to mi nikto nechcete pomôcť s mojou bakalarkou?



kto má veľa času, prečítajte si prosím pár básni v prílohe a povedzte mi svoj názor.

..ja som ho citala este na strednej, co uz je 10 rokov, takze rada by som napisala nejaku recencziu, ale uz to z pamate nevylovim

Od Bukowskeho som čítala Faktótum. Na radu spolužiaka, ktorý je jeho najväčším obdivovateľom. Popravde, mne takáto literatúra nič nehovorí, ničím ma neobohacuje a nič mi neprináša. Po pár stranách som si povedala, že to bol naozaj psychicky narušený človek. Osobne preferujem literatúru, ktorej cieľom je duševne pozdvihnúť, nadchnúť a predložiť príbeh, ktorý je nabitý životnými silami, Bukowskeho literatúra pre mňa osobne absolútnym neprínosom a stratou času. Z podobného súdka som čítala aj Henryho Millera, ale tým som bola nadšená. Hoci takisto miestami chrlil vulgarizmy, jeho slová mali hĺbku a niečo do seba. U mňa toľko.

ako by ste tuto basen logicky, inteligentne, hodnotili???
je to umelecky text, aj napriek tomu, ze je vulgarny, ale...
najme mam problem s castou, ktoru som zvyraznila.
prosim pomoc!!!!
jako květina na dešti

ostříhal jsem si nehet na
prostředníčku
pravé ruky
opravdu nakrátko
a jak vzpřímene sedela na posteli,
začal jsem ji třít kolem kundy,
když si po koupeli roztírala pleťové
mléko po pažích
tváři
a prsou.
pak si zapálila:
„nedej se tím odradit,“
a kouřila a pokračovala v roztíraní
pleťového mléka.
já pokračoval v tření kundy.
„chceš jabko?“ zeptal jsem se.
„samo,“ odpověděla,“máš?“
ale já se zrovna dostal k jejímu –
začala se svíjet
pak se překulila na stranu,
zvlhla a otevřela se
jako květina na dešti.
pak se převrátila na břicho
a vykoukl na mě její ze všech
nejkrájsnejší zadek
a já sáhl dospod a znova se dostal
ke kundě.
hmátla za sebe a chytla mě za
ocas, svíjela se a kroutila
a já zvedl
tvář ze záplavy
rusých vlasů přetekajících
jí kolem hlavy
a můj zdurený pták vstoupil
do zázraku.
pozdeji jsme žertovali o pleťovém mléce,
cigarete a jabku.
pak jsem šel ven a nakoupil kuře
a garnáty a hranolky a briošky
a šťouchané brambory a omáčku a
zelený salát, a najedli jsme se. povídala mi,
jak dobře jí bilo a já ji řekl,
jak dobře bylo mně a jedli jsme
kuře a granáty a
hranolky a briošky a
šťouchané brambory a omáčku a
taky zelený salát.

Nechápem aký problém máš... s čím potrebuješ pomôcť?

aj tomuto sa hovori poezia?

no teda asi starnem...

Ja si myslím, aj keď už som tá 17-tka, že aspoň si má možnosť každý vybrať čo mu vyhovuje. Ak sa Ti páči tak čítaj, ak nie tak si to nevšímaj a vyber si čo Ti vyhovuje. Musíme byť tolerantní aj v tomto umeleckom smere...

Písal drsne (až vulgárne) ale pravdivo. Nie je v nich klamstvo. Písal o obyčajných veciach a obyčajných ľuďoch. Narábal pritom so slovami, ktoré používal aj v skutočnosti. Mal veľmi ťažké detstvo a ani život sa s ním nemaznal. Určite si sám tvoril svoj osud... on sa odmietal podriadiť systému, ktorý mu nevyhovoval. Nemal falošné ideáli, ciele... čo je podľa mňa veľmi cenné. Mne sa páči na ňom aj to, že sa nehanbil vyjadriť... nestaral sa o to čo povedia druhí a neprispôsoboval sa podľa toho.

No, v interpretacii idem vers po versi a zasekla som sa pri casti:
a můj zdurený pták vstoupil
do zázraku.

Ako by si to prerospraval tak, aby som to mohla napisat do bakalarskej prace???
Co mam napisat, ze v zapeti doslo k sexualnemu stiku alebo ze doslo k vyvrcholeniu alebo ako to naformulovat????

urcite starnes, ale rovnaku rychlostou ako vsetci

Bukowski je v poezii a v literature vobec takym fenomenom.
Ako pise bastian, Bukowski nehovori vo svojich basnach o nicom inem, len o zivote.

Nehovorim,ze vyhladavam iba taketo diela, ale je mi to dost podobne spisovatelovi Maximovi E. Matkinovi. Pise real, to dokaze, alebo sa odvazi malokto. Myslim,ze aj ked je tam pouzity vulgarizmus, je to bezne a nic vynimocne, nic zidealizovane. A opisovat tak detailne a zaujimavo svoje vnemy, city a pocity- tak to je umenie. Moj nazor je, ze kazdy si moze vybrat, co ho zaujme a cim ho zaujme nieco. Takze beriem aj toto. Je to uhol pohladu a mozno aj momentalne nasich nalad.

A mimochodom su tu aj iny ktori pisu tiez o sexe mozno nie tak priamo, ale to asi nikto okrem Bukowskeho. Skusala som ho imitovat (do skoly na seminarku), ale mala som s tym dost problem.
Tu je Stacho, ktory pise "o tom istom":

Ján Stacho – Stretnutie


Dozretá pod slnkom, z ktorého koža páli.
Prach je červený uprostred roviny.
porodíš, vzbúr sa však, až zapraskajú skaly.
Tvoj čas už obili slnečné hodiny.


Máš vlasy červené. A všetky noci slepé.
Prudšie sa nohami k mesiacu pritúliš.
Už ti krv až v samých cibuľkách vlasov tepe:
Skvostnými zubami krvácať v marhuli!


Nuž padaj, ramená, nech sa už kovy vznietia.
Eh, bližšie k mesiacu, oblúčik z pružných nôh.
Z tej ryhy v marhuli raz musíš stvoriť dieťa,
ty pani nad prachom, ty každonočný boh.


Zlý vietor z makovíc, oplodňujúce rytmy.
V krvi ti kvíli soľ jak poranený vták.
Nuž vzbĺkni, krvácaj v nazelenanom prítmí,
rozkroč sa, nech vrúcne vytryskne vlčí mak.


Ó, rytmy makovíc. Trenie tiel zlé a briskné.
Zem sa ti závratne rozkrúti na pätách.
Raz ti syn, boľavej, v belasej sukni zvýskne.
Pod srdce šľahol ti žeravý nočný prach.

... k stiku asi nedošlo
Neviem čo Ti tam robí problémy prerozprávať. Vyjadril sa tak pekne, lebo mu tá baba alebo to miesto pripadali ako zázrak... Ono aj žena aj samotná šuška je naozaj zázrak. Na výber máš viac možností opisu. Keď to nenapísal klasicky "do kundy", tak asi zámerne.

stik to je očný tik do "s"? Alebo je to styk pohlavný ale jeden je mäkký a druhý tvrdý?
To sa mi sranduje keď už mám výplaty hotové, nie?

Ahoj icemonika,
sledujem túto debatu, rozhodla som sa zapojiť. Nie som fanúšikom takejto poézie, aj keď je určite zaujímavá najmä vplyvom na čitateľa. Ver alebo nie, na hodinách slovenčiny sa študenti hanbia rozoberať takéto básne. Pokiaľ ide o tú interpretáciu verš po verši: myslím si, že aj predchádzajúce verše boli náročné na prerozprávanie vhodné do bakalárskej práce. A ešte jedna vec, neuraz sa, ale dobre si skontroluj pravopis po napísaní svojej bakalárskej práce.

Zaujala ma veta, ktorá tu padla, a to že Bukowski "písal o živote"... áno, písal, no ktorý spisovateľ o ňom nepíše? A nevyhnutnou súčasťou života určite nie sú vulgarizmy...alebo toho Vášho áno? Prévert takisto písal o živote, o láske k žene aj o intímnych vzťahoch a písal úplne inak...A o ktorom človeku by ste povedali, že nemal ťažký život? Súhlasím s tým, že Bukowski ponúka poéziu pre okruh čitateľov, ktorým takýto štýl vyhovuje, každý si môže vybrať a tak je to dobre, ja ho neodsudzujem. No určite ho nepovažujem za vrchol literárnej tvorby a ak mám čas na knihu určite nesiaham po jeho "poézii".

Icemonika, v téme si položila štyri otázky, na ktoré by sa ťažko odpovedalo tým, ktorí jeho tvorbu poznajú, a ešte ťažšie tým, ktorí ju nepoznajú.
Toho Bukowskeho, ako tému bakalárskej práce si si vybrala sama alebo ti ju pridelili?
Ak by si tu pripojila všetky Bukovského texty, možno by sme bakalárku napísali spoločne.

Väčšina spisovateľov píše vo svojej pracovni. Bukowski ju asi nikdy nemal – on tvoril na takých miestach a za takých podmienok, za akých by iný ani len nepomysleli na niečo také. Ja by som tak nevedel ani žiť...

Na každého nás má vplyv detstvo, výchova, okolie, kamaráti, spôsob života, dobré/nedobré skúsenosti... to všetko formuje myslenie človeka a vytvára v mysli akúsi mapu, ktorá ho potom vedie. Vďaka jeho dielam sa môže človek o ňom dozvedieť dosť veľa... a potom aj viac rozumieť jeho reči. Inak je možné počuť taký slovníček aj od vzdelaných ľudí. Už som sa párkrát stretol s takými „podnikateľmi“, u ktorých každé druhé slovo bola nadávka. U takého típka ako je Bukowski mi to vôbec neprekáža.
On dával na papier svoje myšlienky v takej podobe akej chcel. Nepodriaďoval to nijakému štýlu, štandardu ani sa asi veľmi netrápil tým, či sa to niekomu bude páčiť. V dnešnom svete sa naopak tak správa väčšina ľudí a skoro vo všetkých smeroch. Od obliekania až po životný štýl. Keď je niečo "in" tak je to pre všetkých vzor. Moja žienka sa ma niekedy opýta na môj názor, či sa mi páči jej nový kus oblečenia... keď jej poviem že nie, tak mi často odpovedá "ty nevieš čo sa nosí". Pre mňa je to divné myslenie. Oblečenie si vyberám iba podľa toho, či sa páči mne.
Často si všímam aj tu na porade, že sa k niekoho názoru pridá viac ľudí, iba ak tak robia viacerí.

Ty Bukowskeho nepovažuješ za vrchol, zato pre iného môže byť...

Myslím, že je to fakt správny názor. Aj Jakubisko je len jeden a tiež nevyhovuje každému ale ide svojou cestou, má svoj štýl a to je skutočne obdivuhodné. Nič nekopiruje, ale hneď každý vie, kto to je... Je sympatické ak idú ľudia svojou cestou, ale takých je málo a myslím, že aj preto, lebo málokto dokáže potom čeliť okoliu a iste aj preto, lebo je pohodlnejšie "držať hubu a krok" ako si povedať "čo na srdci to na jazyku". Osobne mám radšej ľudí, ktorí povedia rovno čo chcú a čo si myslia, ako takých, ktorí to hovoria za chrbtom. Aj keď pravda občas bolí

Ja Bukowského neskutočne obdivujem za to aký život viedol, a chcela by som žiť rovnakým spôsobom. Bolo by to geniálne!!! Predstav si, že sa zobudíš, o nič sa nestaráš, akurát, či máš dosť alkoholu, neriešiš banality ako vo svojom každodennom živote, pracuješ,len aby si mal na chľast, piješ,piješ, píšeš a piješ, piješ...

Neviem ako ostatný ale mňa fascinuje to, že kašľal na spoločnosť, na ľudí, na peniaze, žil zo dňa na deň, keď sa mu prachy minuli, pracoval, za minimalnu mzdu, potom zas nepracoval...

Ale asi nikdy nenaberiem odvahu vy... sa na spoločnosť