Ak áno, tak:
REKLAMA A PROPAGÁCIA - Sponzoring
Sponzoring, t. j. poskytovanie peňažných i nepeňažných darov organizáciám tzv. neziskového sektora patrí čoraz výraznejšie k dobrému menu podnikateľských subjektov. Otázka sponzoringu je s neziskovým sektorom, ktorý v každej spoločnosti funguje ako alternatíva k štátnemu a súkromnému sektoru, veľmi úzko spojená.
Neziskové organizácie sú častokrát jediným “záchranným pásom” pre iné organizácie, ľudí, zvieratá, prírodu, kultúrne pamiatky a pod. najmä z dôvodu, že orientácia ich aktivít je zameraná práve na tie oblasti, v ktorých štátny sektor zlyháva. Keďže, bohužiaľ, takýchto oblastí je v našej spoločnosti čoraz viac, častejšie sa možno stretnúť so situáciou, keď sa predstavitelia týchto neziskových organizácií obracajú so žiadosťou o podporu na súkromný sektor. Potrebné je však takisto skonštatovať, že činnosť spomínaných neziskových organizácií nemusí mať vyložene humanitárny, resp. charitatívny charakter, ale ide aj o organizácie, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby. Takéto organizácie sú v rámci ZDP označené ako daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (§ 12 ods. 3 ZDP ).
Pretože vymedzujúca definícia sponzoringu trvalo absentuje v slovenských právnych predpisoch, sponzoringom je potrebné chápať na účely zákona o dani z príjmov darovanie. Takisto častokrát používaný pojem sponzorská zmluva ako osobitný typ zmluvy nie je v našom právnom poriadku upravená. Sponzorstvu ako určitému príspevku na konkrétny účel (vzdelávanie, veda, šport, dobročinné akcie) sa najviac približuje darovacia zmluva upravená v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka , pričom klasický sponzoring sa touto zmluvou realizuje.
Darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.
Predmetom darovania môže byť všetko, čo je predmetom občianskoprávnych vzťahov. To znamená, že predmetom darovania môžu byť peniaze, hnuteľné veci, nehnuteľné veci, spoluvlastnícke podiely k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam, byty a nebytové priestory a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva alebo iné majetkové hodnoty.
Bezplatnosť znamená, že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť žiadnu protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. Z tohto titulu nemožno za darovanie považovať darovanie s príkazom, aby obdarovaný vykonal alebo nevykonal niečo, čo by malo pre darcu akýkoľvek majetkový prospech.
Dobrovoľnosť pri darovaní spočíva v tom, že sa predmet daru poskytuje bez toho, aby takéto konanie bolo právnou povinnosťou darcu.
Darovacia zmluva môže vzniknúť v princípe dvomi spôsobmi:
prejavom vôle darcu a obdarovaného spojeným so skutočným odovzdaním a prevzatím predmetu darovania,
písomným sľubom darcu poskytnúť istý majetkový prospech obdarovanému.
Písomná forma darovacej zmluvy je nevyhnutnou podmienkou pri darovaní nehnuteľnosti, ako aj pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Zákon o dani z príjmov platný od 1. 1. 2004 už neumožňuje uplatniť si hodnotu poskytnutého daru do daňových výdavkov, a to len formou odpočítateľnej položky, ako to bolo do 31. 12. 2003.
Je preto potrebné skonštatovať, že oproti deklarovanej ochote podnikateľov či už finančnou alebo naturálnou (nepeňažnou) formou pomôcť neziskovému sektoru stojí po účinnosti nového ZDP (od 1. 1. 2004) ešte viac nedostatočne ústretová legislatívna úprava darcovstva z daňového pohľadu ako do 31. 12. 2003. Táto skutočnosť nepochybne ovplyvňuje do veľkej miery celý proces sponzoringu, samozrejme, v negatívnom zmysle. V princípe tak zostáva v existencii už len jeden spôsob, ako sa pomoc podnikateľa neziskovým organizáciám prostredníctvom peňažných, resp. nepeňažných sponzorských darov môže zohľadniť v jeho výsledku hospodárenia – a to vo forme zníženia základu dane len prostredníctvom výdavkov na reklamu, Príklad č.6 podľa podmienok uvedených v § 19 ods.2 písm. k) ZDP