Suicidum- samovražda...

Smutné...-ale takto sa problémy predsa neriešia resp. nevyriešia...-to je len útek od problémov, ktoré aj tak ostanú na bedrách pozostalých...
k 2 časti otázky- ak niekomu chceš pomocť, tak ten dotyčný najskor musí chcieť aby sa mu vedelo pomocť, ak nechce,tak tvoje úsilie by bolo aj tak márne...

Jediné správne lano je rozpoznať príznaky depresie skôr, než príde jej posledné štádium a aj nasilu dotiahnuť človeka do tých správnych rúk a liečiť, liečiť, liečiť...

Síce Stanko píše o tom, že dotyčný musí chcieť...
Evidentne je to názor, ktorý sa nestretol s človekom, ktorý už nechce a aj jeho okolie je slepé ...

nemusí sa vobec jednať vždy o depresiu- sú ludia ktorí všetko zvládajú, fičia, nemajú žiadny psychický problém a zrazu tresk- zašibe človeku v bedni a vtedy urobí nejakú hlúposť - buď spácha samovraždu( pričom ak by prekonal ten daný moment,tak by bolo všetko ok) alebo v tom lepšom prípade začne holý behať po ulici ,alebo tak- ja si myslím, že šibnúť može každému z nás...-to je moment...
takže ak je depresia už zistená, tak je to celkom OK a je tam menšie riziko samovraždy, lebo človek je pod kontrolou( samozrejme výnimka potvrdzuje pravidlo)

Poznám aj takých, čo sú celý život príživníci, a bránia svojim potomkom v zmysluplných aktivitách...

Teda mnohí by si vydýchli, keby si to ten človek "hodil" , ale on NIE , bude tu smrdieť na povrchu zemskom a naďalej byť
prekážkou všetkého konštruktívneho...
Ale to som sa asik veĺmi rozpísal,
PREPÁČTE za moje uvoľnené EMÓCIE.

ale my ťa už Indeed poznáme, že ty si taký radikálny typ človeka...

Ufffff...-až teraz som to pochopil,hm-skús sa s vašími porozprávať...

Nemá zmysel, vieš aké je to SKLAMANIE, ked predostrieš nejaké NÁVRHY v prospech toho človeka,

a ten ich zmietne zo stola obratom ruky a ešte Ťa vysmeje , že Tebou ponukané riešenia nie sú dokonalé ?

Pričom sám nie je schopný ani ochotný ich zrealizovať ani z 10 % ??

Neviem Stanko,
myslím, že v každom človeku je prirodzený pud sebazáchovy a strach z bolesti a k tomu, aby niekomu ,,prdlo v bedni" musí predchádzať zúfalstvo fyzické, alebo psychické alebo materiálne a vždy je to záležitosť času.

Nebavíme sa tu o samotároch, ale o tom, že keby sme boli vnímavejší k blízkemu okoliu, tak sa určite dá predísť tragédiám...

Je to ťažká téma.

No jo danuš, máš pravdu- ťažká téma a ja niesom bohvieaký psycholog( to už skorej gynekolog-amatér )- ja len tak usudzujem podla toho čo som čítaval a tak- napr. všimni si, že kolko samovrážd spáchali ľudia úspešní na vrchole svojej kariéry, boli obdivovaní- ženy sa im samé hadzali pod nohy, peňazí,že my tolko v živote neuvidíme a predsa buch, koniec- myslím športovcov, právnikov a pod.- napr. dušan pašek, majchrák,sexuolog vrabec, ten doktor na kramároch a pod.

Stanko, možno si si o mne vytvoril nejakú mienku...

Vobec nie som CHAMTIVÝ, ale vieš aké uspokojenie by som zažil, keď by som prišiel do SVOJEJ záhrady a nikto by mi nebránil vyťať ten a ten strom , a hentam zasadiť iný strom..

Či vnútri v dome zariadiť izbu takým a takým sposobom, bez toho aby bol NIEKTO a priori PROTI mojim návrhom ??

ale nie, Indeedko, neboj sa- ja ťa mám svojím sposobom rád- s niečím s tebou súhlasím, s niečím nie-ale rád ťa čítam , aj keď ako vravím, niekedy to riešiš tak hrrrrrrrrrr...-hrrrrrrrr-umierneno...-ale vobec nejsi zlý chlapec...

Toto vetou "keby sme boli vnímavejší k blízkemu okoliu, tak sa určite dá predísť tragédiám..." danushka povedala presne to aká situácia ohľadom samovrážd v skutočnosti je.
Tomuto sa trošku rozumiem, tak prispejem svojou troškou do mlyna. V skutočnosti cca 95-98% ľudí, ktorí páchajú samovraždu, informujú o svojom zámere /priamo, alebo nepriamo/ svoje okolie niekoľko týždňov vopred. Odborne to voláme, že testujú posledný krát v svojom okolí, či sa nájde vôbec ešte niekto komu by na nich aspoň trochu záležalo, kto by ich aspoň 5 minút vypočul a pod. Ak nikoho nenájdu následne suicidujú. Preto mala danushka veľmi veľkú pravdu tou vetou. Vtedy totiž zlyháme i my ako okolie /priatelia, susedia, známi, kolegovia, rodičia, súrodenci/. Treba si uvedomiť, že my "odborníci" psychológovia či psychiatri sa s nimi väčšinou v prvom kontakte nestretneme, oni to neprídu hovoriť nám, že sa chcú zabiť, oni to utrúsia pred Vami kamarátmi, priateľmi, kolegami, susedmi. K nám sa dostanú až vtedy ak to urobia a nejakou šťastnou náhodou to prežijú. No a ďalší odborný údaj - iba zvyšné asi 2-3 percentá páchajú tie tzv. skratové samovraždy o ktorých písal stanislav. Takže drvivá väčšina samovrážd závisí - či si to priznáme alebo nie - od nás všetkých - teda okolia.

vieš, napr. ja mám takú skúsenosť- mal som kamaráta, a doteraz neviem čo sa stalo- stále usmiaty, vždy pri nejakých stretkách ťahal partiu, fin.problémy nemal ani nejaké vo vztahoch a zrazu blesk z jasného neba- zastrelil sa...-takže tu napr. aj keby niekto chcel tak by nepomohol, lebo nebol ani príznak, ani nič- vravím vždy vysmiaty ako slniečko...

Stano, nevravím, že vždy sa dá, ale že väčšinou sa dá. Sú naozaj aj prípady, kedy nie sú tie varovné signály. Teda nehovorím, že nemáš pravdu.
Inak ja už keď vidím večne usmiateho človeka, tak až nadľahčene bezstarostného vždy sa obávam, lebo viem, že niečo za tým je. Často sa žiaľ takéto moje obavy nakoniec naplnia. Ale asi som už tak profesionálne postihnutý.

Danushka, ešte môže byť reaktívna depresia, tú asi Stanko mal na mysli, teda reakcia na niečo, čo by iného vôbec nerozhodilo.

Ako rozoznať , kedy EŠTE ... a kedy STAČILO (aby sám duševne neochorel, nezaťažoval ostatných, čo sa ich TO netýka, resp. nechcú VIDIEŤ)?

Myslím si, že v 2 týchto konkrétnych prípadoch by pomohlo protialkoholické a samozrejme potom psychológ, lenže už to vyzerá tak, že všetci by mali mať od malička nielen obvodného, zubára ale hlavne psycho-doktora.

tieto zábery možno niekoho odradia- dokonaná samovražda amerického poslanca na tlačovej konferencii

slabšie povahy nepozerajte to...

http://www.mojevideo.sk/video/eef8/s...m_prenose.html

stenly - myslím, že toto sú tvoje best 2 príspevky za posledný rok. smekám

Nedá sa zovšeobecniť kedy u sa u koho jedná o ťažšie obdobie (a každý ho občas mávame) a kedy sa jedná o chorobný stav. Úplne inak sa chová cholerik a melancholik, flegmatik, či sangvinik a jasné a typické povahové črty sa odrazu menia, až je človek niekto úplne iný.
To samozrejme ovplyvňuje jeho najbližšie okolie a stavia ho do bezradnosti.

Ak máš Inajana pochybosti, resp. ak máš podozrenie, že niekto potrebuje pomoc, sama môžeš osloviť odborníka a spoločne s ním pomôcť dotyčnému.

neviem nakolko ste veriaci-ja osobne si myslim ze v tom momente zlomu,kedy na cloveka toto pride,je velmi dolezity fakt ci veri v Boha,v peklo...
ja sama som uz mala stav zufalstva kedy som premyslala nad tym ake by to bolo skoncovat so vsetkym.ale je to len zlom v nasom zivote .viem,ze by som toho nebola schopna.
nadej,viera ze niekto tam hore nas vedie a ze je to vsetko len skuska a na druhej strane ten pud sebazachovy-strach z bolesti a toho temneho ktore nepozname,nam nedovolia len tak si vziat zivot.
som presvedcena,ze kazdy z nas uz zazil moment kedy by si to ozaj najradsej hodil....
a som presvedcena,ze veriaci clovek toho nie je schopny pri plnom vedomi.
ked verime v dobro a spravodlivost,zle nas nemoze premoct,nech by to bolo akokolvek tazke.
tu mame aspon nadej,ale po smrti uz nebudeme moct nic zmenit.
clovek ktory ma pohnutky ukoncit zivot,musi mat oporu v cloveku,ktory mu toto vysvetli.ktory ho bude neustale povzbudzovat v rozhodnuti ostat nazive.
nadej je to najdolezitejsie co mame-a nadej predsa mame este vzdy.