Čo to máš za rebríček a či rebrík? Kto vysoko lieta nízko padá. Nemám školenie na prácu vo výškach, už aj ma daj dole :-D.

Viem, odpovedám sam sebe, ale musím si pomastiť brucho. Viď dnešný Reflex.

Ešte raz na seba:
Kto vie o developerovi, ktorý by zainvestoval o 20% naviac a postavil pasívnu bytovku? Ja doteraz neviem o žiadnom a už vôbec nie o nulovom dome. Ľudia sme hlúpi a kupujeme to čo sa nám páči, kde je krajší výhľad, kuchynská linka alebo kúpeľna. Sami si za to môžeme že nechceme viac a nepozeráme na prevádzku.
PS: Ja pozerám a staviam si pasívny rodinný dom. Teda takmer, nechcem a nebudem mať certifikát od inštitútu. Ide o zníženie prevádzkových nákladov. Je to kuriózne, ale vykurovací systém, ktorý by som mohol mať za najlepšiu cenu nebudem mať vôbec. Nechcem tým povedať že "na to mám" už ho staviam 3 roky, ale za to nechcem žiadne navýšenia ceny oproti klasickému RD.

Ľudia, reagujte, lebo mám pocit ako keby som trpel nejakou poruchou ako aj v inej téme.

Inak, už som na ten rebríček došiel , je to na hlavnej stránke .

A vidíš ho! Ako sa mu tu zapáčilo.

Nie, nejdem ...

Tibor, do tých Piešťan nepôjdem, toto tvoje mi dá viac. Len keby si sem - tam zhodnotil, krátko, môže byť aj bez komentára, stačí ak dobre som pochopil napísať áno, ak nie, tak nie.

Školenie časť 2

Trocha histórie

Objekt v pôvodnom stave, s centrálnou dodávkou tepla:

Všetko vyprojektované a zrealizované na výpočtový stav priemernej teploty 20 stupňov. Nakoľko nie sú rozvody vyregulované, dodávateľ tepla musí teplotou média nahradiť nedostatočné prietoky najmä na konci sústavy a pri výškových domoch v prízemných bytoch. To sa dialo od výstavby a prispôsobilo sa to časom tak, aby bli všetci spokojný. K čomu došlo? Namiesto pôvodného množstva dodávky tepla 100% bola dodávka tepla 130% a v bytoch boli dosahované teploty aj 25-26 stupňov len preto, aby byty problémové dosiahli tých 20 stupňov, ktoré mali mať. Teplo bolo takmer zadarmo, takže to nikto neriešil. Znížiť teplotu bolo jednoduché- otvoriť okno. Za 20 rokov si na to všetci zvykli, takže zo 130% sa stál normál, čiže 100%. Všetky náklady na vykurovanie rozpočítali družstvá (byty neboli v OV) podľa plochy v rámci celých sídlisk.

S tým musím len súhlasiť, vlastná skúsenosť, bývam nad nevykurovaným suterénom. A bývalo aj pod priemer, tých 20 °C, tým na vrchných podlažiach sa žilo a za rovnakú cenu na m2. Výrobca tepla mal spočítanú podlahovú plochu všetkých panelákov, takže vo všetkých domoch, zároveň aj bytoch bol rovnaký náklad na m2.

Ale čo sa nestalo? Teplo začalo zdražovať. Čo sa začalo riešiť? Zistilo sa že teplo je obchodný artikel a aby sa s ním dalo obchodovať, muselo sa merať, čiže namontovali sa merače tepla. Medzitým prešli byty do OV a vlastníci zdedili všetko v pôvodnom stave. Samozrejme teplo zdražovalo ďalej a vtedy vďaka chýbajúcej technike bolo možné a vďaka deravej legislatíve jednoduché urobiť si kotolňu. To sú tí ktorí ušetrili na výstavbe kotolne najviac, pretože vďaka lacnejšiemu plynu pre komunálnu sféru a decentralizácii odstráneným niektorým poruchám mali nižšie náklady.

No jasne, veď prišla demokracia, pravda a láska víťazila aj v obchode s teplom. Samozrejme, že vlastná kotolňa je velikánske plus!

Tí ktorí tak neurobili, mali aspoň časom vyvážené rozvody dodávateľa tepla (ak vôbec).
Ako ďalej? Prišlo boom, zákon, ktorý prikazoval hydraulicky vyvážiť sústavu vykurovania, ale len tuším na rok, do prvej novely (nechce sa mi to teraz hľadať).

V 1991 to bolo, teplo išlo o 324 % hore. Zároveň bol vydaný zákon, vyhláška 206/1991. Doporučujem si pozrieť § 7, 8, 9, ktoré hovoria o meraní tepla, teplej vody, regulácii tepla a termínoch dokedy majú byť tie veci zabezpečené a kým.

http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&...QXTBs5wZalJ2dA

No ale vznikla kopa odborníkov na hydrauliku, ktorí na dodávateľoch tepla zistili, že je to zaujímavý artikel a poďho riešiť domy. Naviac sa im čiastočne podarilo odstraňovať aj poruchy v nedokurovaní. Problém je len v tom že všetky výpočty sú na výpočtový stav napr. -12 stupňov vonku. T.j do domu a do stúpačiek alebo prívodov do bytov nastavili prietok na
túto hodnotu. Ako sa ďalej médium v rámci stúpačiek a bytov neriešili a vznikli ďalšie problémy (urezávanie spodných radiátorov a pod.)

Je pravdou, že niekedy v roku 1992 - 93 boli pospisovať druhy radiátorov a priemer trubiek rozvodov a dal sa vypracovať projekt vyregulovania, ale to bolo všetko. Ba ešte, dodávateľ si na päte domu namontoval fakturačný merač tepla. Bez bajpasu. Ako laik a predseda samosprávy som mal prístup k hlavnému ventilu, tak som ho začal pomaličky priťahovať, a stalo sa presne to čo opisuješ, urezalo spodný byt, našťastie na druhom konci domu, nie mňa. Tak to teda fungovalo. Potom vymenili merač, a spravili aj bajpas a my, teda nám vyregulovali vykurovací systém domu. Paráda! od tej doby mám v byte dostatok tepla na dosiahnutie tej priemernej, ba aj vyššej teploty v byte, miestnostiach, aj 22 °C.

ale zároveň aj robota pre nich. To sú tí spomenutý kolečkári, ktorí prišli, pokrútili ventilom, aby to fungovalo teraz už bez ohľadu na výpočty a projekty. Ozaj, keď sme už pri projektoch, tie sa robili na jestvujúci stav, ale nie budovy, ale výkonu jestvujúcich radiátorov. Uznáte, že rozdiel zásadný, vďaka výmenám, doplneniu článkov atď. čiže kto mal väčší dostal aj viac na prietoku. Či naozaj, nikto nevedel, lebo sa to nastavilo len na stúpačke.

Ja veru, hodne bolo takých, ktorí si to vyriešili po svojom, výmenou radiátorov za väčšie, a mali viac tepla dodaného do miestnosti za rovnakú cenu, aj úhradu. A to je nie len plus vtedy, ale aj do budúcna, keď sa bude merať. Ja som vedel, lebo som si pýtal, dal spraviť kópiu toho vyregulovania a nastavenia stúpačiek.

Toto vyregulovanie neprinieslo žiadnu úsporu, pretože prietok bol stále 100% a teplota vody nastavená stále na 100%.

Nemáš pravdu, prinieslo, no nič moc, mohlo aj viac. Dal som na odborníkov. Ale poznáš, možno, ja áno. Uveriť, ale preveriť. A tak som skúšal, či to vyregulovanie funguje, tak ako má. Jedno nedeľné ráno som hlavicu pomaličky otáčal doprava až ventil zastavil prietok vody radiátorom, a po určitom čase zasa zasa otvoril. No ale doma bola zvada, ostatní kúria a my nebudeme, my budeme šetriť pre koho? Podľahol som presile a radiátory boli stále teplé, celé hlavica nemohla uzavrieť ventily, prietok vykurovacej vody radiátormi. Medzi tým som sledoval spotrebu tepla domu v každom roku, aj sa snažil vysvetliť, že na čo sú tie hlavice, počul si to o tom hrachu, že na stenú hádzať aby sa uchytil.

Postup ďalej. Ľudia si všeobecne závidia všetko, vrátane tepla, takže sa začalo vyžadovať aj meranie a rozpočítanie + by sa hodili aj nejaké úspory.

Noo, rozpočítanie tu už bolo, dávno pred meraním, jednoduché a veľmi presné, žiadna odchýlka v peniazoch. V dodanom teple, dosiahnutej teplote, tepelnej pohode vlastníkov vlastných tiel???

Namontovali sa PRVN (nebudem riešiť aké).

Namontovali, za akých podmienok, aké. Budem riešiť.

Pokračovanie v ďalšej časti školenia.

Ak áno, tak áno. Ak nie, tak nie.

Od teba.

Sito, odpoveď na všetko je ano. Budem pokračovať, ale to chce si v kľude sadnúť a ja mám teraz dosť málo času, takže prosím strpenie.
Že aké a za akých podmienok budem riešiť aj ja ale neskôr. Časť máš už v prednáške v téme školenia.

Keď zhodnotím tvoje hodnotenie, tak sa mi to javí, akože, môžem niečo pochopiť aj správne, čo hovoria odborníci. Ale, nie je nad to, mať možnosť si to vyskúšať na vlastnej koži, alebo peňaženke. Peniaze donútia ľudí k všeličomu, aj rozmýšľaniu.

Tibor, samozrejme, že to vyregulovanie je prvé, ale nie posledné, čo treba spraviť v panelákoch postavených, možno niektorých aj v roku 2000. Prečo? Aby sa do každého radiátora v bytoch dostalo také množstvo tepla, ktoré zabezpečí v miestnostiach teplotu v súlade s vyhláškou 152/2005, Teda minimálne tých 21 °C.

Ako som tu niekde na Porade spomínal, tak jeden vlastník nahovoril aj ďalších osem, že neumožnia vo svojom byte vyregulovanie podľa projektu. Bolo to v decembri, vraj aby nepomrzli. Odstavil sa naraz celý dom, do bytu vošla partia štyroch chlapov, každý k jednému radiátoru, nech to trvalo 15 - 20 minút, šlo to pomerne rýchlo, bolo šesť partii. Dodatočne im poslal vlastník bytov, vtedy ešte SBD, že je to zo zákona povinnosť. Dali si všetci, ale zo spoločného fondu opráv dostali len toľko čo stála montáž pri hromadnej odstávke. niektoré byty, ktoré bili nad sebou to vyšlo lacnejšie. Len raz sa vypustila stúpačka, náklady deleno počet bytov. Najhoršie dopadli dva posledné byty, každý na inej stúpačke, teda troch v byte, tí zaplatili vypustenie stúpačky, krát tri. Okolo 1 200 Sk. Ale ako som písal, funguje.

Keď už je v dome funkčné vyregulovanie, nedať si namontovať niečo, čo by malo motivovať vlastníkov k tomu, aby s teplom rozumne hospodárili je podľa mňa hriech, ale nech, nech teda doplácame všetci, však každý rovnako.

Na tri krát sme podpisovali, či si dáme nejaké tie merače, správca mal vypracovanú smernicu, kde požadoval 90 % súhlas. Bol taký spoločný súhlas, ale keď prišlo k lámaniu chleba, tak len 83 % umožnilo. Dokonca súhlasil aj ten, ktorý bol proti vyregulovaniu, ale potom vraj v televízii hovorili, že to je podvod tak si nedal. Dohodli sme si nie 1,2 násobok priemeru, ako mal správca vo svojej smernici, ale 1,5 násobok, nie priemeru, ale najvyššej úhrady podľa meračov rovnako veľkého bytu. už sa nestalo, že ten kto mal merače zaplatil za teplo viac ako ten, ktorýc ich nemal.

A doma nastal problém, keďže už sa zaznamenávalo kto si ako stráži tepelné zisky a tepelné straty, začal doma kolotoč. Jeden dával hlavice do optimálnej polohy a ostatní ich zasa rozhasili, rozladili, do kolečka, dokola. Až ma to raz na..... a kúpil som do každej miestnosti s radiátorom a na chodbu teplomer. Ak bude na teplomery 21 °C a radiátor nebude studený, tomu kto sa chytí hlavice zlomím ruku. A zvykli si, keď bol radiátor len do polovičky teplý, alebo vôbec, vôbec im to nevadilo, pred tým áno. Ak nebol celý teplý tak sa vraj nekúrilo.

A znova som si sadol k jednému radiátoru na noc odstavenému, ráno bola v obývačke teplota 14 °C, vonku v noci -10 °C. Na radiátor, hneď za ventil som si dal jeden teplomer a do stredu miestnosti druhý, digitálny. Pomaličky som otáčal hlavicu vľavo, až kým sa neotvoril prívod vody do radiátora. Po dosiahnutí určitej teploty v miestnosti hlavica odstavila prívod vody do radiátora, ale teplota nebola 21 °C, tak som zasa pootočil doľava, pomaly, ale len do tej doba kým zasa neotvorila prívod vody, to som asi štyri krát, kým nebola v miestnosti teplota 21 °C. Takže to miesto bolo optimálne nastavenie hlavice. A tak to bolo nastavené, ale ak vonku teplota stúpala, tak som po mm hlavicu otáčal doprava a opačne.

Mal som dva prípady, kde sa sťažovali, vraj im to nefunguje. Jeden zvárač. Tomu som poradil, že keď bude žena v nedeľu variť obed, nech pomaly priťahuje hlavicu, až kým radiátor nevypne, keď prestane variť a teplota nebude vykrytá tepelným ziskom z varenia, radiátor sa sám zapne. Neviem či skúsil, ale viac sa nesťažoval, že je to nefunkčné.

Druhý, pani ma pristavila, že má pokazené radiátory, hrejú jej len do polovičky. Tak som jej dal na radiátor a do miestností teplomery, ako som mal ja, nech na noc odstaví radiátor, a nech si ich opraví, mnou doporučeným postupom. A opravila si, aj radiátory, ale hlavne názor, že sú pokazené radiátory.

Ale najlepšie bolo keď som videl výsledok tých všetkých prístrojov a dal som si ich do prehľadnej mapy domu, tie čísla niečo povedali, kto sa ako staval k nastaveniu termostatických hlavíc a teda aj k hospodáreniu vlastníkov s teplom v dome, spoločným teplom.

Po prvom vyúčtovaní nastali zvady, už nie každý platil za teplo rovnako. A keď jaké pochybnosti sa šírili, hlavne tí, ktorým prišlo zaplatiť viac. Jesne, že som im tie čísla ukázal všetkým, nech rozmýšľajú. Niektorí aj áno. No ale v niečom som im dal za pravdu, že stúpačky tiež vykurujú byty a nie sú merané. Že majú viac ochladzovaný byt a musia viac kúriť, Že ich sused nekúri a oni potom musia prekurovať a vykurovať aj jeho.

Zásadná chyba je ak si niekto myslí, že byt je jeho a môže si robiť v ňom čo chce. Nie! Najprv sú záujmy spoluvlastníkov, až potom pocit vlastníka bytu, že si v dome môže robiť čo sa mu zapáči.

Takže bolo by treba navrhnúť nejaký optinálny spôsob rozpočítania dodaného tepla do dome a nákladov za dodané teplo do domu.

Ale to až v ďalšej časti školenia.

sito, podme písať do jednej témy- prednášky, školenia atd. Aby to bolo pokope. Budem reagovať už tam na Tvoj príspevok.

Tibor, vieš mne je celkom jedno, kde sa niečo dobré dočítam.

Ešte by som sa spýtal: Pre uvedený dom uvádza energetický štítok celkovú dodanú energiu na základe normalizovaného hodnotenia 73kWh/m2.rok, čo spadá do triedy B (nemám k dispozícii údaj koľko z toho pripadá na kúrenie a koľko na ohrev vody). Zaujímalo by ma však, aká je táto hodnota v porovnaní s inými domami alebo približne aká najnižšia hodnota sa dá dosiahnuť na bežnom zateplenom panelovom dome v Bratislave. Ak by mi niekto vedel uviesť príklady hodnôt energie pre zateplené paneláky v Bratislave, potešilo by ma to.

Osobně si myslím, že hodnotit budovu je nejlépe pomocí naměřených hodnot.

Je to objektivní.

PS
Hra čísel je dobrá jen pro projekt, neboť zatím nemám nic víc.
Svoji hypotézu potom hodnotím s naměřenými daty podle skutečnosti.

Samozrejme. Ale namerané hodnoty ešte nie sú k dispozícii a preto zatiaľ aj tabuľkové hodnoty čosi povedia.

Ružinov-len kúrenie

technik21

energetický štítok celkovú dodanú energiu na základe normalizovaného hodnotenia 73kWh/m2.rok

Vykurovanie
kWh/(m2a)
A do27
B 28-53
C 54-80
D 81-106
E 107-133
F 134-159
G >159

Príprava teplej vody
kWh/(m2a)
A do 13
B 14-26
C 27-39
D 40-52
E 53-65
F 66-78
G >78

Celková dodaná energia
kWh/(m2.a)
A do 40
B 41-79
C 80-119
0 120-158
E 159-198
F 199-237
G >237

Tých tvojich 73 je súčet čísel z prvej tabuľky a druhej tabuľky (možno aj tretej a štvrtej).
73=50+23
73=23+50

na doplnenie:
Nútené vetranie/klimatizácia kWh/(m2a)
A do 16
B 17-31
C 32-45
D 46-59
E 60-74
F 75-89
G >89
Osvetlenie kWh/(m2a)
A do 10
B 11 -20
C 21 -25
D 26-30
E 31-38
F 39-45
G >45

Tibor, vďaka, toto je to, čo ma zaujímalo.
A čím je spôsobené také veľké rozpätie spotreby? Rôznymi hrúbkami zateplenia? Nedokonale spraveným zateplením (často vidno, že niektoré domy nezateplia sokel alebo výťahovú šachtu)? Alebo rôznym správaním sa obyvateľov? Alebo nejakými ďalšími opatreniami?

Poraďáci - prosím o informáciu, o hrúbke zateplenia , dom z Ytongu 300 a na to 8 cm polystyrén alebo miner.vata-nevieme sa rozhodnúť a tiež neviem kde sa pri tejto hrúbke 8 cm bude nachádzať tzv rosný bod. Jedná sa o víkendový-záhradný dom o rozmeroch 8x6 a je to na JZ SR.Okná už sú osadené a nastavené na 8 cm zateplenia. Rozmýšľame aj nad tým, že dáme parapety vymeniť a dáme 10 cm - zateplenie. Neviem čo by bolo najlepšie riešenie. Ďakujem za každú dobrú radu.

Lepšie azda keby si sa pýtal v sekcii STAVBA
- parapety nemeň na ten 30 cm Ytong stačí 8 cm polystyrén. Orosovanie v tvojom prípade nehrozí.
Orosovanie vzniká tam kde teplejší vzduch prichádza do kontaktu so studeným málo priedušným povrchom. Jediné miesto kde by teoretický mohlo dôjsť ku kondenzácii je styk Ytongu s polystyrénom. Je to však v tvojom prípade veľmi nepravdepodobné už aj z toho dôvodu, že Ytong hravo absorbuje prípadnú vlhkosť. Ale keď nedôveruješ polystyrénu poisti to tým, že namiesto neho použiješ priedušnejší NOBASIL 8 cm. Cenovo to je zanedbatelné v tvojom prípade.