Skúsim to zhrnúť do komplexnejšej podoby.
1. Najprv uvediem príklad klasického (pravidelného) rozloženia prac. času na 5 dní (po-pia) po napr. 8 hodín. Zamestnanec je odmeňovaný mesačnou mzdou (výšku "ukradnem" od Richarda) 20 tisíc Sk. Nemajú žiadne úpravy podľa kolektívnej zmluvy. Mesiac má 19 pracovných dní a jeden sviatok, ktorý pripadne na pracovný deň - pondelok, zamestnanec v tento deň nepracuje.
V tomto prípade patrí zamestnancovi mzda za sviatok tak ako keby pracoval, takže dostane mesačnú mzdu 20 tisíc.
2. Podobne ako v prvom prípade - akurát majú v kolektívnej zmluve uvedené, že za sviatok sa bude vyplácať podľa § 122 ods. 3 prvá veta, potom zamestnanec dostane zaplatené za 19 pracovných dní plus 1 deň náhradu mzdy za sviatok vo výške priemernej mzdy (výpočet podľa § 134).
3. Zamestnanec pracuje 5 dní v týždni (po-pia) a odmeňovaný je hodinovou mzdou. Odpracuje 19 dní = 152 hodín a jeden deň neodpracuje z dôvodu sviatku.
Tomuto zamestnancovi patrí mzda za odpracované hodiny a náhrada mzdy vo výške priemetrného zárobku za 1 neodpracovaný deň z dôvodu sviatku.
4. Zamestnanec pracuje na smeny a smena mu pripadne na sviatok. Jeden deň si teda odpracuje vo sviatok. Takémuto zamestnancovi patrí mesačná mzda plus mzdové zvýhodnenie minimálne 50% jeho priemerného zárobku.
5. Zamestnanec pracuje na smeny, ale ani jedna smena mu nepripadne na sviatok (čiže v tento deň nerobí). Odmeňovaný je mesačnou mzdou. V takomto prípade dostane mesačnú mzdu bez príplatkov, nakoľko sviatok mu nepripadol na jeho obvyklý pracovný deň a tým pádom nezameškal ani deň práce a neušla mu žiadna mzda. (Aj keď je takto znevýhodnený oproti tým, ktorí pracovali o jeden deň menej a dostali prípadne aj za sviatok priemernú mzdu).
Ak sú ešte nejaké iné prípady, pridajte, doplníme spoločne.