Niekedy pred 40 rokmi som to praktizoval a vcelku sa mi to páčilo. Nejaké zlé pocity som z nikoho nemal. Aj som brával stopárov.
No raz sme išli partia z Brna (4 chlapi 36 - 40 rokov) a stopla nás taká mladá kočka (okolo 21) nejaká sestrička z nemocnice bolo asi tak 21:30 hod a veľká tma.
Neviem či ešte stopovala, ale tými našimi rečami sme ju asi desne vydesili. Začala viesť také pohrebné reči, ku koncu cesty úplne stratila reč. Keď vystúpila bolo počuť ako jej odpadol kameň zo srdca. Tak sa rozhovolrila, že nevedela kedy prestať a ak by sme mali čas do rána určite by s nami prekecala celú noc. Na koniec keď sme sa lúčili sa priznala, že mala strach.
Ešte ma na rozlúčku pobozkala čo mi všetci závideli.