Hodim sem další text čo som prave dopisal na dôležitu temu.
Prečo robiť rez (strihať) a tvarovanie stromov, najmä ovocných.
Nebudem písať o dôvodoch prečo strihať stromy s pohľadu ľudí. Tie by sme ako ľudia asi mohli poznať. Často sa však stretávam s nepochopením, keď si práve ľudia myslia, že strihaním stromu ubližujú, že je to neprirodzené, či že si tým znižujú úrodu, pretože predsa tam mohlo byť toľko ovocia... Preto budem písať len
o dôvodoch dôležitých najmä pre samotné stromy: - Prirodzená potreba
„Divoké stromy v lese tiež nikto nestrihá, nestará sa o ne a ako pekne rastú.“ Počujem niekedy najmä od ľudí ktorý uprednostňujú prirodzený prírodný život a nezasahovanie človekom do chodu vecí.
Tak hlavne aj my ľudia sme súčasťou prírody, hoci sa z nej akosi vydeľujeme. Iste sme predsa len výnimoční v niektorých veciach. Tým nehovorím že je to dobre či zle. To záleží vždy od uhla pohľadu. Pre mnohé druhy zvierat aj rastlín sme proste rýchlo sa šíriaca katastrofa. pohroma pre spoločenstvá ktoré fungovali ešte donedávna po milióny rokov stabilne, sme pohroma. Je to hlavne preto, že ak vôbec nejaký iný živočích mení svoje okolie a prostredie, tak sa to vôbec nedá porovnať s tým ako svoje okolie meníme my. Neprispôsobujeme sa prostrediu ale naopak prostredie si prispôsobujeme tak, aby nám vyhovovalo...
Vytvárame si prostredie v ktorom žijeme už veľmi dávno, mnoho generácii po tisíce rokov. Samozrejme vždy v rámci svojich predsa len obmedzených možností...
Dnes by sme jednoducho nedokázali žiť nahý v pralese bez nástrojov, oblečenia a hlavne bez našich priateľov.
Nie teraz nemyslím tých s ktorými sa občas navštevujeme, aby sme mohli ohovoriť tých ktorý tam v tej chvíli zrovná nie sú.
Myslím teraz našich najlepších priateľov. Teda iste okrem psov sa nájdu aj chutnejšie druhy.
Sú to druhy rastlín a zvierat, ktoré sme si obľúbili a zvykli sme si na ne nielen na pekáči.
Skrotili a prispôsobili sme si ich. Zmenili sme ich natoľko že by už takýto, bez nás a bez prostredia ktoré im vytvárame ani len nedokázali prežiť. Psa tiež nevyhodíte aby si niečo teda ulovil v lese. Je príliš zmenený. Sám v divočine ak by vôbec prežil by iste trpel, ak by vôbec prežil.
No nie len priateľské, milé, či teda aspoň chutné domáce zvieratká sme si skrotili a obklopili sa nimi. Pestujeme si naše obľúbené rastliny. Teraz nenarážam na tie, ktoré sa nesmú...
rastliny sme si vyšľachtili a pretvorili tak, aby nám chutili. Väčšinu z nich by burina pomerne rýchlo bez našej starostlivosti zadusila, či by sa bez nás nevedeli ďalej šíriť a rozmnožovať. Vytvorili sme s nimi teda takú symbiózu. Naše obľúbené rastliny nám poskytujú plody, či iné časti a my sa za to o ne staráme a vysádzame ich na obrovských plochách najčastejšie v monokultúre, staráme sa aby mali všetko čo potrebujú najmä teda svetlo, teplo, vlahu, živiny a potrebný priestor a chránime ich ako len najlepšie vieme. Teda až pokiaľ...tak neviem či to neznie až príliš ušľachtilo. Proste ich jednostranne vysadíme s jediným cieľom aby sme ich dali potom zožrať svojim zvieracím miláčikom alebo ich priamo nezieme my ako pani tvorstva. Aká pocta.
osobitný vzťah si ľudia vytvorili k stromom. Už od dávnoveku boli naši predkovia obklopený práve stromami. Iste niektoré tie jedlé si obľúbili obzvlášť. Vyšľachtili ich tak, že dávajú mnohonásobne väčšie a oveľa chutnejšie plody než ich divoký planý predkovia. Dnes sú teda uspôsobené jednoznačne hlavne na rodenie ovocia určeného pre ľudí. To má samozrejme za následok, že sa tento neuveriteľne vysokou úrodnosťou nadmerne jednostranne vyčerpávajú. Ľudia sa osviežujú kúpeľom, nápojmi, občas sa upravíme, ostriháme vlasy či nechty, oholíme na určitých miestach a... veď to všetci poznáme, čo človek potrebuje...
Aj stromy majú svoje potreby veľké i malé. Jednou z dôležitých potrieb je aj odstránenie starých vyrodených, poškodených a prebytočných konárov.
Stromy v prírode pravidelne ožierajú zvieratá. Niektoré stromy dokonca začali kvôli symbióze so zvieratami vytvárať plody, aby lepšie chutili a zvieratá tak k sebe prilákali. Nie je to nič nové. Prešibané rastliny zvané krytosemenné spolupracujú už milióny rokov napríklad s hmyzom. Začali vytvárať nápadné a voňavé kvety plné sladkého nektáru, aby prilákali hmyz kvôli opeleniu. To by sme ale mali poľahky aj my ľudia pochopiť, veď na čo slúžia všetky tie voňavky, šminky, ruže, a tiež podivné farebné výstrelky módy vo výkladoch. Nie, nie kvôli hmyzu. my sme tento medzičlánok akosi vypustili a ideme tak rovno navec. No ale najprv ešte niečo o stromoch aj keď chápem že teraz po nejakých šteklivých narážkach vyvolávajúcich nejaké predsa len trochu od témy predstavy, to bude trochu nudné...
Stromy teda začali vytvárať plody pôvodne kvôli celkom iným zvieratám než sú ľudia...
Zvieratá zjedia zjedia ako je známe všetko aj plody aj semená, za normálnych okolností teda. Semená sú zase prispôsobené k tomu, aby väčšina z nich prešla tráviacou sústavou obľúbeného k tomu určeného zvieraťa bez úhony. Takto dostanú von aj s dobrou dávkou kvalitného hnojiva a často pomerne ďaleko od mamičky, to už podľa toho kde to na to zviera príde...
Bylinožravce však nejedia zďaleka len ovocie. Veľmi radi si pochutia aj na listoch a nepohŕdnu ani konárikmi. Najmä väčšie ako sa tak predierajú, čo nezjedia aj polámu.
prečo si to tie stromy nechajú a neuškodia tým nenažraným zvieracím potvorám? Nuž veď práve preto, že hnojivo majú stromy fakt radi a potrebujú ho. (Ľudia tu je odpoveď na to, čo robiť, ak nechcete používať umelé hnojivá... Nie len stále len oberať a oberať celé roky a to najcennejšie zo svojho vnútra potom odnesiete preč... Nie len žrať ale aj ....)
Tak preto vytvárajú stromy nadbytok listov a konárov. pretože akosi počítajú zo stratami a ich dokonca potrebujú. Rovnako ako my si ostriháme nechty niektorý občas, tak aj stromy to potrebujú... Asi by nebolo príjemné neostrihať si niekoľko rokov nechty... Ale prežili by sme asi...
Takže stromy potrebujú strihať a je to pre ne prirodzené...
Doprajme stromom ktoré pre nás robia čo len môžu, teda najčastejšie len to na čo sme ich pretvorili a teda rodia najlepšie ako vedia ale len keď im k tomu vytvoríme dobré podmienky.
Pre strom je iste lepšie keď ho 2 krát do roka ostriháme než keby sme to chceli tak nejak prirodzenejšie a hneď od mlada by sme k stromčeku priviazali kozu. Lebo ako sa hovorí všetkého moc škodí a kozičky sú fajn ale iba chvíľku...
- dlhovekosť a vitalita
Stromy žijú samozrejme celkom iným tempom. Tiež však starnú. Ak ich budeme zanedbávať v ich potrebách zostarnú rýchlejšie.
Našťastie však vieme väčšinou svoju chybu napraviť, predsa len stromy sú dlhoveké a tak ich vieme aj zmladiť a to práve dobrým ostrihaním. Veď aj dámy ktoré odchádzajú spokojné od kaderníka, sú akoby zmladené. Doprajme to teda aj stromom.
Ako je známe s mladosťou ide ruka v ruke aj sviežosť, vitalita. Mladý strom či teda aspoň zmladený potom je ako mladá žena či teda aspoň od kaderníka rozhodne je veľká šanca že bude po čase dobre rodiť... Teda pri strome sa zvykne použiť termín bohatá úroda.
- ochrana pred parazitmi a chorobami
Mladá či aspoň zmladená dáma od kaderníka ako je známe nepodľahne tak ľahko. Teraz som myslel na choroby a škodcov a parazitov. Ale nehovorme zas toľko o politike. Rovnako strom keď sa cíti v dobrej kondícii tak nejakého toho parazita či ochorenie zvládne podstatne lepšie.
Nie len to. Keď odstránime nadbytočné, staré a poškodené konáre a listy, značne sa obmedzí životné prostredie pre choroby a parazitov. Do koruny prenikne slniečko a prostredie pre tieto potvorky sa zhorší. Napokon veď vlastne oni len robili to čo sme my zanedbali papali listy či kvóru a drevo...
Ak teda nechcete používať chémiu, je to komplikovanejšie, ako keď sa človek zriekne zdravotnej starostlivosti a liekov. Iste dá sa to. Najmä keď je mladý a zdravý.
takže znova nemusíte striekať, ale strihať áno. To sa musí. Teda iste okrem smrti sa nemusí nič...
Okrem toho je dobre odstrihnúť a zneškodniť zdroj nákazy aspoň manuálne, proste hrubým násilím...
- regulácia úrody
Stromy sú tak vyšľachtené, že vytvárajú najčastejšie plodov veľa. Je to jednak preto, že očakávajú veľké straty, jednak že plody im niečo zožerie ešte keď sú kvetmi či ako nedozreté. Toto práve pomerne úspešne eliminujeme, tým že kozy si dobre strážime a inú „háveď“ ani nevravím. navyše stromy vytvárajú plody oveľa väčšie než ich „planý“ predkovia v lese. To ich neúmerne vyčerpáva. Prejavuje sa to potom často na tom, že rodia len každý druhý rok, pretože proste sa musia rok v ktorom s úrodou pauzujú spamätávať s nadmernej úrody v predchádzajúcom roku. To ale nie je najlepšie. Ako keby som sa v práci tak vyčerpal, že sa s toho ďalší deň musel spamätávať a maródiť. Zamestnávatelia to teda vymysleli dobre a po nejakom čase nás ešte pomerne sviežich tesne pred kolapsom pošlú domov oddychovať. Teda ako koho, niekto ide do druhej zmeny a týra sa pri telke sledovaním psychicky tak vyčerpávajúcich vecí že s toho napokon zaspí. Niekto sa zas dorazí iným spôsobom. Jedno je isté na druhý deň uteká zas hneď zavčasu ráno tešiac sa na kolegov aby nezmeškal svoje obľúbené každodenné časovo náročné pracovné zábavky... za ktoré je navyše dobre zaplatený.
Umožnime teda aj stromom aby sa mohli tiež ako my sebarealizovať v tom čo majú najradšej. Teraz asi každého napadne čo to zas mam aké narážky...
Nuž ale ak strom nenecháme poriadne rodiť každoročne, budeme mu to vyčítať a ak neposlúchne na slovo, tak po niekoľkých výstrahách príde na rad sekera a bez toho mohol byť. Veď keby bol poriadne rodil...
Takže ak ostriháme najprv zjari veľkú časť konárov, znížime si tým počet kvetov a neskôr zas ostriháme maličké nadpočetné plody, často znova aj s prebytočnými mladými konárikmi, zabezpečíme si jednak menej ale o to väčších a kvalitnejších plodov a jednak aj to, že strom bude mať aj v budúcom roku dostatok energie, aby znova zarodil.
- usmernenie rastu, odstránenie prebytočných konkurenčných konárov
Ako to už býva s tynegermi treba ich trocha občas usmerňovať, pretože sú veľmi bujarý a nevedia sa zmestiť do kože. Tak aj mladé stromy bujne rastú a vytvárajú nadpočetné konáre a výhony a rôzne menia smer rastu a výšku koruny. O to viac ich treba usmerňovať a strihať. napokon je to prirodzené, veď neraz ich dávnych predkov čosi zožralo, pretože ešte stromy v mladom veku nie sú dosť vysoké a tak na ne kadečo dočiahne...
Proste čo sa v mladosti naučíš... Ohýbaj ma mamko pokiaľ...
Stromy budú rásť v našej blízkosti pre nás. Oni nevedia ako to my chceme aby vypadali a nemému záhradkárovi ani vlastný strom nerozumie. Náš rozhovor s mladým stromom prebieha prostredníctvom záhradných nožníc. Lebo keď to zanedbáme príde po rokoch na rad píla a to je zas o inom.
Často sa ma niekto pýta a tento strom bude ako vypadať, ako narastie...
Správna odpoveď je. Ja to neviem ani on to nevie. Ak to neviete ani vy, tak to bude vedieť len sekera. Skutočne na 90% závisí to aký strom narastie len od záhradníka. Mal by mať preto už nejakú predstavu pred tým, než sadí strom.
Napríklad z tohto stromu vyrastie záhradná sedačka a vytvaruje si za pár rokov peknú záhradnú sedačku, ktorá navyše ešte bude aj živá a možno aj zarodí...