Ja s prihovormi mam nejake (mensie) skusenosti, a moja rada znie - ak v tom nemas prax, zabudni na naucenie sa nejakeho prihovoru spamati. Pri akejkolvek tvojej snahe to bude posobit neprirodzene a umelo (a to aj za predpokladu, ze to povies bez chyby) - pretoze ty sam sa v tom budes takto "neprirodzene" citit. Uz som taky prihovor mal a je to o nicom.

Citanie z papierika (podla mojho nazoru) posobi este horsie.

Podla mna zacni s tym, ze sa podakujes hostom, ze prijali vase pozvanie a prisli (hoci je vonku napr. pocasie "pod psa" ...a ak bude pekne "hoci by mohli byt teraz niekde na plazi :-)) To trochu uvolni atmosferu pred pripitkom...

Ak vas tam bude naozaj iba par ludi, tak skus nasledne len jednoducho svojimi slovami (ako s kamaratmi pri stole) podakovat svojim rodicom, ze vychovali dve krasne deti, ze vas sprevadzali celym detstvom, ... naucili poriadku, poctivosti, vazit si inych ludi

...ze si to so sestrou velmi vazite, aby vedeli ze vam na tom zalezi a ze na nich ani v buducnosti nezabudnete. A preto by ste im radi spolu s ostatnymi pripili na ich zdravie.

1-2 minuty a je to - jednoduche, strucne, hostia aj rodicia to urcite VELMI ocenia a v ich ociach ako deti stupnete. pretoze podakovat sa niekomu medzi 4 ocami je jedna vec a urobit to verejne je nieco uplne ine :-) Drzim palce!

Pekne
krátko
zo srdca

Skončiť môžeš tým, že im do druhej polovice praješ poslušné deti a vnúčatá...

Alebo :

Tato, ale aj mami
100 rokov je za vami.

Ešte 100 vám chceme želať,
šampanské tu bude strieľať.

Na hlavu si pozor dajte,
naďalej sa radi majte.
(a úsmevy rozdávajte)

Básničky hovoriť nechcem, asi by som sa začal rehotať
A sestra im už jedno vnúča dala tak to už bude divné spomínať.

Rozmýšlal som to skôr v štýle...
Zišli sme sa tu aby sme oslávili 50 narodeniny môjho otca a mamy..."bla bla niečo neviem"
dúfam že sa tu takto stretneme aj o ďalších 50 rokov...a tak.
Neviem príde mi to hrozne klišoidné, rečník nie som ani nebudem. Nechcem sa však strápniť resp strápniť aj okolie.

skús pozrieť tu: http://www.google.sk/#hl=sk&source=h...=901l4143l0l8l

Noooo, ja som otcovi hovorila niečo v tom zmysle, že sme rady (so sestrami), že nás vychoval tak ako vychoval, že nás mal rád, a bla bla bla, v tom zmysle, že sme mu vďačné. Bolo to pred 8-mimi rokmi, takže už si presne nepamätám, najmä ak to sestra písala a ja iba hovorila. Ale aj on sa rozplakal, čo city moc neprejavuje.

ja mám krásnu básničku, čo zložila moja susedka pre moju mamu.
zajtra napíšem (susedka plakala a nie len ona pri tom príhovore)