Dobre, prečítala som si aj toto, ale to je iný prípad. Náš zamestnanec si je vedomý toho čo spôsobil a očakával výpoveď hneď, keď sa odhalila krádež. A po celý čas sa správal zvláštne. Nedokázal sa pozrieť do očí, a prísť do práce mu bolo akoby trestom. Zamestnávateľ (a nielen on) mu totiž v minulosti počas finančnej núdze dosť pomáhal a správal sa k nemu ľudsky a asi sa v ňom začalo ozývať svedomie a hoci mohol odpracovať mesačne 40 hod., zrazu mu stačilo za mesiac 19, či 12 hodín. a kým doteraz si nechal vyplácať mzdu každý deň, zrazu peniaze odmietal. No teraz je už krádež dokázaná a náhrada škody v nedohľadne. Je zvláštne, že ak zamestnávateľ nezaplatí zamestnancovi mzdu, je to trestný čin, no ak zamestnanec okradne zamestnávateľa, posudzuje sa to iba ako priestupok. Preto som i ja za okamžité skončenie prac.pomeru. A dohoda je také "hladkanie" akoby sa nič nestalo a nikto nič nemusí vedieť,...
A ešte k smerniciam - vnútorným predpisom. Neviem si predstaviť vnútorný predpis napr. s textom: "ak budete kradnúť, dostanete okamžitú výpoveď!" Veď čestnosť by mala byť samozrejmá vec.