Pitie ako naplnenie života mi pripadá dosť nudné. Je x možností, ako si život užiť lepšie. Každý jeden z nás má nepreberné množstvo možností, čo bude robiť – ako vyplní svoj čas strávený na tomto svete. Veľa postihnutých by dalo za to všetko, čo je pre nás samozrejmé (ruky, nohy, zrak, sluch...). Je smutné, keď si zdravý človek neuvedomuje čo všetko vlastne má... Nič s tým nerobí... a keď zomrie, tak si môžeme povedať, že mu to všetko bolo k ničomu.

Niekomu by asi nezaškodilo zájsť si na exkurziu do nejakej protialkoholickej liečebne a vypočuť si názory tých, čo sa práve učia tešiť zo života – aj z riešenia každodenných banalít.

A ešte k tej práci – je veľmi dôležité nájsť si (alebo si vytvoriť) také zamestnanie, ktoré človeka bude napĺňať radosťou. Lebo keď sa pracuje len kvôli niečomu materiálnemu, tak to človeka ubíja, nijako nenapĺňa a ani výsledný efekt nebude uspokojivý.

Kto chce žiť v spoločnosti, ten musí robiť nejaké kompromisy a musí sa aspoň trošku prispôsobiť.

práve to ma fascinuje na jeho živote. Bukowski veľa kompromisov nerobil.

A mimochodom zomrel vo veku 74, na to ako žil dobre číslo, nie?

citat:
No, v interpretacii idem vers po versi a zasekla som sa pri casti:
a můj zdurený pták vstoupil
do zázraku.

Ako by si to prerospraval tak, aby som to mohla napisat do bakalarskej prace???
Co mam napisat, ze v zapeti doslo k sexualnemu stiku alebo ze doslo k vyvrcholeniu alebo ako to naformulovat????

Asi tak ako si to napisala, a mimochodom urcite si sa uz pasovala s viacerymi takymi to obrazmi a isla si do toho urcite s tym, ze sa budes presne s tymto zaoberat, tak nehraj rozpaky a smelo do toho.
Za mna mozem povedat, ze bolo obdobie, ked som ho citala, velmi mi nesedel a teraz ho uz nemusim vobec.

ludia mam to za sebou!!!! vysledna znamka C (2).

Icemonika gratulujem, si šikovná. j

Takže sa ti to podarilo prerozprávať...
gratulujem

he he o prerozpravani bol len jeden usek, inac som sa snazila to zinerpretovat. ale je to skvely pocit, ze som nieco napisala sama.

tak priznam sa, mna moc neoslovil, mozno v obdobi mojho revolucneho stredoskolskeho obdobia by som z neho bola unesena,ale teraz sa mi zda, ze kazda poviedka sa toci okolo toho isteho, aspon v Najkrajsej zene v meste. Obcas dokaze pobavit, dam mu este sancu.

Aj utrpenie mať pár opíc denne zopár dní či celý život je štýl.
Ale je to strašné, keď si chorý s absťakom a sám a môže byť okolo teba aj desať aj tisíc ľudí, aj tak si so svojím utrpením sám. Lebo aj ked zoženieš chľast o pár hodín si zasa v brynde.
Aj tak sa dá.
Je rozdiel žiť zo dňa na deň a piť zo dňa na deň. Ale Bukowski bol jednoduchý a úprimný človek a to ho robilo bezstarostným aj napriek dennodennému peklu ktoré prežíval, lebo si v ňom našiel svoj kúsok neba

krásne povedané niet čo dodať!!!

Inak mozem sa spytat? Lebo ja sa v tomto velmi nevyznam, ale Charles Bukowski urcite nepisal v cestine - ma teda vyznam rozoberat ceske preklady? Nestracame tam strasne vela? V proze stratime asi len minimum, lebo tam ide skor o postavy a dej, ale v poezii je predsa ten rytmus, melodia aj rym, a tie su podla mna strasne dolezite. Neviem, ci clovek moze hodnotit poeziu podla prekladu. Co myslite?

Ak hovorime o kvalitnom preklade, somozrejme, tak autor prekladu sa snazi zachovat co najviac z povodneho textu. Niekedy je to na prekladatelovi, ze ktoru rovinu si zvoli v texte za najdolezitejsiu a ako rovnomerne zachova aj ostatne. Ci pojde po zmysle alebo za najdolezitejsie je prenho zachovanie rymu, rytmu zalezi aj na type prekladaneho autora, ci ide o viazany alebo volny vers, aky tym metafory sa preklada. Dobry prekladatel by si mal vediet urcit hranice a dobre prelozeny text je do velkej miery rovnaky s originalom.

Inak pre svoju pracu som si schvalne vybrala cesky preklad, lebo ten slovensky...Hevierov sa mi zdal strasny. A to som neporovnavala s originalom, ale cisto intuitivne

Na posudenie prikladam cesky a slovensky preklad jednej Bukowskeho basne, a som zvedava na koment:

Text 1:
jak se stát slávnym spisovatelem

musíš se vyspat se spoustou žen
krásných žen
a napsat pár slušných milostných básní.

a nestarej se o věk
anebo nedávno objevené talenty.

jen pij víc piva
víc a víc piva

a nejméně jednou týdně choď
na dostihy

a pokud možno
vyhraj.

naučit se vyhrávat je těžké –
prohrávat umí kdejaký blbec.

a nezapomínej na svého Brahmse
a svého Bacha a své
pivo.

příliš se netrap.

spi do dvanácti.

vyhýbej se kreditním kartám
a nikdy nic neplať
včas.

pamatuj že na tomto světě neexistuje žádna kunda,
která by stála víc než za 50 dolarů
(v r. 1977).

a jestli že máš schopnost milovat
miluj sebe především

ale vždy si buď vědom možnosti
úplné porážky
ať už se její důvody
zdají správné nebo ne –

rané ochutnání smrti není tak úplně
špatná věc.

straň se katedrál a barů a muzeí
a jako pavouk buď
trpělivý – čas je každého kříž
plus
exil
porážka
zrada

všechen ten škvár.

zůstaň při pivu.

pivo je věčná krev.

věčný milenec.

pořiď si velký psací stroj
a zatímco za oknem slyšíš
klapot kroků

praš do něho
pořádně do toho třískej

rozdej si to s ním v těžké váze

udělej z něho býka, když poprvé vbíhá do arény

a pamatuj na staré brachy
co bojovali tak dobře:

Hemingway, Celine, Dostojevskij, Hamsun.

pokud si myslíš, že oni nešíleli
v mrňavých kamrlících
přesně tak jako teď ty

bez žen
bez jídla
bez naděje

pak nejsi připraven.

pij víc piva.
je čas.
a jestli ne,
taky dobře.


Text 2:

ako sa stať veľkým spisovateľom

musíš pretiahnuť úžasné množstvo žien
nádherných žien
a napísať niekoľko obstojných básni o láske.

a nestaraj sa o vek
a/alebo talenty ktoré prichádzajú.

len pi viac piva
viac a viac piva

a chodievaj na dostihy aspoň raz do
týždňa

a vyhraj
ak je to možné.

naučiť sa vyhrávať je ťažké –
prehrávať vie každý chumaj.

a nezabudni na svojho Btahmsa
a svojho Bacha a svoje
pivo.

a zbytočne sa nešponuj.

spi aj do obeda.

vyhni sa úverovým kartám
alebo platbe hocičoho na
termín.

pamätaj si že na tomto svete neexistuje
štetka hodná viac ako 50 $
(v r. 1977).

a ak máš schopnosť milovať
miluj najprv seba
ale vždy si uvedom možnosť
že ti to totálne skrachuje
nech už je príčina
v poriadku alebo nie –

dávna chuť smrti nemusí byť nevyhnutne
zlá.

vyhýbaj sa kostolom a barom a múzeám.
a buď trpezlivý ako
pavúk –
čas je pre všetkých kríž
plus
vyhnanstvo
krach
zrada

a podobne haraburdie.

ostaň pri pive.

pivo je večná krv.

večná frajerka.

zožeň si veľký písací stroj
a kým budú chodiť kroky sem a tam
za tvojím oknom

udri do toho krámu
udri z celej sily

bojuj ako v zápase ťažkej váhy

bojuj ako býk keď zaútočí prvý raz

a spomeň si na starých psov
ktorí bojovali tak dobre:
Hemingwaya, Célina, Dostojevského, Hamsuna.

ak si myslíš že sa nezbláznili
v malých izbičkách
práve tak ako teraz ty

bez žien
bez jedla
bez nádeje

ešte nie si pripravený.

daj si ešte piva.
je čas.
a keď nie je
aj tak je to
v poriadku.

Slayer666 nasla som aj original tej istej basne. Nieco sa mi mari, ze ty nemas problem s anglictinou
Ak sa nemylim, rada by som si precitala tvoj nazor na original verzus preklad.

A este mi napadlo, pytal si sa, ci to ma zmysel. O kolko veci by sme boli ochudobneny, keby nefungoval preklad??? Do istej miery su preklady odbornych textov a preklady umeleckej literatury rovnako dolezite. Predstav si, ze ruske, americke, japonske...akekolvek texty okrem svojej umeleckej hodnoty maju aj hodnotu zobrazovanej doby, mentality, prostredia.
Teraz citam Orwella 1984 ..neskutocna kniha!!! V originali by som si ju nikdy neprecitala a ina podobna tusim neexistuje.
Takze moja odpoved: urcite to stoji za to prekladat poeziu, aj za cenu ze to nie je totozny text, ale to nie je ani pri proze

A tu je slubovany Bukowskeho text v originaly:

how to be a great writer
you've got to fuck a great many women
beautiful women
and write a few decent love poems.

and don't worry about age
and / or freshly-arrived talents.

just drink more beer
more and more beer

and attend the racetrack at least once a
week

and win
if possible.

learning to win is hard--
any slob can be a good loser.

and don't forget your Brahms
and your Bach and your
beer.

don't overexcercise.

sleep until noon.

avoid credit cards
or paying for anything on
time.

remember that there isn't a piece of ass
in this world worth more than $50
(in 1977).

and if you have the ability to love
love yourself first
but always be aware of the possibility of
total defeat
whether the reason for that defeat
seems right or wrong--

an early taste of death is not necessarily
a bad thing.

stay out of churches and bars and museums,
and like the spider be
patient--
time is everybody's cross,
plus
exile
defeat
treachery

all that dross.

stay with the beer.
beer is continuous blood.

a continuous lover.

get a large typewriter
and as the footsteps go up and down
outside your window

hit that thing
hit it hard

make it a heavyweight fight

make it the bull when he first charges in

and remember the old dogs
who fought so well:
Hemingway, Celine, Dostoevsky, Hamsun.

If you don't think they didn't go crazy
in tiny rooms
just like you're doing now

without women
without food
without hope

then you're not ready.

drink more beer.
there's time.
and if there's not
that's all right
too.

Nechcel som povedat, ze preklady su zbytocne. Preklady treba, ved ako inak by mohli ti, ktori neovladaju jazyk, tu basen ''ochutnat''? V tom sa zhodneme.
Moja dilema sa vsak tykala trochu inej veci, a to, ci je mozne hodnotit alebo recenzovat alebo analyzovat poeziu na zaklade prekladu. A podla mna je to mozne len do urcitej miery. Velmi velmi velmi nepatrnej miery.

Precital som vacsiu cast tej basne, ale nechcelo sa mi to citat cele, lebo je to dlhe a zle sa mi preskakuje medzi jednotlivymi verziami. Teda original som preletel cely, ale porovnal som iba kusok. Akurat by mozno bolo dobre vziat nejaku klasickejsiu poeziu, ak chceme porovnavat, kedze som laik a toto je pre mna trochu nove (mozno nejaky Poe alebo Donne?). Odbocim teraz od Bukowskeho, ale este sa k nemu vratim.

Prvy jasny nedostatok kazdeho prekladu je jednoducha zvukova stranka jazyka. Uvediem ako priklad brazilskeho basnika, dramatika a diplomata menom Vinicius de Moraes (viNÍsius dži moRAIS). Spolupracoval s hudobnymi skladatelmi (Tom Jobim hlavne) pocas ery bossa nova (cca. 1957-1963 v Rio de Janeiro). Jobimove piesne su take romanticke, ze az. A tie Viniciusove basne tam sedia ako rit na...a su v brazilskej portugalctine, co je nadherny nezny jazyk (je este neznejsia ako portugalska portugalcina) a dokonale dotvara tu romansku romantickost (heh, to je teda fraza - skoro ako ''púšť Sahara'' [sahara znamena v arabcine pust]), spolu s melodiami, harmoniami, rytmom atd. Tu su ukazky, ta prva je portugalsky, druha je po anglicky. Nejedna sa o preklad, ale o to teraz ani nejde.



Ten rozdiel je myslim zretelny. A podla mna je to tiez dolezita stranka poezie, urcite by kazdy dadaista suhlasil.

A teraz sa vratime k Bukowskemu. Uvediem len par versov ako priklad.

and win,
if possible.

a pokud možno
vyhraj.

a vyhraj
ak je to možné.

Okrem toho rozdielu, ktory som uz opisoval, su tu dalsie. Autor nam tu dava dve informacie:
1, mam vyhrat (dolezitejsia informacia)
2, ak je to mozne

Toto poradie ma tiez svoj vyznam a prispieva k tomu naboju, ktory tieto dva verse maju. Tazko sa to opisuje, ale urcite to citis sama. Cesky preklad to poradie narusil, slovensky ho ponechal.

Dalsia vec je rytmus, ten je kompletne zmeneny. Nevyznam sa v tych terminoch ako daktyl a trochej, takze to skusim opisat inak.

Original ma rytmus:
ta DA,
ta Dadada

Prirodzene z anglictiny vyplyva, ze slovo win tu bude mat hlavny prizvuk. Netreba to nijak znasilnovat, jazyk to spravi sam, uplne prirodzene.

Cesky preklad ma rytmus totalne odlisny:
ta Tada Dada,
Tada

Cele je to skratka blbost. V podstate sa nic z povodnej sily nezachovalo.

Slovensky preklad je v prvom versi velmi blizko originalu, aj ked sa panovi Hevierovi nepodarilo mu uplne vyrovnat, no druhy vers to uz pokazil.
ta Dada,
Tadada Tada

Mozes mi ten moj laicky pokus o rytmicku analyzu poopravit, urcite to vies lepsie. Faktom vsak ostava, ze ani jeden z prekladov nezvladol zachovat silu tychto dvoch versov. Takze este raz:
and WIINNN (kratka pauza)
if Possible

Dobre. Zatial som sa len rozbiehal a teraz idem konecne udriet, takze sa prosim vsetci priputajte, lebo to bude divoka jazda. To, co bolo, je nic oproti tomu, co pride.

Tato sloha:
and don't forget your Brahms
and your Bach and your
beer.

a nezapomínej na svého Brahmse
a svého Bacha a své
pivo.

a nezabudni na svojho Brahmsa
a svojho Bacha a svoje
pivo.

Tato sloha jednoducho v slovencine ani cestine vobec nefunguje. Funguje jedine v anglictine. Budes mi vsak musiet s touto slohou pomoct, ale najprv pomozem ja tebe.

Najprv zacnem mojim chabym pokusom o rytmicku analyzu.
Staci original:
ta Data Tada DAAA,Tada DAAA, Tada DAAA

Nechce sa mi vypisovat preklady, ale poukazem tu na jednu vec, ktoru sa prekladom opat nepodarilo zachovat.

Zacina sa to ta Data Tada, za tym ide prve DAAA, potom ide Tada, potom druhe DAAA, potom este raz Tada, a potom posledne DAAA to ukonci. Ten rytmus je zaujimavy - obsahuje opakovanie, ale zas nie tolko, aby sa stal nudnym. Zacne to takym akoby surfovanim na vlnach (ako v ''Duni Dunaj a luna za lunou...'' ma to podobny rytmus), a potom to konci bungee jumpingom, ci ako to nazvat.

Lenze rytmom to ani nahodou nekonci. To hlavne pride az teraz. Rytmicka stranka je tu totiz dokonale synchronizovana so zvukovou a vyznamovou strankou, predvadzaju spolu krasny tanec. Po prve je tu pekne korenie to 'your', lebo to v slovencine aj cestine znie divne, ale v anglictine to sedi perfektne, dodava to taku zvlastnu prichut (asi ako ked nastruhas do omacky zeler).

Priklad: I know my music history.

Touto vetou sa nemysli, ze ovladam svoje dejiny hudby (ako sa to v preklade mylne uvadza), ale skor nieco ako, ze ovladam z dejin hudby to, co mam ovladat. Aj ked neda sa to celkom dobre prelozit, je to dost abstraktne. A ja rozhodne mozem na potreby tejto basne povedat 'I know my music history'. Mozes aj ty? Podme zistit, ci si si toto, co teraz idem rozobrat, v basni vsimla.

V dejinach hudby exituje vyraz 'Tri B' a myslia sa tym traja konkretni skladatelia:
1, skladatel, ktory dokonale zosumarizoval barokovu tvorbu, celu si ju osvojil a uzavrel tak barok - Johann Sebastian Bach
2, skladatel, ktory doviedol klasicisticku hudbu, kam sa len dala, a otvoril dvere romantizmu - Ludwig van Beethoven
3, skladatel, ktoreho pokojne mozme oznacit za pilier nemeckeho romantizmu - Johannes Brahms (povodne bol na jeho mieste vsak Hector Berlioz, tiez genialny skladatel romantizmu)

Su to take tri piliere vaznej hudby, ktorych mena sa cirou nahodou zacinaju na B. A teraz sa pozrieme na basen. Brahms, Bach, beer su tiez Tri B. S pivom je vsak uz problem, lebo to uz nie je B.

Navyse je tu aj ta rytmicka stranka a to funguje spravne jedine v anglictine, ani v nemcine to nefunguje. Bach sa cita v nemcine, slovencine aj cestine kratko. Iba v anglictine sa cita dlho. Teda iba v anglictine tu mame tri jednoslabicne slova zacinajuce sa na B, ktore maju navyse vsetky dlhu slabiku. Jedine v anglictine to funguje.

Co tu on vlastne spravil? Nieco genialne. Takymto elegantnym sposobom vyjadril, ake je to pivo pre neho velmi dolezite. To pivo zaradil medzi taketo giganticke piliere - k Bachovi a Brahmsovi. Tak ako krasna hudba, to pivo je tu vzdy pre neho, nikdy ho nesklame. Ked je utrapeny, pivo ho utesi. Presne ako to robi hudba. Nemoze podat ziadost o rozvod, nemoze ho s nikym podviest, neumrie. Vzdy tu bude len pre neho. Je to jeho opora, jeho pilier.

Nemame na nich zabudnut. Ani na Bacha, ani na Brahmsa a ani na pivo. Lebo nam sprijemnuju tazke chvile a prijemne chvile robia este prijemnejsimi. K tomu sa este prosim vyjadri, ak ta nieco napadne.

O toto vsetko sme prekladom prisli. Je to prec, preklad preto nikdy nemoze poskytnut taky umelecky zazitok, ako original. Aj ten original vsak treba pochopit. A preto som sa vlastne pytal, ci to ma zmysel. Neviem, co by som napisal k prekladu tychto dvoch strof, ktore som tu uviedol, keby som mal analyzovat nejaky preklad. Tam niet velmi co analyzovat asi. Tym vsak nechcem povedat, ze pan Hevier alebo ten cesky pan su neschopni. To nie je ich vina. Je totiz nemozne prelozit to. Basen sa neda prelozit, lebo je to basen. A preto vzdy original ostane tym, cim je. Originalom.

WAW!!! Som ohromena!!! Najma tym Tri B. A nikdy som ani nepocula o tom, to bude asi tym, ze moje znalosti o hudbe su na minimalnej urovni. Co sa tyka hudby, tak som rada, ze raz za cas objavim nejakeho skveleho interpreta, o ktorom som v zivote nepocula...potom si stiahnem nejake albumy a pocuvam, nebyt toho tak som tak zijem vo vakuu, kam neprudi ziadna hudba
Ale naschval som si pohladala tu cast, ktoru si interpretoval, ze k comu som dospela ja a tu je:

Autor v texte okrem motívu piva a dostihov spomína aj hudobných skladateľov Bacha, Brahmsa, na ktorých by básnici nemali zabúdať. Nazýva ich dokonca ,,svojimi“. Pri počúvaní v ňom súzvuk, harmónia tónov pravdepodobne vyvolávajú intenzívny emocionálny zážitok a zároň hovorí, že je „vhodné“ počúvať vážnu hudbu pre intelektuálnych slávnych básnikov. Tento ,,vysoký“ a vznešený motív výrazne kontrastuje s ,,nízkym“ motívom piva. V záverečných veršoch však nachádzame paralelu syntetizujúcu tieto opozitá. Je ňou spomínané vyvolanie pôžitku, či už telesného alebo duševného.

Sice to nie je take ohromujuce ako tvoje slova, ale myslim, ze aspon z casti som to vystihla. Ak mi to uznas, potom nemusim odpovedat na tvoju otazku o zmysle prekladu

A co sa tyka zachovania melodie, prizvuku, tak to co si analyzoval ty, je zaujimave (myslim to ta da..), ale to je priznacne pre viazany vers. Volny vers ma ine pravidla, tam nie su stopy, preto nemozes brat do uvahy prizvuk. Tam si treba skor vsimat presahy, uspriadanie tej basne, dolezite casti na zaciatu a konci versa, kde su vyznamovo najpodstatnejsie casti vypovede.
To co si vsimame pri volnom versi je intonacia, ale nic viac.
Aj tvoj rytmicky priklad bol Mor ho! co je viazany vers, romantizmus a oproti tomu Bukowski a beatnici
Oproti viazanemu versu ma ten volny uplne ine pravidla.

A este k tvojej poslednej casti. Nepripustis, ze original je nenahraditelny.
Dobre, ja so svojou biednou anglictinou by som nedokazala pecitat Bukowskeho v originali a preto som siahla po preklade. A myslim si, ze so svojimi interpretacnymi schopnostami, aj napriek tomu, ze medzi mna a text a autora vstupuje este prekladatel/sekundarny autor, dokazem mat z basne rovnaky citatelsky zazitok ako ty z originalu.
Iny priklad:
Monet, Picaso, Dali... na ich original nemam a asi nikdy nebudem mat, tak si dam namalovat kopiu. Pochopim ju rovnako ako original, ochudobnim sa o vela, ak si nekupim original ale kopiu???

Tak ako neovladam dobre anglictinu, nie som ani milionar

Takze? Uznas, ze to nemusi byt original, ak mas z diela rovnaky zazitok.


???

Pravdaze uznam, ale je tu stale ten predpoklad, ze z toho mas rovnaky zazitok.

Ja napr. nemam ani z polovice taky zazitok z diela, ktore sa vola Havran, ako z toho, ktore sa vola The Raven (Edgar Allan Poe, ale to iste vies). Original je jednoducho uzasny, temny, melodicky. Aj ked som cital jeden preklad, kde sa autor snazil zachovat povodne metrum, a aj sa mu to celkom darilo, dokonca aj rymova struktura (tak sa to vola? tym myslim napr. ze anglicky sonet ma rymy ababcdcdefefgg) sa mu trochu vydarila - priznam sa, necakal som az taky dobry vykon (dielo poznam v originalnom zneni) - predsa to nebolo ono. Konkretne rymy uz zneli inak ('nevermore' ma taku inu prichut ako 'viac nie' ci ako to bolo), vyznamy mnohych slov sa celkom stratili a tak dalej. Teda stratili sa presne tie kvality, ktore mna osobne pritahuju.

A potom tu uz mame aj uplne extremy, ako stary dobry chybny preklad (napr. ked Hamlet v druhom dejstve, druhom vystupe nazve Polonia rybarom, pritom mal na mysli pasaka). Ale uplne staci aj to, ze povodne slovo moze mat trochu iny vyznam, evokovat trochu ine predstavy.

Ale iste, preklady treba, lebo nikto neovlada vsetky jazyky sveta.

Momentalne mam pocit, ze ty do velkej miery, ked citas ides po rytme, ze je pre teba dolezity, ze prave to ti chyba v tom preklade,
kedze si hudobnik respektive mas velmi intenzivny vztah k hudbe a prave na poezii ta najviac oslovuje ta harmonia myslienky a rytmiky. Myslim, ze velmi intenzivne prezivas hudbu ako taku. Mozno dokonca uvazujes pri citani basne aka melodia by k nej pasovala. Mam taky pocit, ze zijes hudbou. Asi vedsina ludi neciti tak intenzivne rytmus a neprekaza im to, ak sa narusa v preklade. Ak si spominas, predtym som pisala, ze je na prekladatelovi, kedy da prednost vyznamu, kedy rytmu, melodii, rymu... Proste sa neda vytvorit identicky preklad vzhladom k originalu. Ani v pribuznych jazykoch ako je cestina, slovencina, polstina... to nejde, proste ta ten jazyk nepusti. A o tom to je, ze dobry prekladatel najde harmoniu medzi tym, co kedy uprednostnit, aby sa to zachovalo v najvacsej moznej miere.

Rozmyslam, ako ta presvedcit
Co keby sme si niekedy v buducnosti dali ulohu, a teraz pocuvaj
Ty zinterpretujes original a ja preklad
Co ty na to, mozno je to cesta, ako ta presvedcit
Ak suhlasis, budem sa tesit, ale budeme to musiet zrealizovat az neskor, teraz mam toho vela, caka ma jedna statnica

Tak zatim

Ani velmi nie, ale samozrejme vsimam si aj rytmicku stranku - ved poezia je aj o tom.

No oslovuje ma vsetko - co basnik povedal, ako to povedal, co tym chcel povedat, ake predstavy vo mne jeho slova vyvolavaju, ako jeho slova zneju, ako sa ja z jeho tvorby mozes trebars poucit alebo nieco ine tohto druhu si odniest a tak dalej.

EDIT: Uz som to pochopil, ked som si vetu precital este raz - myslim tu harmoniu.

To urcite ano, ale nemyslim, ze to s tym suvisi. Ak chcem len hudbu, vypocujem si hudbu. Proste si pustim Ellu Fitzgerald ci Arta Blakeyho alebo Scarlattiho ci Musorgskeho, Megadeth ci Morbid Angel, Rolling Stones, The Who alebo Funkadelic ci Arethu Franklin, Stockhausena alebo Machauta...moznosti su neobmedzene, toto nie je ani miliontina z toho, co by malo pred poeziou prednost, ak by som hladal cisto hudobny zazitok. Ak chcem poeticko-hudobny zazitok, siahnem po opere alebo Bobovi Dylanovi, The Who alebo inych relativne schopnych textaroch (alebo uz spominanom Jobimovi, ktoremu texty pisal basnik).

Ale ak chcem poeticky zazitok, tak ten mi poskytne iba poezia a potom si vsimam vsetko, co som spominal. Nepovedal by som, ze si tie ''hudobne'' prvky vsimam viac, ale vsimam si aj tie, lebo aj tie su rovnako dolezitou sucastou poezie


To nerobim, lebo ona uz ju ma.

Rytmus nepatri k mojim najsilnejsim strankam. Ale tu nejde ani tak o to, kto je aky macher v rytmoch. Nemyslim, ze na to treba mat rytmicke citenie nejak zvlast vytrenovane, vlastne asi vobec. Ved je to poezia. Nedoprevadzas na tabla indickeho majstra na sitar, neriadis jazzovu kapelu z bicej supravy, nedirigujes orchester hrajuci Stravinskeho - ''iba'' citas poeziu. Okrem toho, v basni ti urcuje rytmus vacsinou samotny text, cize netreba mat vytrenovany rytmus podla mna.

No ved ja suhlasim, teda nie je mi celkom jasne, o com ma chces presvedcit. Preklady treba, su dolezite. Aj s tym suhlasim, ze sa neda vytvorit identicky preklad. Ale ako vravis, vzdy ide o kompromis. Mozno, ze rytmus podporuje alebo imituje vyznam, ako napr. v basni Alexandra Popa An Essay on Criticism (neviem slovensky nazov ale asi Esej o kritike). Potom prekladom nieco stratis. Alebo je tam nejaka zaujimava zvukomalba, ktora mozno dokonca aj nejak suvisi s vyznamom a mozno ho aj spoluvytvara (ako tie Tri B u Bukowskeho). Alebo vyznam niektorych slov sa v inom jazyku neda dobre vystihnut a tak sa mozno nieco podstatne strati - mozno to mal byt dvojzmysel? Alebo nieco take?

Cize ja vravim len tolko, ze ak ovladam jazyk originalu, tak predsa siaham automaticky po nom.