porozprávala by som sa zo starším synom a potom niečo riešila ďalej,,,
prípadne sa poradiť s jej lekárom...

Komunikovať budeš musieť priamo so sestrou, prípadne s jej rodinou - lekár je viazaný mlčanlivosťou.

ja by som potrebovala pomoc pre seba ako s ňou narábať, ako s ňou hovoriť, pretože je jasné že všetko poprie....potrebujem sa poradiť s odborníkom na závislosti alebo s psychologom čo robiť...bojím sa aby som dačo nepokazila...neviete o takej inštitúcii??

Ak je v záujme pacienta, psychiater otvorene rozpráva aj s členmi rodiny, ktorým záleží na zdraví rodinného príslušníka. Moja skúsenosť.

Romulka, nepíšeš, či sestra navštevuje aj v tejto dobe psychiatra. Ak bola hospitalizovaná s depresiou, určite ešte nejaký čas a možno doteraz užíva antidepresíva, či? Depresia sa zvykne vrátiť a najmä na jar a na jeseň. Toto čo píšeš, by mohla byť aj porucha stravovania /bulímia, anorexia/, ktorá nie je nezvyčajná ani u žien v strednom veku.

tak ako píšete, sama sa môžete informovať u akéhokoľvek ambulantného psychológa. Inak môže tam byť viac vecí, závislosť alkohol, anorexia, emočná nestabilita, návrat depresie ...
problém je v tom, že každé z týchto ochorení vyžaduje iný prístup k takémuto človeku. Bolo by treba najskôr fakt zistiť, že o čo u nej teraz ide. A až potom bude bezpečné voliť prístup.

no tak všetci v rodine sa tvárime že je všetko ok a bohužial ja nemám s ňou taký vzťah aby sa mi otvorila...je to komplikované...myslím al,e že nechodí na terapiu, inak by tam nebol ten alkohol...

Určite je niekto v rodine, čo má na ňu silný vplyv. Kľudne to môže byť aj syn, ktorého spomínaš romulka. A manžel sestry pokiaľ bagatelizuje tieto veci, je to krátkozraké. Možno má sám problém so sebou a svojimi predsudkami voči psych. ochoreniam. Jednoznačne treba otvorene rozprávať s najbližšími rodinnými príslušníkmi a nezhľahčovať náznaky choroby.

najlepšie hovoriť o tom s ňou, len zvoliť vhodný postup je pre mňa problém

píšeš, že schudla, háda sa, aj pri nedostatku cukru v krvi sa prejavuje správanie čo píšeš, možno by stačilo navštíviť lekára, odobrať krv a zistiť cukor

Aj zvýšená činnosť štítnej žľazy narobí šarapatu v podobe chudnutia, nervozity, trasu apd.
Kým som sa dopracovala za roky k zníženej funkcii ŠŽ, jedným časom som ju mala aj zvýšenú a schudla som veľmi, o nervozite nehovorím, neviem ako to doma so mnou mohli vydržať, ruky sa mi trasli ako pri absťáku.
Tých dôvodov na chovanie sestry môže byť viac a u niekoho treba začať pátrať, tak začnite u obvoďáka.

Romulka, ak ti fakt záleži na zdravotnom stave tvojej sestry, tak aj ked nemate "super" vzťah-ako pišeš, nevadi. neprezila sestra v poslednom obdobi nejaku ťažku situaciu (napr.v rodine, v praci,) niekto ak prežije niečo zdrvujuce, tak sa trapi nad tym sam, nevyda to zo seba (neporozprava sa o tom s nikym otvorene),skratka to dusi v sebe a preziva to po svojom. za tym môže byt toho vela(za spravanim tvojej sestry-mohli jej zdravotne niečo zistit-mala napr. zle vysledky u lekara, mohla prezit nejaku smutnu "traumu"....) no asi budeme zbytočne hadat čo je za tym, ale najlepšie urobis, ak vezmes sestru niekam do prirody (na prechadzku) a jednoznačne sa porozpravate...aj ked ma vo svojom okoli niekoho velmi blízkeho-na koho slova by dala (napr.starši syn), ani tu nevidim uspech...predsa len by mala pri rozhovore so synom odstup-ved je to jej dieťa-tak nebude zaťažovat dieta svojim problemom/problemami. že nevies ako začať, ako sa s nou rozpravat? najprv poriadne popremyslaj, napr.ako ste sa bavili ked ste mali "normalny"vztah a určite prides na to, ake vhodne slova zvolit...a v danej situacii ked budete same, tak sa ti určite sestra otvori...len ozaj zvol prostredie, kde by sestra necuvla z rozhovoru, nenasla si vyhovorku že musi urobit este to či ono, neviazany a volny rozhovor nadviazte v neviazanom prostredi .-) drzim palce a daj vediet ako dopadnes, ako sa rozhodnes...asi by som neriesila s lekarmi nič, ale sama so sestrou. ak by to nevyslo podla tvojich predstav, skusala by som potom dalsie moznosti

katarínka ďakujem...musím to skúsiť, tá prechádzka je dobrý nápad...len zvoliť vhodný spôsob...viac či menej direktívny...som zlý psycholog

Určite nie direktívny . Minimálne na začiatok nie.

ten začiatok je najťažší..napr. zbadala som, že nie si v poslednej dobe v pohode, trápi ťa niečo..a ona na to že nič, všetko je ok...no ale my vidíme že nie...a tak to bude pokračovať a k ničomu sa nedopracujeme, lebo nič nechce dať von a ...a potom zrejme treba vytiahnuť ten alkohol a apelovať na rodinu ,deti...no nedávam tomu velkú nádej

mozno ma problemy v manzelstve, v praci ... to ze dava doraz na svoj vzhlad moze suvisiet aj s vekom, mozno ma obavy, ze ju manzel vymeni za mladsiu ....
pises, ze mate komplikovany vztah ... nepredpokladam, ze sa ti zdoveri ... mozes jej jedine ponuknut pomoc ak ti na nej zalezi. tlacit na nu aby sa ti zdoverila nema vyznam. Co sa tyka alkoholu, mas nejaky dokaz? Co na to jej manzel a deti? Oni to tiez tak vidia?

deti do toho nazatiahnem, bolo by to nefér ale so švagrom sa chystám prehovoriť, aj keď si myslím, že to zbagatelizuje...čo sa týka alkoholu, po dlhšej dobe som sa utvrdila že je to tak , pije potajme , nie je ho cítiť z nej, používa non stop niečo mentolové ale je to poznať na artikulácii..btw nie je to o tom že má problémy...veď ich máme každý, ale že ich rieši alkoholom, to je zlé...ide o to aby si sama pred sebou priznala, že s ním má problém...to by som chcela docieliť

ak nemas potvrdene, ze ide o alkohol, nutit niekoho aby si pred tebou priznal, ze ma problem s alkoholom (lebo to je tvoj ciel) je odvazne. mozno ked je to fakt alkohol, sestra si to pred sebou uz davno priznala, ale nepovazuje za nutne sa s tebou o tom zhovarat.

poznat to na artikulacii? - co ked je to nejaka choroba a proste sa ti sestra nechce zdoverit

no tak ale ako to mám mať potvrdené? vidím a počujem, že sa správa inak ako bežne...je to alkohol...keď som písala prvý príspevok, nebola som si celkom istá, teraz už som..napr..návšteva u rodičov, nepodáva sa žiaden alkohol, ona priebežne odchádza z obývačky na wc, pofajčiť si a v priebehu 2-3 hodín značne mení správanie, nepozerala som jej do kabelky ale asi tam niečo mala....btw nemôžem sa zmieriť s tým že sa mi sestra stáva alkoholičkou...

Romulka, ak si sestra sama nebude chcieť niečo priznať, tak ju k tomu "nedonúti" nikto - ani lekár či psychológ, ani blízky milujúci a milovaný človek...
Ale čo Ty môžeš urobiť vždy, je hovoriť s ňou o svojich pocitoch - v rozhovore so sestrou popísať, čo na nej vnímaš a ako si to vysvetľuješ, a hlavne že Ti na nej záleží a že máš o ňu strach, a že by si jej rada pomohla, ak Ti to dovolí (lebo nasilu sa pomôcť nedá, sú veci, s ktorými sa niekedy nedá nič robiť, len ich akceptovať...).

Nech nie je Tvoj cieľ aby sa priznala, že pije, ale daj si iný cieľ : - zblížiť sa s ňou! (prečo nemáte medzi sebou dobrý vzťah?) Majte spolu nejaké aktivity - ak máš pravdu a naozaj je tam alkohol, možno tak nebude mať čas na popíjanie - nájde si iný zmysel pre život.