§ 189
Vydieranie
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia
alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby
niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až
šesť rokov
(2) Odňatím slobody na štyri roky až
desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spá-
cha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) a spôsobí ním väčšiu škodu.
(3) Odňatím slobody na desať rokov
až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví
alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na dvadsať
rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa pá-
chateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví
viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
K § 189
Týmto ustanovením sa chráni sloboda ľudského rozhodovania (pozri čl. 16 ods. 1, čl. 17
ods. 1 Ústavy).
Násilie – pozri vysvetlivky k § 188.
Hrozbou násilím sa rozumie nielen hrozba
bezprostredného násilia (pozri vysvetlivky
k § 188), ale aj hrozba, ktorá sa môže uskutoč-
niť v budúcnosti (napr. hrozba obsiahnutá
v liste). Nie je rozhodujúce, či hrozba násilia
smeruje proti napadnutému alebo inej osobe.
Táto hrozba môže smerovať proti telesnej integrite alebo proti majetku. Cieľ páchateľa
však musí byť adresovaný poškodenému a ten
ho musí vnímať. Nevyžaduje sa však prítomnosť osoby, voči ktorej je hrozba namierená.
Pri vyhrážaní telefónom alebo elektronickou
poštou sú miestom činu tak miesto, odkiaľ
bolo telefonované alebo správa zaslaná, ako
aj miesto, kde bola prijatá.
Hrozba inej ťažkej ujmy môže spočívať
v hrozbe, že sa spôsobí majetková ujma, zá-
važná ujma na dobrej povesti, rozvrat man-
želstva a pod.
Konal, opomenul alebo strpel – pozri
vysvetlivky k § 185.
Čin je dokonaný vykonaním násilného konania alebo uskutočnením hrozby násilia
alebo inej ťažkej ujmy. K vynúteniu konania,
opomenutia alebo strpenia nemusí dôjsť.
Závažnejší spôsob konania –pozri § 138
a vysvetlivky k nemu.
Chránená osoba – pozri § 139 a vysvetlivky k nemu, blízka osoba – pozri aj § 127
ods. 5.
Osobitný motív – pozri § 140 a vysvetlivky k nemu.
Škoda väčšia, značná, veľkého rozsahu
– pozri § 125 a vysvetlivky k nemu.
Ťažká ujma na zdraví alebo smrť –pozri
§ 142 a vysvetlivky k nemu. Pozri aj § 123 a vysvetlivky k nemu. Smrť – pozri vysvetlivky
k § 144 a § 145. Pri smrteľnom následku musí
v tomto prípade ísť o zavinenie z nedbanlivosti. Pri úmyselnom spôsobení smrti by išlo
o úkladnú vraždu podľa § 144 alebo vraždu
podľa § 145.
Ťažká ujma na zdraví a smrť viacerých
osôb –pozri § 143 a vysvetlivky k nemu, pozri
aj § 127 ods. 12 a vysvetlivky k nemu.
Člen nebezpečného zoskupenia – pozri
§ 141 a vysvetlivky k nemu.
Ukladanie trestov (§ 189 ods. 2, 3 alebo 4) – pozri aj § 47 ods. 2 a vysvetlivky
k nemu.
Jednočinný súbeh s trestnými činmi podľa
§ 185 – 186, § 314 je vylúčený. Tieto trestné
činy sú v pomere k trestnému činu vydierania
vo vzťahu špeciality.
R 10/1979: Ak páchateľ hrozbou násilia
iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel, napadnutý však v dôsledku svojho zdravotného stavu (bezvedomia) nemôže hrozbuvnímať, ide len o pokus trestného činu vydierania podľa § 14 ods. 1, § 189 TZ. (Upravené
znenie).
R 27/1982: Inou ťažkou ujmou v zmysle
znakov trestného činu vydierania podľa § 189
ods. 1 TZ môže byť i začatie trestného stíhania
v dôsledku oznámenia trestného činu, ktorým
páchateľ poškodenému hrozí a núti ho tak
niečo konať, opomenúť alebo trpieť. Pritom
nerozhoduje, či sa poškodený trestnej činnosti, ktorej oznámením sa mu hrozí, dopustil
alebo nie. (Upravené znenie).
R 25/1983: Ak je hrozba usmrtením, ťaž-
kou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou prostriedkom k vynúteniu určitého sprá-
vania, nejde o trestný čin podľa § 359 TZ, ale
o trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 TZ.
(Upravené znenie).
R 31/1988: Ak bol k hrozbám v zmysle
trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1
TZ použitý telefón, je miesto spáchania činu
ako miesto, kde sa vyskytol páchateľ, tak
miesto, kde bola osoba, ktorá mala byť k nie-
čomu donútená. (Upravené znenie).
R 60/2003-II: V právnom štáte nie je prí-
pustné vymáhanie pohľadávok spáchaním
trestného činu, ale na vykonateľnosť práva
treba zvoliť výlučne právne prostriedky.
Objektom trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 1 TZ je slobodné rozhodovanie človeka, pričom objektívna stránka spočíva
v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného,
aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to
násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťaž-
kej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným konaním, pričom páchateľ nemusí dosiahnuť svoj
zámer. (Upravené znenie).
Pozri aj: R 48/1977, R 62/1978, R 1/1980,
R 24/1980, R 56/1980, R 30/1981, R 43/1990.