Môžeš byť dobrovoľne nezamestnaný a platiť si 575,-Sk mesačne zdravotnej poisťovni. To jediné si povinný.

Takze nemusim ist na urad prace ani na socialnu poistovnu?

Pojdes len na svoju ZP prehlasit si zmenu platitela tak ako pisala Fany.

...nie menej si povinný voči sebe samému... si zvážiť všetky súvislosti z toho stavu vyplývajúce...

Dobrovolne nezamestnanému ak si platí tých 575,- do ZP sa roky nezapočítavajú do dôchodu. Mám pravdu? Ak áno, do SP treba asi platiť dôchodkové poistenie, aby sa mu zarátavali a čo ešte....... Aké sú minimálne odvody dobrovolne nezamestnanej osoby? Ďakujem za vysvetlenie.... Pekný večer......

Dobrovoľne nezamestnaný si musí platiť zdravotné poistenie, tak ako píšeš. Nepočíta sa mu nič do dôchodku, keď neodvádza nič do Sociálnej poisťovne. Môže si platiť sociálne poistenie dobrovoľne a sám si určí vymeriavací základ (§138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení č. 462/2003 Z.z.).

Do dôchodku, presnejšie do obdobia dôchodkového poistenia sa nielenže nezapočítavajú roky, kedy bol dobrovoľne nezamestnaný, ale ani roky (prípadne obdobie), počas ktorých je v evidencii ÚP a poberá podporu v nezamestnanosti.. Jediný rozdiel je v tom, že dôchodkové poistenie môže osoba evidovaná na ÚP doplatiť aj dodatočne (§142,ods.3 b/ zákona o soc.poistení), a nemusí platiť ZP. Inak celý problém prihlásenia/neprihlásenia na ÚP, platenia/neplatenia dôchodkového poistenia je oveľa zložitejší, je potrebné zvážiť vek poistenca, už dosiahnuté osobné mzdové body za predchádzajúce obdobia, ako aj predpokladanú ďalšiu činnosť (zamestnanec, SZČO, spoločník-konateľ v s.r.o., alebo iný spôsob "obživy"). Takže očakávam viac info od hejkala, aj adama, potom môžme hovoriť, pardon, písať konkrétnejšie.

Popíšem o čom som uvažovala. Ak zamestnám niekoho na DOVP alebo príkaznú zmluvu a ak je evidovaný nezamestnaný môže odrobiť max. 64hod. a zarobiť max.3200,- Ak by bol však dobrovolne nezamestnaný, môže odrobiť plný mesiac. Možno by sa dalo takto znížiť odvodové zaťaženie firmi. Dobrovolné odvody by som mu platila, na konci roka by podal daňové priznanie, ktoré by som mu tiež vypracovala. Ide mi však o to, aby zamestnanec nebol poškodený tým, že sa mu napr. roky nebudú započítavať do dôchodku a vyhla sa podobným neblahým dopadom na jeho osobu. Je to čisto moja, zatial hypotetická úvaha... čo vy na to? Bolo by to OK, aby bola ovca celá i vlk sýty.....

Naozaj to bola iba tvoja hypotetická úvaha, pretože na DoVP (kde sa odvody neplatia) sa dá robiť iba max. 300 hodín do roka, a to bez ohľadu na to, či ide o dobrovoľne nezamestnaného alebo evidovaného nezamestnaného. K príkaznej zmluve sa radšej nebudem vyjadrovať ako k štandardnej zmluve uzatváranej podľa pracovného práva - nedá sa aplikovať obyvkle a v masovom meradle, lebo by to bolo simulovaným právnym úkonom, ktorý zastiera skutočný - a teda uzatvorenie pracovného pomeru podľa ZP.
A pokiaľ ide o odvody, aké dobrovoľné odvody by si zamestnancovi na DoVP, alebo príkaznú zmluvu platila ??? Dôchodkové ? Nemocenské ? Alebo poistenie v nezamestnanosti ? Alebo všetky naraz ? A z akého vymeriavacieho základu ? Je potrebné si uvedomiť, že najväčšiu časť odvodového zaťaženia (ak myslíš na započítanie rokov do obdobia dôchodkového poistenia) " zhltnú " dôchodkové odvody (21.75 % zamestnávateľ + 7 % zamestnanec), pričom nie je pre započítanie do obdobie dôch. poist. ani také dôležité koľko rokov bol poistenec poistený (to je IBA NUTNÁ PODMIENKA), ale z akého vymeriavacieho základu platil toto poistné ( TEDA AKÝ DOSIAHOL OSOBNÝ MZDOVÝ BOD za ten-ktorý rok ). Už som to tu niekoľkokrát napísal ( a ešte predo mnou to písali iní, kvalifikovanejší členovia Porady ), že váhovosť priemerného osobného mzdového bodu je oveľa vyššia, ako obdobia dôchodkového poistenia (najmä pri vysokých vymeriavacích základoch) - teda nie je iba potrebné byť zapojený do dôchodkového poistenia (alebo v II.pilieri do dôchodkového sporenia), ale je predovšetkým nutné dosiahnuť čo najvyšší vymeriavací základ. Ak by si v súčasnosti chcela platiť dobrovoľné dôchodkové poistenia ako zamestnávateľ z maximálneho vymeriavacieho základu, bolo by to 21.75% zo 47.475 Sk=10.326 Sk, a zamestnanec by si musel platiť 7% zo 47.475 Sk=3.324 Sk. Asi takéto zníženie "odvodov" si nemala na mysli ?!
Ale teraz vážne, naozaj sa to ťažko obchádza týmito typmi zmlúv. Ak budeš mať ešte nejaké otázky, a budem ich vedieť zodpovedať, rád poradím.