Ohľadom koncesionarskych poplatkov som nasla v PORADCOVI toto:
************************
Pod pojmom “povinné platby”, resp. “zákonné platby” je potrebné rozumieť platby, na úhradu ktorých je daňovník zaviazaný na základe osobitných zákonov, prípadne iných predpisov. Ide o výdavky, ktoré je povinný daňovník vynaložiť, pretože mu to priamo napr. aj pod hrozbou sankcie (napr. pokuty) ukladá osobitný predpis.
Vo všeobecnosti platí, že daňový výdavok (náklad) je možné zahrnúť do daňových výdavkov len za podmienok stanovených v zákone o dani z príjmov. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak.
Zákon o dani z príjmov v rámci ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) umožňuje do daňových výdavkov uplatniť výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov. Zákon pritom odkazuje na
zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov,
zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 438/2002 Z. z.,
zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Keďže zákon uvádza spomínané právne predpisy len príkladmo, táto množina predpisov nie je vymedzujúco ohraničená. V praxi ide častokrát o aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) pri posudzovaní daňovej uplatniteľnosti výdavkov v súvislosti s ďalšími predpismi. V týchto prípadoch ide predovšetkým o
koncesionárske poplatky – povinnosť ich platenia vyplýva zo zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v z.n.p.,
***************************
Takze z toho vyplíva,ze aj ked by bolo rádio a TV nedaňovým výdavkom,konc.poplatky sú danové výdavky.