Podľa mňa, zamestnancom možno dať lístky aj spätne.
Pripájam vyjadrenie DR SR:
DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica
S účinnosťou od 1.1.2007 bolo ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p/ zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o dani
z príjmov“/ novelizované s tým, že daňovník s príjmami z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti môže uplatniť ako uznaný daňový výdavok stravné
za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške
ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín (podľa zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách). Výdavky vynaložené na stravovanie
v súlade s cit. zákonným ustanovením je daňovník povinný preukázať (preukazuje
stravné napr. zakúpením stravných lístkov, príp. aj preukázateľným dokladom
z reštauračného zariadenia).
K problematike zakúpenia stravných lístkov u SZČO na určité časové obdobie
dopredu uvádzame, že nakoľko na daňové účely sa uznávajú len výdavky
v preukázateľnej výške, možno uviesť, že v nadväznosti na platné ustanovenia
Opatrenia č. 23 586/2002-92 MF SR, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre
účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, dopredu zakúpené
stravné lístky sa v momente úhrady nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci základ
dane. Daňovník SZČO takýto výdavok na stravné uplatní ako uznaný daňový výdavok
až v období, keď budú splnené podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. p/ zákona o dani
z príjmov.
K problematike spätného zakúpenia stravných lístkov u SZČO za uplynulé
časové obdobie uvádzame, že takýto nákup stravných lístkov nespĺňa podmienku
preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, vzhľadom na
skutočnosť, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie za
obdobie, ktoré už ubehlo. Zakúpenie stravných lístkov je len jedna z možných foriem
uplatnenia si stravného do daňových výdavkov.
Podľa § 19 ods. 2 písm. c/bod 4 zákona o dani z príjmov sa za uznané daňové
výdavky považujú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za
podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152 Zákonníka práce).
Nakoľko zamestnávateľ je povinný v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka
práce zabezpečovať zamestnancom stravovanie, možno uviesť, že pri súčasnom
splnení podmienok podľa § 19 ods. 2 písm. c/ bod 4 zákona o dani z príjmov spätné
zakúpenie stravných lístkov zamestnávateľom možno uplatniť ako uznaný daňový
výdavok z dôvodu plnenia svojej povinnosti zabezpečiť stravovanie vyplývajúcej zo
Zákonníka práce.
Banská Bystrica, 5. 2. 2007