Podľa zákona o dani z príjmov (č. 595/2003 Z.z. v aktuálnom znení), § 19 (2) písm. e) si živnostník do daňových výdavkov môže dať výdavky súvisiace s činnosťou, ktorú vykonáva v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva (rozumej: ak vycestuje za klientom a pod. v rámci služobnej cesty z miesta podnikania resp. prevádzky) najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách (č. 283/2002 Z.z.), a to na stravovanie, ubytovanie, cestovanie dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky s tým súvisiace (napr. telefón z hotelu, vstupenka na výstavisko, ...).
Ak činnosť vykonáva v zahraničí, okrem stravného má nárok na vreckové vo výške 5-40% nároku na stravné.
Ak na cestovanie použije vlastné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní si výdavky do výšky náhrady za spotrebované PHM a základnej náhrady za každý 1 km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách.
V prípadoch služobných ciest však ide o stravné v zmysle zákona o cestovných náhradách, nie o stravu zabezpečovanú vo forme stravných lístkov.
V dňoch, kedy činnosť vykonával v mieste podnikania alebo v mieste sídla prevádzky, živnostník na stravné nárok nemá. Ak si stravné lístky kúpi, bude to výdavok neovplyvňujúci základ dane.