovacej sústavy centrálneho zásobovania teplom,
b) 0,25 pri ostatných bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním.

Sito, koho myslíš teraz, že je hajzel? Tí, čo sa odpojili (individuáli), alebo tí, čo majú centrálne kúrenie chcú peniaze od "individuálov"?

Michala nie! Ale v tom dome sú! Každý byt musí mať, no nie v každom byte musí bývať ...

Ono je to tak, každá otázka je jednostranná. Ak chce niekto vedieť viac, aj na porade, opýta sa.

Viem stále málo, aby som mohol, alebo mohli posúdiť situáciu v dome. Kto je, koľko je v dome h.....?

Nerád, ale v tejto veci súhlasím so zmenou zákona. Vlastníci prispievajú do FOaÚ podľa majetkového podielu. Dve tretiny toho mohli zneužiť. V tomto prípade jedna tretina. Ako sa to mohlo stať, čo bolo príčinou, toho, že to bolo možné? A teraz, čo?

Problém sa skončil hlasovaním na schôdzi kde sme si odhlasovali pomer 30/70 len pre vchod so spoločným vykurovaním. Pri zisťovaní ako sa veci dostali tam kde sú sa zistilo že mesto vydalo rozhodnutie na základe nejakých vyzbieraných podpisov aj to iba na byty žiadateľov a nie na zrušenie rozvodov a radiátorov v spoločných priestoroch. Ostatní vlastníci neboli oboznámení s dôsledkami odpojenia ani sa nemali možnosť vyjadriť k veci na schôdzi, kde sa má rozhodovať o správe bytovky. Nebolo ošetrené ako naložiť s demontovanými radiátormi a rozvodmi čím vznikla škoda na spoločnom zariadení bytovky (cca 50 radiátorov v dobrom stave). Ešte na záver poznámka že tepelné hospodárenie bytovky nemôže končiť u vchodových dverí jednotlivých bytov. Možnosť podať odpor proti rozhodnutiu mesta sme zmeškali cca. o 5 rokov. Žiaľ nie všetci sme právnici.Ďakujem za vaše príspevky.

Michal stále platí zákon 182/1993, § 14!

A platí aj vyhláška 358/2009, § 7, aj odsek 3, písmeno a, aj b.

(3) Základná zložka na dodané teplo podľa odseku 2
sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových
priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, pričom
podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru
s individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficientom

a) 0,0 pri bytoch a nebytových priestoroch v nadstavbách
a vstavbách do podkrovia, pri bytoch a nebytových
priestoroch alebo ich častiach, ktoré sa nachádzajú
na najvyššom podlaží alebo nad priestormi,
ktoré nie sú vykurované, alebo v tých bytoch a nebytových
priestoroch s individuálnym vykurovaním,
cez ktoré neprechádzajú rozvody vykurovacej sústavy
centrálneho zásobovania teplom,

b) 0,25 pri ostatných bytoch a nebytových priestoroch
s individuálnym vykurovaním.

Príklad: Trojizbový byt ma plochu 60 m2, ak je nad nevykurovaným súterénom, alebo pod strechou, tak krát 0,0 = 0 m2.

Ale ostatné, 60 m2, krát 0,25 = 15 m2.

Takže stále ste jeden dom. Desať bytov si svojvoľne, alebo pochybným spôsobom dalo namontovať individuálne kúrenie v bytoch. Bez súhlasu väčšiny vlastníkov, dvoch tretín v druhom vchode.

Ale čo vám bráni dohodnúť sa na návrhu podľa vyhlášky 358/2009 pomer 60 : 40 %, základná zložka 60 % nákladov domu.

Predpokladám, že z tých 10 bytov sú dva nad suterénom a dva pod strechou, tie sa nemusia podľa doporučenia vyhlášky podieľať na úhrade základnej zložky. Ale ostatných šesť je povinné prispievať na úhradu základnej zložky dodaného tepla do domu.

Ak je náklad na jeden m2 4 eura, tak potom, krát 15 = 60 euro. Teda tých šesť bytov by malo uhradiť spolu 360 euro zo základnej zložky. O 360 euro zaplatí 20 bytov menej. Možno viac, je to len príklad.

Treba zvolať novú schôdzu a tak rozhodnúť, dve tretiny. Ak sa im nebude ľúbiť vaše rozhodnutie, môžu si uplatniť svoje právo. Nemusia sa vás pýtať na váš názor, ani sa nepýtali, keď sa rozhodovali sami, aj o vás, bez vás.

Sito, keďže druhý vchod demontoval spoločné rozvody, asi nepochodia, lebo:
a) 0,0 pri bytoch a nebytových priestoroch v nadstavbách
a vstavbách do podkrovia, pri bytoch a nebytových
priestoroch alebo ich častiach, ktoré sa nachádzajú
na najvyššom podlaží alebo nad priestormi,
ktoré nie sú vykurované, alebo v tých bytoch a nebytových
priestoroch s individuálnym vykurovaním,
cez ktoré neprechádzajú rozvody vykurovacej sústavy
centrálneho zásobovania teplom,
(Keby som bývala v byte s individuálnym kúrením, tak sa zubami-nechtami bráni proti tomu, aby som ostatným prispievala na ich teplo - veď oni mne tiež neprispievajú. A ani mi neprispievajú na údržbu mojej "vykurovacej sústavy".)