Čudesná situácia, akoby som naberala vodu z prázdneho vedra. Ak chce zamestnávateľ dodržať zákon a manželka - zamestnankyňa o SL nemá záujem,potom nech uzatvoria zmluvu so spoločnosťou, predávajúcou SL a žiadne nekupujú.
K nároku konateľa na SL:

Ak je konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zamestnancom spoločnosti (je v pracovnom pomere resp. po prerokovaní so zástupcami zamestnancov je rozšírený okruh osôb, ktorým je zamestnávateľ povinný poskytnúť stravovanie na pracovisku o zamestnancov napr. na dohody a pod.) a ak sú splnené podmienky definované § 152 Zákonníka práce, v tomto prípade je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie aj konateľovi. Ak zamestnávateľ počas pracovnej zmeny prispeje zamestnancovi na stravovanie v rozmedzí stanoveného limitu podľa Zákonníka práce, zaúčtovaný náklad je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Podla mna, mozu pisat, ze ako zamestnanci nechcu stravenky, ale potom stratia danovu vyhodu.

Keby bolo mozne mat tu vyhodu a neplatit tie obrovske poplatky, male firmy do 10 zamestnancov by nikdy neobjednali listky, pretoze vzdy by dohodli inak.

Ďakujem pekne za odpovede.
Mám to chápať tak, že má zamestnávateľ alebo zamestnanec uzavrieť dohodu, že nechcú odoberať stravné lístky?
Takže je v súlade so zákonom možné, že si SL nemusia vydávať?

Aj keby uzavreli takú dohodu, bude neplatná, pretože zamestnanec sa nemôže vzdať svojich práv.

podla zakona je zamestnavatel povinny zabezpecit stravovanie podla stanovenych podmienok asi v poradi - vo vlastnej jedalni - u inej osoby - gastrolistky -financny prispevok. podmienky su presne stanovene v ZP.
to je jedna stranka. druha stranka je, ze zamestnanec nie je povinny to vyuzit. kazdy moze mat svoje dovody.
Zamestnavatel si teda svoju povinnost splni tym, ze ponukne zamestnancom niektoru moznost (v jedalni na pracovisku alebo v jeho blizkosti aby sa to dalo stihnut v primeranom prestavkovom case) alebo poskytne gastrolistky alebo len vo vynimocnych pripadoch financ. kompenzaciu.
teda napr. ak firma poskytuje stravovanie v jedalni ale cast zamestnancov to nevyuziva, nie je to ziadne porusenie predpisov(tak isto keby aj niekto z normalne nepochopitelnych pricin odmietal gastrolistky). povinnost bola splnena a netreba urcite uzatvarat ziadne ine dohody.

Takže sa s tým nedá asi nič robiť.Naďalej bude musieť zamestnávateľ nakupovať a vydávať stravné lístky.
Mám to tak chápať?

ak ich zamestnanci (aj keby len jeden zo sto ) chcu tak ano - pre toho 1neho
ak ich odmietaju tak nie (na tapetovanie je to drahy a neesteticky material)

Takže stačí ak jeho žena(jediná zamestnankiňa) povie, že nechce stravné lístky, tak ich zamestnávateľ nemusí vydať?
A potom ajtak nemá zamestnávateľ povinnosť to neako finančne odraziť v mzde ako príspevok na stravu??

v postate ano. odhliadnuc od rodinnych vztahov, ak zamestnavatel povie z-covi tu mas zabezpeceny obed, je uz na nom ako a kolko krat to vyuzije. ak ma z-tel napr. zmluvu s jedalnou, zamestnanec pride do nej v mesiaci 0-1 - 3-...-15-...20krat tak premetom zuctovania bude len odobrany pocet obedov, zvysok je pre zamestnanca nenavratne stratou a pre podnikatela ziskom
v pripade vl.rodiny je ale divne, ze si moze zenu zivit za firemne peniaze a ona to nechce. no ale to je o inom

Ps : ak nie je krasna vila co zije zo vzduchu a z kvapocok rosy

V každom prípade, ak zamestnanec odpracuje denne viac ako 4 hod., tak za-ľ je povinný poskytnúť jedno teplé jedlo.

No ale čo v tom prípade, že oni nemajú zabezpečenú stravu v žiadnej jedálni?
Firma nieje finančne na tom až tak dobre, preto sa ma pýtali na možnosť, či sa dá vyriešiť problém so stravnými lístkami iným spôsobom.

§152 ZP: z-eľ je povinný zabezpečiť.... (nie poskytnúť, to je rozdiel).

Mám otázku.
Nemôže zamestnávateľ vyplácať len diety? Teda, že zamestnanci si spravia cestovné príkazy. Je to zabezpečenie stravy, či tak to to nejde?

nezabezpecenie = porusenie zákonov
zabezpecenie ale nevyuzitie zo strany z-nca = neporusenie zákonov
zabezpecenie aj vyuzivanie = ideal

Stačí, ak zamestnanci písomne prehlásia, že nemajú záujem o stravné lístky. Potom netreba SL nakupovať.

Diéty - teda stravné podľa zákona o cestovných náhradách - je zase niečo iné. Pokiaľ z-nec bol na pracovnej ceste má nárok na stravné podľa cit. zákona, avšak to nie je zabezpečenie stravy v zmysle zákonníka práce.

Tak teda teraz som trochu popletená, teda čo im mám vlastne povedať???Musia alebo nemusia?

Stačí, ak zamestnanci písomne prehlásia, že nemajú záujem o stravné lístky. Potom netreba SL nakupovať.
Avšak treba usporiadať to fiktívne vydávanie neexistujúcich SL.

No áno, ale ked zamestnávateľ vyplatí diety nemusí kupovať stravný lístok od spoločnosti, kt. ich predáva. Lebo zamestnanec má nárok len na diety, alebo len na stravné lístky.

Tak ale zamestnávateľ im nemá potom inak zabespečiť stravné?