Orim

Zážitky z dovolenky 4.časť

Musím sa priznať, že by som tú naháňačku rád skúsil aj ja, ešte som totiž nešiel na člne tak rýchlo. Možno niekedy na budúce.
V stanovenú dobu na moje prekvapenie boli pri autobuse skoro všetci, okrem 2. Asi po 10 minútach sme ich išli hľadať. Po 20 minútach sme ich stretli ako sa vracajú. Zmýlili si smer, keď vyšli z diskotéky a dali sa na druhú stranu. Po určitej dobe zistili, že idú nesprávnym smerom a tak sa vrátili. Takže sme sa opozdili len o 35 minút oproti plánovanému odchodu.
Všetci tí čo boli na diskotéke tvrdili, že nestála za nič a že bolo škoda za to vyhodiť peniaze. Tak boli všetci čo tam nešli radi, že tam vlastne neboli.
Okolo ¾ na 3 sme vyrazili naspäť a si po 30 minútach sme sa vrátili na hotel a samozrejme tí čo toho mali málo vyrazili s dekami a novými fľaškami na pláž k moru. Nezabudli si sebou zobrať vežu. Ten hluk však zobudil pána profesora, prišiel za nimi na pláž a tam ich rozohnal.
Ja som dokončil dezinfekciu so staršími (22, 26, 23, a druhý šofér okolo 40) čo boli tam na chodbe a šiel som tiež späť.
Zabudol som povedať, že tam bol malinký ostrov (hneď vedľa brehu asi 150 – 200 m) SAN MARKO, na ňom bola kaplnka. Kedysi tu býval mních rovnakého mena, ktorého z tadiaľ domáci vyhnali a on potom v Taliansku založil osadu z ktorej sa stal neskoršie štát SAN MARÍNO. V súčastnej dobe tam majú hniezda čajky a keď tam niekto príde tak na neho robia nálety aby si ochránili mladé. Asi 1 m – 50 cm pred tebou uhnú, podľa vyjadrenia našich mladíkov, čo tam boli je to dosť nepríjemné, nikoho síce neklovli ale zato „škrabli“ krídlom, takže tam prestali chalani chodiť.
Na ďalší deň po raňajkách sme pobalili veci, v hoteli nám povolili, že izby môžeme opustiť o 19:00 hod., zľahka sme poležali na slnku a poobede sme šli loďou na výlet na ostrov KRK. Cesta nám tam trvala asi jednu hodinu. Výlet bol plánovaný len krátky. Za sprievodu kapitána (mladík okolo 25 – 27 rokov) a jeho posádky sme prešli miestne pamätihodnosti v osade VRBNIK. Kde sme sa tiež dozvedeli, že je tu nejaká náboženská skupina ľudí okolo 400 ktorí sa rozišli po svete (len časť z nich), ale keď niekto z nich zomrie, vždy ho dovezú na ostrov KRK a tu ho pochovajú. Išli sme aj cez najužšiu ulicu na svete, ktorá je údajne zapísaná v Guinessovej knihe rekordov. Jej šírka je 40 cm. Niektorí museli ísť bokom. Samozrejme sa to dalo obísť ale to sme si nechceli nechať ujsť, prešli aj dievčatá, ktoré mali pôvodne strach, že neprejdú. Ja som sa venoval fotografovaniu ale nie pre seba. Robil som študentom rôzne fotky na pamiatku pretože sa fotili len na pózovanie a to nie je podľa mňa ono. Tak som si vždy požičal foťák a porobil som fotografie, keď to nečakali. V jednu chvíľu som mal na sebe až 5 foťákov.
Miestni tu predávali víno aj ďalšie produkty na pitie ktoré sami pálili. Aj keď som skoro zo všetkého okoštoval, najlepšie mi sedela moja dezinfekcia na vnútorné orgány. Niečo sa nakúpilo a pomaly sme sa pobrali skratkou na loď. Pustili sme sa taký zrázom dole kopcom. Boli tam skaly a v nich niečo ako jaskyne cez ktoré sa dalo vyjsť do jednej romantickej malinkej zátoky z druhej strany móla. Ktorá z móla ale vôbec nebola pre skaly vidieť. Niečo ako COSTA BRAVA v Španielsku. Bol ešte trochu problém sa tam dostať suchou nohou ale všetko sme zvládli. Potom sme šli na loď. Tu nás čakala ďalšia hodina plavby späť.
Pokecal som s časťou posádky a kapitánom, ten nám pustil z reproduktoru pomerne dobrú hudbu a zistil som, že by sa tam dala robiť aj malá diskotéka.
Môže to byť romantické vyjsť loďou na more a robiť tam didžinu. Toto si nechám na budúce ak tam niekde pôjdem.
Po návrate sme si dobalili veci ešte sme sa osprchovali, minuli sme posledné peniaze na rôzne blbosti a o 20:00 sme vyrazili na cestu domov. Cesta prebiehala podobne ako naspäť len sa trochu menej pilo. Počasie nám prialo po celú dobu čo sme šli popri mori. Asi po 2 hodinách jazdy sme sa dostali na vrch pohoria VELIKA KAPELA kde sa veľmi rýchlo začalo zmrákať a približovala sa čierňava. Zastavili sme na vrchole sedla kde bolo parkovisko bufet a WC Blízko boli nejaké jaskyne, ktoré zrejme chodili turisti navštevovať, ale my sme ich tentokrát pauzírovali. Všetci sme sa vyhrnuli tak ako z ostatných autobusov na WC, ale chyba lávky, nemali sme drobné tak sme ich nemohli použiť a preto sa polovica autobusu rozbehla po okolí, kde hľadala rôzne kríky, pretože sme tu mali plánovanú zástavku 20 minút. Asi po 15 minútach sa k nám prihnala búrka, niektorí to ani nestihli a tak pekne premokli. Dážď sa spustil zrazu bez nejakého drobného padania pred tým. Poslední zpozdilci vbehli do autobusu a pán šofér nám pustil video asi po dvoch minútach začalo desne hrmieť a blýskať sa. Blesky udierali dosť blízko a šofér pre istotu vypol video. Asi za 30 sekúnd udrel blesk okolo 100 m od autobusu. Ešte asi 20 sekúnd po to tam iskrilo a žhnulo to miesto kde udrel. Potom ešte asi 3 – 4 blesky udreli v okolí ale to sme už uháňali smerom na Karlovac, Zagreb, Varaždín, Nagykanyszu. Prechod hraníc bol bezproblémový až na našich celníkov, dážď nás sprevádzal po celú cestu domov. Ráno o 08:00 sme boli doma. A to je stručne všetko o našej ceste na dovolenku.