Dnešná lekcia z Photoshopu

Dopredu sa ospravedlňujem, neviem tam stále dať fotky, ale mám ich pripravené



1. Verzie Photoshopu

Ja som začal robiť s Photoshopom od verzie 3 v r. 1996. Upozorňujem, že sa netreba báť rozdielom medzi prácou na PC a Macintoshom, je tam síce pár odlišností, ale asi také, že klávesnica CTRL (control, tada ovládanie) sa volá APPLE (je tam nakreslené jablko).

Verzia 4 prišla myslím okolo r. 97, a priniesla history – históriu vašich krokov s možnosťou návratu aj 20 (aj viac, podľa nastavenia v preferenciách) krokov späť, a to tak, že ste mohli sa jedným klikom vrátiť aj na začiatok...ešte sa k tomuto vrátim.

Najobľúbenejšia bola verzia 5.0 a 5.5, tie viem že už vyšli aj v českej lokalizácii, verzia 5.5 priniesla aj parelelný program Image Ready 2.0, ktorý je určený na spracovanie animovaných GIFov, najmä prenesením vrstiev do neho priamou cetou z PSD. Teraz už neviem čo ešte priniesla oproti verzii 4.0.

Pozor na verziu 6.0 – ak ste mali nainštalovanú nižšiu verziu a zároveň túto, stará sa začínala zasekávať a padať, príčinou bolo úplne nové okno pre písmo a to spôsobovalo kolízie. Predtým toto okno bolo zvlášť, ako keby „plug-in“, odteraz je implementované priamo do prostredia.

Tento problém odstránila verzia 7, avšak (teraz neviem či od v. 6 alebo v.7) sa zmenili možnosti nastavovania parametrov – predtým to bolo umiestnené vpravo, teraz v lište hore, niekedy až neprehľadne. Zmizla ikona AIRBRUSH, ale namiesto nej bolo hore zatržítko a obyčajný štetec sa myslím zmenil na airbrush. Ale chýbalo mi tam viac vecí – napríklad v palete EDIT – transform – numeric (číselné zadanie transformácie) proste zmizlo, mám dojem že aj nejaké atribúty textu, ale tie sa potom objevili neskôr, alebo som ich ja neobjavil...v tom prípade sa ospravedlňujem. Na druhej strane myslím že pribudla možnosť dať písmo na krivkovú základňu ako v ilustratore, to bola vtedy módna vec, objavilo sa to aj v quarkXpress programe.

Od verzie 8 začalo Adobe vydávať programy pod spoločným názvom – Crative suite (CS). Veria 9 je CS2 a teraz vychádza CS3 (10) vo verzii obyčajnej a verzii extended, kde je možné aj používať nejaké merné jednotky – teda napríklad zmerať výšku budovy z fotografie...zrejme ak je nejaká mierka... a tiež nejaké 3D veci, to s tým vlastne súvisí.
(Kedysi bola taká nadstavba Adobe Dimensions na Photoshop, potom sa od toho upustilo, nevylučujem že to bude niečo v podobnom duchu...).

Čo sa týka požiadaviek na počítač, tak myslím že do verzie 7 sa dal PSD nainštalovať na Windows 98, od CS iba na W2000 a XP, je možné že najnovšie verzie vyžadujú Windows XP so servicepack2. Kolekcia CS3 je náročná aj na pamäť – od 512 MB do 1 GB pamäte RAM, navyše ak máte programy ako Premiera (to je tiež z CS3 kolekcie program na videostrih, ten už od verzie 7 potrebuje procesor ktorý má SSE inštrukcie, to sú tzv. pamäťové vlákna – vysvetlím: buď 2 procesory, alebo 2-jadrový procesor, alebo procesor ktorý emuluje 2 jadrá zvaný hyperthreadingový.) Takže ak teraz plánujete kupovať počítač, pripravte sa na to, že za cca 3 roky určite budete potrebovať cca 2 GB RAM.

HISTORY:
[IMG]c:\01\snapshot3.jpg[/IMG]
Význam paletky je zrejmý z obrázku. Je tu však aj možnosť robiť si medzisnímky – SNAPSHOOTs, čo ocenia tí, ktorí robia rôzne verzie svojho obrázku a každú verziu musia ukladať. Takto si svoj výsledok „odfotia“, môžu sa v History vrátiť späť a môžu pokračovať iným smerom. Navyše – ak niečo uložíte a omylom vypnete, už sa k history nedostanete, aj keď sa tvrdilo že od nejakej verzie sa dá ukladať či exportovať??? neviem. Ale v paletke History vpravo je trojuholník – šípka, ktorou sa vám sprístupní podmenu, a tu odporúčam voľbu New snapshot, New document a History options – Allow non-linear history (Nový dokument - máte novú verziu bez ukladania a rýchlo, Snapshot je odfotenie, nelineárna história nezmaže kroky pri návrate, takže dáva prehľad o tom čo ste robili a môžete sa tam vrátiť, aj keby normálnym postupom ste takýto krok zmazali.
(raz mi to ide, raz nie – chcel som zosnímať aj rozvinutú paletku a nejako mi to štrajkuje, pardon)
[IMG]c:\01\snapshot2.jpg[/IMG]


Paletka z Photoshp 5.5

[IMG]c:\01\paleta.jpg[/IMG]

Všimnite si, že pri mnohých nástrojoch je vpravo dolu malá trojuholníková šípka. Keď na ňu kliknete, umožní vám ju vymeniť za inú príbuznú, ale s inou funkciou (napríklad kýblik – čiara, zosvetlenie – stmavenie, atď...)

prvé 3+1 ikony zhora sú posuv + 3x selekcie, tu je zaujímavá „kúzelná palička“, len musíte vio vlastnostiach nastaviť TOLERANCE – odkiaľ pokiaľ rozsah farieb, a tiež či v jednej vrstve alebo vo všetkých, a potom sólo objekt alebo všetky takto farebné objekty na ploche.
Selekcie sú veľmi dôležité a sú to vlastne spomínané masky ako alfa-kanály.

Ďalšie 4 ikony sú rozne štetce, najzaujímavejšia bude asi RUBBER STAMP TOOL – klonovacie razítko, je to výborné na retuše. Podržíte klávesu ALT a kliknete na miesto kde chcete naberať farbu. A potom inde presne takým obrázkom prekrývate (ak chcete niekomu namaľovať 3 oči, atď...).

Ďalšia štvorica je guma, čiara/ceruzka, 3x rozmazanie a lokálne zosvetlenie/stmavenie. Pri štetcoch, gumách a zosvetleniach... si musíte navoliť veľkosť STOPY, jej tvrdosť či mäkkosť na okrajoch, prípadne mokrý okraj...

Ďalšia štvorica je pero (CESTY!!!), PÍSMO, meradlo, a farebné prechody (z farby popredia do farby pozadia, v illustratore si môžete namiešať farieb koľko chcete).

Poslednou štvoricou sú kýblik (plošné vyliatie farbou), pípeta – odčítanie farby na 1x1, 3x3 alebo 5x5 bodov priemer, ďalej ruka – ručný posun, a lupa pre zväšľenie – zmenšenie so stlačeným ALT. Odporúčam iný rýchlejší postup: stlačte CTRL a klikajte na + alebo – (mínus, nie pomlčka!!!).

Ďalej je veľké okno pre farbu popredia-pozadia, šípky vpravo hore ich zamieňajú, ikonka vľavo dolu nastaví štandard biela – čierna.
Pod tým je prechod do tzv. QUICK MASK, teda to čo malujete bude stupňom nejakej priesvitnosti na obrázku – vrstve.
pod tým sú spôsoby zobrazenia, (malá rada: ak vám zavadzajú palety stlačte TAB alebo SHIFT+TAB, naspäť ich zobrazíte rovnakým postupom).

Úplne naspodu po kliknutí sa vám stratí photoshop a zobrazí sa IMAGE READY pre animácie.

To by bolo nadnes všetko hádam sa už po tomto dostaneme aj k cestám.
------------
Aha, teraz som objavil CTRL+ALT+X, exctract, to je funkcia ktorá mala byť údajne od neskorších Photoshopov... ani ja nie som najmúdrejší...

Dnes som sa veľmi nevyspal, tak budem stručný:

V každom prípade je dôležité mať na okrajoch obrázku merítko. To ja pre našinca v centimetroch, ale môže sa stať, že je v inčoch (palcoch, v ktorých sa napríklad uvádza štandardné rozlíšenie v DPI - dots per Inch - teda body na palec, je to anglická miera).
Zmenu z palcov na centimetre urobíme položkou vez FILE -PREFERENCES (preferencie alebo možno nejako inak napr. prednastavenia), treba sa s tým pohrať, je tam viac záložiek.

Samotné merítko sa dá zobraziť/zmiznúť stlačením klávesy CTRL + R

Podstatnejšie je však, že pokiaľ "garbnete" myšou v oblasti tohoto merítka, a to je hore alebo vľavo, a potiahnete myškou, vytiahnete si takú peknú modrú čiaru ktorá síce inak nebude viditeľná, ale pomúže vám niečo urobiť čo najviac presne - to je VODÍTKO.

Vodítko sa dá zrušiť kliknutím na neho, prípadne s podržaním jlávesy CTRL, a "vynesením späť" do oblasti merítka na okraji - vodítko sa stratí.

Upozornenie: Spoločnosť Adode sa snažila zjednotiť príkazy pre rôzne programy, ale dlhodobo v Illustratore ste síce takéto vodítko vytvoriť mohli, avšak zmazať ho už bol veľký problém, asi ako škrabať sa pravou rukou za šavým uchom... dosť nepochopiteľné...

A keď sme už pri fanúšikoch vektorových programov - Adobe kúpila spoločnosť Macromedia, teda nechnikoho nemýli, že značky ako Flash, Dreamwaver, FREEHAND, atď sa objavujú duálne pod touto značkou, resp. postupne zanikajú ako produkty a sú nahradzované inými softvérmi.
(Príklad: akokeby bolo VW Škoda seat audi lamborghini)

Na záver vysvetlím rozdiel medzi vektorovým a bitmapovým obrázkom:
Bitmapa je obyčajný obrázok, ktorý buď je naskenovaný, alebo nafotený (teda modernejšie naskenovaný) ako sústava nejakých pixelov, v tomto prípade štvorčekov, aj keď pixel nemá akože žiadny rozmer, preto sa aj rozlíšenie vášho monitora udáva v pixeloch, ale to berme ako relatívnu, alebo skôr pomocnú jednotku.
Rolíšenie sa udáva v tom magickom DPI - dot per inch - bod(pixel) na palec, je jasné, že čím väčšia hustota, tým je obrázok kvalitnejší, ale o to väčší. A aj na toto je kompenzácia - formáty - formát BMP - bitmapa - uvádza všetko tak ako je v poradí. Potom sú tzv. komprimované formáty - zjednodušene povedané ak mám za sebou 50x biely pixel, nebudem ho 50x prácne vykreslovať, ale zadám "pole" 50x biela opakovanie", čím dosiahnem úsporu miesta. Táto úspora však môže zasahovať aj do príbuzných farieb, preto napr, vo formáte JPG je možnosť komprimácie (stlačenia) od 1 (najhnusnejšia) po 12 (takmer nestalačená).

A teraz - čo je to vektorový program. To nevie z výtvarníkov viacmenej matematicky nikto, znamená to však úsporu miesta. Podmienkou je vlastné podanie a ovládanie všetkých skutočností v obrázku, ktoré nie je potrebné otrocky popisovať pixel po pixeli, ale pohodlným zjednodušeným spôsobom, keďže sa nejedná o drastické zmeny vo fotografii, ale postupné zmeny iba v malovanom obrázku (výnimka je vloženie fotografie do takéhoto obrázku, avšak princíp zostáva zachovaný).

Pre pochopenie:

máme písmeno a vo veľkosti 4x4 mm ako bitmapový obrázok, po zväčšení na 5x5 metrov budú krivky tohoto písmena evidentne zubaté, keďže toto písmeno bolo vykreslené pixelovými štvorčekmi, ktoré sa zväčšili.

máme písmeno a vykreslené matematickou rovnicou, a pokiaľ ho zväčšíme aj do veľkosti 50x50 či viac metrov, BUDÚ ZACHOVANÉ PROPORCIE podľa matematických závislostí.

Je jasné že pre takéto písmeno nám vždy bude stačiť na jeho popis veľkosť povedzme 17 kilobajtov, naproti tomu pri bitmapovom zobrazení pri hustote 300x300 DPI pri veľkosti 4x4 mm by sme začali od 17 kilobajov, a pri veľkosti 1x1 meter by nám už nestačili ani gigabajty.

Photoshop však má 2 nástroje, kde narába nezávisle od obrázku s vektorovým počínaním:

je to nástroj pro - a cesta
je to nástroj písmo, pretože už vo windows sú dané písma ako vektorové, teda ľubovoľne zväčšiteľné, aj keď sa ešte vyskytuje pár výnimiek z minulosti ako pevné písma, takzvané KUFRÍKY s pevnou veľkosťou v sade 6,7,8,9,10,11,12,14,18,22 bodov, medzi nimi nič.
Upozornenie: pri písme sa nehovorí z historického hľadiska o pixeloch, ale o "bodoch" nazvaných PT.

Tým dnes online končím. Odpustite drobné chyby.

Škoda, že táto časť Porady je zaradená medzi neodborné a preto sa tu nedajú prideľovať body. Takže aspoň takto. Vitaj medzi nami.

Tiež by som dala veľký bodík a čakám na "pokračovanie".

Mňa by zaujímalo ako vyretušujem fotku. Teda, nafotím nejaký predmet a potom chcem "vyhodiť" pozadie tak , aby na obrázku bol len ten dotyčný predmet a pozadie biele. Trošku to už viem, ale nie je to dokonalé, teda tie obrysy, hlavne keď chcem, aby zostala rovná čiara, trebárs vyretušovať predmet v tvare kvádra.

No, nebol som tu dlhšie, ani neviem či sa dnes k tomu dostanem, tak len stručne:

existujú tretie programy (pluginy), ktoré pozadie vyberú myslím interaktívne - aj ťažké pozadie, ako presvitanie cez dlhé vlasy... neviem či som to tu už spomínal, ako sa to volá...aj ja sa musím pozrieť (jeden z nich je od Corelu aj pre Photoshop), inak ale vraj sa toto dá urobiť príkazom extraxt

No a potom tými CESTAMI (PATHS), ku ktorým som sa ešte nedostal, ale už je to na rade...

už sa teším...nemám skoro žiadne skúsenosti s Adobe Photoshop iba viem vyretušovať obrázok pomocou tej paličky a gumy, ale našla som tam len okrúhlu gumu a na rovné čiary to nie je dobré

1. retušovanie prekrytím a odstránením

Retušovať možno nanesením krycej farby, v prípade že sa jedná o farebný prechod (napr. pupáky na tvári či krku, kde nám svetla ubúda, teda mení sa aj farebný tón, použijeme skopírovanie jedného miesta fotografie na miesto iné, podobné. To sa dá cez selekciu a kopírovanie, alebo cez nástroj razítko – rubber stamp. Ďalej retušovať možno rozmazaním, pokiaľ sa jedná o retušovanie výmenou či odstránením pozadia, je potrebné precízne zachovať hranice medzi popredím a pozadím, teda objektmi, a to sa dá spájaním selekcií pri jednoduchých obrázkoch, alebo nakreslením cesty ktorú potom prevedieme na selekciu. Selekciu potom navyše rozpijeme príkazom FEATHER.
Pokiaľ maskujeme do selekcie jednoduchý jednofarebný objekt, použijeme kúzelnú paličku a vystrihneme tento objekt a potom ho znovu vložíme do nového prostredia, pokiaľ nie je jednofarebné ale má rovnomerný tvar, teda napr. obdĺžnik, najprv si vytiahneme vodorovné vodítko, potom ho cez transform alebo natočnenie plátna dáme do vodorovnej roviny a potom obtiahneme selekciou ktorú následne invertujeme a DEL zmažeme pozadie.

2. selekcie a priesvitnosti

Základom pri úprave fotografie či obrázku bude oddeliť upravovanú časť od neupravovanej. To sa dá urobiť rozdelením častí obrázku do VRSTIEV, pokiaľ napr. robíme koláž, teda ak môžu tieto časti byť nezávisle umiestnené od seba. Ak však máme jednu kontinuálnu líniu, ktorú by sme museli násilne strihať a potom ich pracne spájať, je výhodnejšie použiť SELEKCIE (aj to strihanie by sme museli pripraviť selekciou).

Všeobecne teda platí, že to čo je vo vnútri selekcie, môžeme upravovať, a to čo je mimo nej, sa nemení. Skúste si namiešať napr. červenú farbu na štetec, urobte jednoduchú selekciu a urobte čiaru cez obrázok. Pochopíte.

Selekcie majú základné tvary: obdĺžnik, elipsa (pri podržaní klávesy ALT sa vyťahujú od centrovaného stredu, a pri podržaní SHIFT sú proporcie rovnaké teda vznikne štvorec/elipsa. Ak podržíme SHIFT a kreslíme ďalšiu selekciu, pričíta sa k prvej – takto môžeme napríklad nakresliť osmičku čiže snehuliaka. Ak podržíme ALT a kreslíme ďalšiu selekciu, odčíta sa od prvej – takto môžeme napríklad nakresliť mesiac v tvare C odčítaním dvoch kruhov.
Podržaním CTRL môžeme selekciu posunúť kam ju potrebujeme – ale aj s tým čo je pod ňou. Ak chceme posunúť iba selekciu bez obsahu, necháme voľbu na ikone poslednej selekcie a iba ťaháme myšou, nesmieme však kliknúť mimo selekcie (tak sa zruší), ale priamo na ňu - do nej. Doporučujem malé cvičenie.

Ďalšie možnosti vytvorenia selekcie je LASO, teda „ako ťaháme tak ide selekcia“, potom Polygonálne laso (tu sa krivka robí klikaním na body, čím sa vytvára polygón), a potom MAGNETICKÉ LASO, ktoré ťaháme pri viditeľných hranách a ono sa automaticky snaží kopírovať takéto farebné rozhranie.

Magic Wand som už popísal.

MOŽNOSTI SELEKCIÍ:
Photoshop má vyčlenené pre selekcie jedno samostatné veľké menu (piate zľava vo verzii 5.5).

Môžeme ju uložiť a potom znovu načítať, takže sa nám nestratí (po uložení pozrite do záložky CHANNELS – kanály, objaví sa aj tam a vtedy sa nazýva ALFA kanál a vyzerá ako čierno-biela kresba vašej selekcie).
Taktiež po zvolení QUICK mask sa vytvorí selekcia, ktorú možno plnohodnotne uložiť. A naopak, uloženú selekciu možno načítať, alebo iba zvoliť tento váš alfakanál, kliknúť na quickmask, a môžete robiť tie najšpičkovejšie úpravy selekcie vrátane nerovnomernej priesvitnosti.
Aj v alfa kanále je už možnosť nasadiť priesvitnosť plošne, zrejme mimo plochy úpravy...musím sa pozrieť, toto mi nejak nesedí... aha to je nastavenie iba vizuálneho pomocného krytia, aby ste stále videli na čom maľujete – (to nájdete nižšie v nastaveniach quick mask).
Ale v Quick mask už maľujete kryciu farbu na podklad, čím viac jej bude tým viac bude tá časť obrazu chránená. Skúste vypnúť quick mask režim, objaví sa selekcia, ktorú môžte aj uložiť, aby ste ju mohli potom ešte dolaďovať. Stlačte delete a uvidíte ako sa obrázok dostáva do prechodov (doporučujem jemné striekanie farby sprayom(. Alebo Vojdite do quick mask, zvoľte nástroj PRECHOD, ťahajte napr. zľava doprava, vyjdite z quick mask, delete, a dostanete krásny prechod medzi dvomi vrstvami, ak ich teda máte na obrázku a "pod sebou", teda myslené vaša aktuálna vrstva plus vrstva pod ňou ako pozadie.

Niekedy je potreba kombinovať selekcie s vrstvami – ak urobíme kruhovú selekciu vo vrstve, pomocou CTRL+L môžeme vnútrajšok zosvetliť-stmaviť, ak však chceme zároveň dosiahnuť priesvitnosť na vrstvu nižšie, musíme vrstvu duplikovať, potom v jednej odstrániť vnútrajšok selekcie, a v druhom vonkajšok. PREVRÁTENIE selekcie sa robí pomocou CTRL+SHIFT+I, Potom na tej vrstve, ktorá predstavuje vnútrajšok, vo vlastnostiach vrstvy uberieme opacitu.
Nerovnomerne sa takéto niečo dosiahne v quick mask. Poklepaním myšou na ikonu quick mask môžeme nastaviť či budeme malovať do oblasti ktorú chceme maskovať (chrániť), alebo do tej ktorú chceme upravovať. Ak to teda preženieme s vrstvou „mejkapu“, jednoducho prepneme a mejkap uberáme. A naopak.

Selekciu možno ďalej transformovať, teda naťahovať, otáčať, rozširovať o pixle, zužovať, a deselektovať (zrušiť) cez CTRL+D. Je ju možno aj duplikovať, ale to iba pomocou CIEST.



3. kreslenie selekcií cestami a iné použitie ciest

Základným nástrojom PERO si naťukáme jednoduchý objekt:
Na konci pri spájaní sa ukáže pri pere malý krúžok – to je pomôcka aby sme vedeli že sa nám kresba cesty naozaj spája:



Pridáme nástrojom pero+ ďalší bod:





Ten potom premiestnime týmto nástrojom:





Vytiahneme dotyčnice týmto nástrojom:





Prepneme do PATHS – cesty, a work path pomenujeme tak, že na túto kolónku poklepeme:



V pomocnej palete zvolíme príkaz previesť na selekciu:



Vypneme cestu tak že klikneme mimo nej:
Potom sa vrátime do obrázku, uvidíme iba selekciu bez cesty:



Selekciu invertujeme cez CTRL+SHIFT+I:
Príkazom DEL zmažeme okolie

P.S: mali by sa tam objaviť aj obrázky, ale nezľaknite sa ak tam občas nebudú. Práve teraz napríklad robia údržbu na serveri takže sa tam nedostanem, takže ich tam dám až ráno.

Nastavenia GUMY::

Vo verzii 5.5 sa nachádzajú v paletke vpravo hore (obrázky), od verzie 6 alebo 7 sú v lište hore, treba pohľadať.



Tu má guma 4 možnosti nástrojov, a každý nástroj sa dá nastaviť ako nástroj originálny, to znamená, že guma ako štetec ponúka wet edges - mokrý okraj, atď. Treba si uvedomiť, že to nie je nič iné iba akokeby maľovanie negatívnym smerom, teda buď farbou pozadia alebo bez pozadia.



Na rovné vodorovné čiary odporúčam block a veľa trpezlivosti pri prípadných kŕčoch do ruky pri ťahaní myšky. Z toho dôvodu dbajte aby ste pri práci mali podopretý lakeť na stole, teda dostatočný priestor pre ruky.

znie to strašne zložito ...skúsim si na to sadnúť a špekulovať i keď vždy je lepšie raz vidieť ako 100 x počuť (žiaľ, nemá mi to kto názorne ukázať )

zatiaľ ďakujem

photoshop je jedna nevycerpatelna studnica fantazie

prikladam pomocku - klavesove skratky photoshopu a jeden tutorial na foto ramik podla vlastnych predstav, je to v zipe aj s navodom, mozno zacinajucim trosku pomoze, je to zaklad a menit pozadie pokial je ciste sa da jednoduchym sposobom, tazko sa uci z napisaneho a vsetko treba len vyskusat a nebat sa

kazda vytvorena praca je original, tak sa nikym a nicim nedajte odradit, kazdy ma svoj styl dizajnu ci prace, drzim palce v tvorbe

Majka, tie kresby co si robila su krasne, aku techniku si vyberes je na tebe ale najdes si ju neboj, chce to vazne len skusat a popozerat nejake tutorialy na webe, aj ceske su moc dobre, da sa z toho krasne ucit aj ked na zaciatku ti nevyjde taky vysledok ako tam, to pride casom a cvikom

narychlo som nieco nakreslila aj ja

...i keď vždy je lepšie raz vidieť ako 100 x počuť ...


Našiel som celkom peknú stránku o Photoshope:

http://photoshop.df.sk/

Veľa zábavy!

supííš...perfektný link....budem skúšať....žeby som odsunula kontrolu z hygieny a zo sociálky ? .......photoshop ma určite baví viac

Rád by som napísal veľmi dôležitú kapitolu o Photoshope, a tou je správa a nastavenie farieb v počítači. Moje skúsenosti v podstate fungujú, mám aj teoreticky niečo naštudované a konfrontované, ale z opatrnosti by som tieto skúsenosti nazval empirickými, a chcel by som túto časť dostať do roviny exaktnej. Preto vyzývam všetkých, kto máte akékoľvek, praktické skúsenosti, aby sa pripojili. Zamerať sa treba na oblasti:

- ICC a ICM profily windows (linux???)/mac, rozdiel medzi GAMA nastaveniami
- nastavenia v ovládací panel - Adobe Gamma, a kalibrácia na šedú
- nastavenie farebnej teploty monitora (a tiež správnej frekvencie monitora - ochrana zraku grafika)
- využitie farebných profilov sRGB a Adobe RGB, resp. CMYK, resp. iných profilov
- hierarchia riadenia správy farieb (kto reálne nakoniec ovplyvní funkčnosť) medzi monitorom, windowsom, Photoshopom a utilitami na správu farieb, a v akom slede
- rozdiely podania medzi napr. Windows 98SE a Windows XP, a taktiež iné OS, napríklad v Linuxe je podobný program GIMP, aj keď to nie je photoshop, problematika je rovnaká
- kalibračné programy
- kalibrácia tlačiarní (atrament, color Laser), a taktiež skenerov
- automatické zaradenie farebného profilu pri novších Photoshopoch pri obrázkoch z digitálneho fotoaparátu, s využitím tzv. EXIF informácií
- skalibrovanie vášho počítača so vzdialenými zariadeniami (buď iné štúdio, polygrafická tlačiareň - osvitová jednotka a náhľadová jednotka, alebo iba váš obľúbený minilab na fotografie klasickou mokrou cestou.

Ako vidíte, táto oblasť je veľmi rozsiahla, ale aby som vysvetlil - každý sa s ňou stretne, aj keď si to neuvedomuje... resp. uvedomí si to vtedy, ak zistí, že fotografia z minilabu je úplne iná, "vyprašivená" alebo naopak farebne preexponovaná. Budem sa tieto skúsenosti snažiť moderovaním prístupným spôsobom priblížiť ďalej v zhrnutí laicky.

Odkaz pre začiatočníkov - nezľaknite sa veľa pojmov, postupne si to vyselektujete doslova na zopár nevyhnutných povelov.

Štartovacou otázkou je, pokiaľ je možnosť úpravy farebnej teploty viacerými možnosťami, či to funguje doplnkovo-komplementárne (ako vo fotografii, keď uberiem jednu clonu pridám na čase), a či takáto korekcia je vzájomne lineárna (teda či je to jedno s čím nastavujem), alebo či sa toto chová nelineárne - na toto ani ja neviem exaktnú odpoveď... tu pomôžu iba ľudia s praxou z PRE PRESSu...

Úvod do farebných profilov – čo je to farebný model

Tak ako existujú rôzne formáty ukladania obrázkov, ktoré zrejme poznáte (najznámejšie komprimovaný JPG, nekomprimovaná je bitmapa BMP, komprimácia so zachovaním priesvitnosti a možnosťou animovaného sledu GIF, pre-pressový formát TIF), existuje aj vnútorné usporiadanie správy farieb vo Photoshope či iných grafických programoch. Sú to najmä RGB, LAB a CMYK formát.

RGB – red, green blue – je to zobrazovanie obrazovkou televízora či monitor, tieto farby sa premietajú do jedného bodu a pri plných hodnotách logicky teda najviac rozžiaria obrazovku, a vznikne biela (povedzme). Je to teda zobrazovanie na luminančnom princípe každej zložky.

CMYK – cyan magenta yellow, teda azúr, purpur, žltá. Zámerne zatiaľ nepomínam štvrtú doplnkovú farbu K, ktorou je čierna. Ja to proces skladania či fyzického miešania farieb do seba.
Ako ste pochopili, CMY je presným negatívom (tzv. doplnkovou farbou vo farebnom spektre – nepliesť si s doplnkovou farbou K!) farieb RGB, teda napr. modrá má negatív-doplnok v žltej (skúste na modrú plochu vo photoshope aplikovať CTRL+I).
Pokiaľ teda sčítavanie svetelných lúčov pri RGB speje ku svetlejšej až po bielu, v cmyku miešaním kýblikov farieb farba tmavne, pretože sleduje farbu najtmavšiu (pozor, biela farba tu akože prakticky neexistuje, pretože biely je podklad, teda papier na ktorý tlačíte...za normálnych okolností...).

Pokiaľ zmiešate takejto farby priveľa, dosiahnete neželaný vedľajší účinok – papier sa vám začne vlniť, resp. farba mazať. Z tohoto dôvodu stiahne z takto namiešanej farby zložka ktorá je asi najviac príbuzná priveľkému kontrastu na televízore, farby sa nemažú ale obraz zostane šedivý. A táto „šťava“ sa potom doplní čiernou zložkou K tak, „aby bol aj baran sýty aj vlk celý“.

Každá tekutá farba po zaschnutí stmavne, to je prirodzené, navyše je rozdiel, či ju nanesiete na lesklý papier, alebo matný. Inak sa však spáva pigment ktorý sa po osvetlení vyvolá na papierovej fotografii mokrou cestou v klasickom foto minilabe – bude svetlejší. Preto je pre takúto fotku možné použiť formát RGB, ale pri tlačiarenskom spracovaní jednoducho musíte exaktne použiť CMYK. (Taktiež každá tlačiareň má vlastné fyzické parametre, navyše aký papier a farbu použijete, a sme doma: z tohoto dôvodu sa zaviedli aj tie naše farebné profily, ktorých je oveľa viac ako tieto základné... ale to nás zatiaľ v praxi nemusí trápiť...).

RGB má teda oveľa väčší, „jasnejší“ farebný rozsah, a pokiaľ takýto obrázok prevediete do CMYK, obrázok stmavne (všimnite si pri jasných RGB farbách že sa v paletke zobrazí žltý trojuholník s výkričníkom – photoshop nás upozorňuje, že táto farba je už mimo rozsahu CMYKu...).

Pre úplnosť – sú tu aj formáty HSB a LAB, musel by som naštudovať podrobnosti, ale v princípe: Photoshop si nerobí zvlášť ukladanie pre RGB a pre CMYK, to by došlo pri konverziách ku „šumu“, teda skresleniu podania, on má svoj interný formát, a tieto dva formáty iba takto zobrazuje... Opravte ma ak sa mýlim...

Na záver – ako namiešať presnú farbu:
Počítač nepozná povedzme osemdesiat percent toho a toho, aj keď to zobrazuje, on pozná iba nulu a jednotku, teda dva stavy. Násobením vždy dvomi sa dostávame k dostatočne veľkej úrovni 16. Pritom každá farba je reprezentovaná dvojito týmito hodnotami (1 až 16), preto sa takého vyjadrenie nazýva HEXADECIMÁLNE. Takže každá základná farba môže mať hodnotu 16x16=256 úrovní, čiže celková farba má 256x256x256= 16,7 mil. farebných možností.

Hodnoty sa v hexadecimálnom kóde zapisujú takto: 0,1,2,3,4,5,6,7,8,9,A,B,C,D,E,F, kde nula znamená 0, jednotka znamená 2, .... a F znamená 16. Skúste si kliknúť do veľkej palety na políčko farieb (popredie), a dolu napíšte FFFFFF – dostanete bielu farbu, pri 000000 zase čiernu. Zelená na obrázku má hodnou 02F41F, teda 02 červenej, F4 zelenej a 1F modrej... (ďalej tu môžete vidieť zobrazenie tejto farby v štyroch farebných modeloch: RGB, LAB, HSB, CMYK).




(Všimnite si ten trojuholníček s výkričníkom - spomínal som to... No a zabudol som uviesť, že dolu - kde je šípka - sa uvádza farba v hexa kóde, teda stačí tam napísať ľubovoľnú kombináciu a ihneď vidíte "svoju" farbu, ale do napr. kolónky RGB sa udáva v stupnici od 0 po 255, teda 256 úrovní... A ešte si prosím všimnite, že hodnoty v CMYK nie sú v takomto "256" formáte, ale v percentách... tiež si nepamätám všetko tak sa ospravedlňujem ak som niekoho pomýlil...)

Všetky parametre každého kanálu (pretože toto sa nazýva kanál, teda CHANNEL, už sme sa s nimi stretli pri doplnkovom maskovacom alfa kanále) môžete vidieť v paletke CHANNELS – kanály, a tak ako pri vrstvách môžete aktivovať iba jeden či viac z nich, a takto spoločne ich upravovať – vznikajú zaujímavé farebné efekty...

Dúfam že som vás neodradil...

Photoshop – "domácka" ochrana autorských práv

Dobrý deň moji milí poslucháči, odmlčal som sa z viacerých dôvodov - (výhovoriek):

- začal som pracovať na PHOTOSHOPOVÝCH AKCIÁCH, teda peknom dávkovom automatickom spracovaní obrázkov (ako vo filme Pyšná princezná: meleme, meleme), ale bol tam nejeden zádrhel, raz to išlo raz nie a v jednej verzii áno a v inej nie, kým som to doriešil tak sa na to pomaly ale isto aj pozabulo... ospravedlnujem sa – ale hádam to časom aj BUDE).

- teraz robím sezónne fotografie, ešte pár týždňov,

- nikto mi nenapíše v zmysle teda že by ma trošku stimuloval – obzvlášť je to príjemné ak ma pochváli nejaká osoba ženského pohlavia, to vtedy celú noc nespím...

A TERAZ trošku vážne – aspoň maličkosť pre vás všetkých...


--------------------------------------------------------------------------------

Pokiaľ máte nejaký ten „ako mydlo“ za aspoň 3500,- Sk digitálny fotoaparát, určite sa vám čas od času podarí odfotiť niečo na čo občas budete patrične aj pyšná/pyšný. A to chcete možno (s jedlom rastie chuť) navyše dať aj nejakým spôsobom na web, ale po čase si zrejme uvedomíte, že by vám za prípadné použitie niekto mohol aj zaplatiť, aj nejako aspoň symbolický, ALE OZAJSTNÝ honorárik! A viete, že ak to dáte – poskytnete na web, asi sa nikto na autorské práva pýtať nebude – jednoducho si to stiahne. Riešením je to dať v mizivom rozlíšení – ale potom nikto poriadne neuvidí zase kvalitu vášho originálu.

Fajn – vo Photoshope dajte cez fotku nejaký nápis (američania milujú niečo v tom zmysle že ak hráte 2 týždne počítačovú hru kde by mala byť na konci trošku holá baba a tam vám potom cez nejakú čiernu pásku cez akési chúlostivé miesto vypíšu: „CENSORED“),

my to urobíme podobne a predsa aj čitateľne - inak.

Ten nápis cez fotku urobíme – ale v druhej vrstve. Potom klikneme na túto vrstvu a môžeme ju natočiť efektne povedzme do 45 stupňového uhla. No a potom zase klikneme na vrstvu tak, aby sme mohli urobiť jej priesvitnosť a stiahneme ju povedzme na 5 percent. Navyše ak to robíme cez písmo alebo „tvrdé“ tvary, kúzelnou paličkou si vytvoríme selekciu, podklad zmažeme, POTOM selekciu rozpijeme povedzme na 5px, vyfarbíme ju a znížime tú priesvitnosť teda na tých 5 percent. Ak sme paranoici, môžeme túto selekciu prehodiť do módu „rýchlej masky“ a tam porobiť „fľaky“, takže priesvitnosť nebude proporcionálna.

Potom len zlúčime tieto 2 vrstvy dohromady a neexistuje spôsob, ktorým by vám fotku „vyretušovali“ tak, aby vám ju z webu plnohodnotne ukradli.

Pokiaľ potom má niekto naozaj seriózny záujem, napíše vám na mail aj s tým, koľko ponúka podľa autorského zákona za uverejnenie.

Ja viem že to píšem zjednodušene, ale dámy, komunikujte! A hlavne medzi sebou! A napíšte aj mne – poteší to ako inšpirácia.

Tak som sa odmlčal, ale predsa:

Photoshop – animácie

Úvod:
V prvom rade si je treba uvedomiť, že program Photoshop je určený na úpravu fotiek, a nie na výrobu animácií. Avšak od vezie 5.5 z roku cca 1999 (pozor, nepliesť si to s verziou 5.0) tento program má „malú sestru“ nazvanú Image Ready, ktorý síce veľa neurobí, ale – teraz prezradím veľa – jedným klikom z Photoshopu prenesie jeho VRSTVY do tohoto programu, a tento program z týchto vrstiev urobí animáciu vo formáte animovaný GIF, čo stačí pre internet.

Teraz prezradím ako:

1: Sú 2 možnosti – buď vytvárame webové pozadie, alebo webovú niekde umiestnenú (napríklad do rohu) sólo animáciu.
Ak vytvárame pozadie, musíme sa držať striedmych bledých alebo tmavých farieb, aby sme na to dali kontrastné písmo, či už bledé alebo tmavé.
Aak vytvárame sólo animáciu, nie sme obmedzení, ale musíme myslieť na to, ako máme nastavenú stránku aby sa nám to napríklad pri malom rozlíšení monitora nejako „nezgrclo“ dohromady... Teda aby sa nám nerozbila kompozícia stránky...

2. Keď už máme toto vyriešené, skúsime urobiť ťažšiu vec – teda webové pozadie, a to z dôvodu, že ľahšia vec nám samozrejme pôjde ľahšie...

3. Takže si predstavíme aj nakreslíme pravidelný tvar – pravidelný tvar sa na pozadí vždy opakuje.
Môže to byť statická fotka alebo kresba, ale my chceme aby sa to trochu pohybovalo.

Z tohoto vyplýva, že si na plochu nakreslíme štvorec alebo obdľžnik, a do neho umiestnime základné prvky ktoré sa nám budú pohybovať. To by bolo v poriadku.

Druhá vec je, že základným pravidlom animácie, ktorá sa cyklicky opakuje, je tvrdá podmienka, aby prvý obrázok bol rovnaký ako posledný, teda aby sa to pekne napájalo. Inak nič nové pod slnkom – každý hudobník povie to isté že má 3 akordy a ten posledný končí pri tom prvom.


Teraz postupne poviem že to nie je pravda čo som uviedol – prvý obrázok nesmie byť rovnaký ako posledný, ale skončí pri predposlednom obrázku, pretože znovu cyklicky už nastupuje nanovo prvý obrázok, a nikto by nechcel aby sa „kľúčový“ prvý obrázok opakoval dvakrát a tým pádom urobil „trhnutie“ v animácii. Teda ak máme animáciu [1-2-3-4-5-6-7], ale animácia 7 je už to isté ako animácia 1, treba ju vynechať, pretože namiesto nej nastupuje znovu animácia 1. Potom to bude skutočne kontinuálne.


4. Konkrétne riešenie: kým začnem, nezabudni, že všetko čo uvediem, sa dá kombinovať.

A. Pokiaľ chceš slniečko, ktoré sa točí na dlaždičke 5x5 cm, nie je problém, jednoducho to rozfázuješ asi na 8 častí (zemegula má 24 hodín, teda častí obracania, urobíš to tak aby to išlo akože to skočí každé 3 hodiny, nestaraj sa zatiaľ, čas nastavíš neskôr v programe Image Ready veľmi jednoducho...

B. Pokiaľ chceš kvapku alebo vločku ktorá padá, musíš si vytvoriť nielen jednu dlaždičku 5x5, ale aj okolo nej ďalšie, takže na začiatok dostaneš 3x3 dlaždičky, teda spolu 25 x 15 cm. Hneď vysvetlím prečo.

Ak by Ti mala padať kvapka zhora dolu, tak na dlaždičke ide z hornej na srednú a zároveň zo strednej na dolnú – s tým nič neurobíš. A toto musíš aj nakresliť, potom rozpohybovať do viacerých vrstiev, a na konci to budeš iba „snímať“ spôsobom keď sa pozeráš iba cez jednu dlaždičku – to je vončo... a to finálne uložíš ako animáciu...

Ak bude „sneh“ poletovať z prava do ľava, je to v princípe to isté. Ak budú slniečka lietať cikcak hore, je to to isté.
Ak sa upírovi budú cyklicky predlžovať a skracovať tesáky, je to zase to isté...

====================

5. TERAZ dám konkrétny príklad vo Photoshope, aj keď asi nebude kompletný, nepamätám si ho celkom, robil som to okolo roku 1991-2:

KVAPKY:


1. urobil som si pole napr. 5x5 cm, potom som ho neskôr príkazom CANVAS SIZE rozšíril na šachovnicu 15x 15 cm.
2. Nakreslil som si kvapku cez cesty, tie som previedol na selekcie a vyfarbil som okolie na čierno a potom som vrstved dal priesvitnosť 50 percent.

3. Skopíroval som vrstvu (tiež tam bolo 50 percent priesvitnosť) ale dal som inverzne, a posunul som druhú vrstvu doľava a hore čím som získal plasticitu vystúpenú hore.

4. Kvapky plasticita dolu - To isté, len neviem ako som to kedysi získal (opačným posunom) plasticitu kvapiek smerom dolu – to viem, ale blbnem z toho po rokoch, ako som to namontoval dohromady... možno o 2 dni to budem vedieť...

5. Potom som to zlúčil, mal som to šedé, a ofarbil som to do modra cez postupy cez to že som vypol niektoré kanály a CTRL+U a CTRL+L. Ale stále to boli aspoň 3 dlaždičky, pozor...

6. je tiež nekresťanské, nešťastné číslo... v hoteloch nie je ani 13. poschodie...

7. Začal som PRESNE kopírovať vrstvy a ich posuny, je na to vo Photoshope trik efekt ktorý sa volá OFFSET, takže som presne vypolohoval asi 8 pozícií animácií, a každú jednoduchú pozíciu som uložil ako vrstvu vo Photoshope.

8. Potom už stačilo toto iba prekliknúť do Image Ready a ten už urobil animáciu, ešte sa tam zadali časy na každý frame, teda koľko dohromady mala animácia trvať.

9. Ostatné poletovanie vločiek snehu, atď, je na vašej fantázii, priatelia...

http://www.alan-ponton.borec.cz/pict/ image002.gif

Pri vytváraní výberu, napr. pomocou pera, sa mi niekedy celý výber prekryje farbou a na novy list mi skopíruje iba obrysy výberu. Niekedy mi to ale kopíruje výber, tak ako chcem. Niečo zrejme omylom zapnem, ale neviem čo? Viete poradiť, čo mám vypnúť, nastaviť, aby mi to skopírovalo spravený výber a nie iba obrysy? Vďaka

to budeš mať len v nastavení, definovanie tvarov, ktoré sa môžu zmeniť na selekciu, výber alebo vyplniť či obtiahnuť farbou, určuješ hore na vrchnej lište, pokiaľ máš zapnutý výber perom, máš tam tri štvorčeky, ten prvý stlačený štvorček ti výber zmení na farbu ktorú máš zadanú, druhá ikonka so štvorčekom a perom ti robí výber na ktorý sa pýtaš

tu je tá lišta :

cesta perom a lišta nastavenia