Nie som si istá či je to dobre, ale my spätne nedávame. Je to z logického dôvodu, že spätne sa stravovať nedá. Ale podotýkam, že u nás je strava zabezpečená pre každého, ide len o prípady, ktoré síce vedia o tom, že si majú stravné lístky kúpiť, ale si ich nezakúpia a chceli ich potom v ďalšom mesiaci spätne.

To doteraz vôbec nezabezpecoval obedy pre zamestnancov? A nikto zo zamestnancov sa doteraz neozval?

V prípade, ze si len niekto zabudol brat lístky, ako uviedla elenka predo mnou, tak je to jeho problém, ako správne uviedla. Ale to asi nebude vás prípad.

Takto by trebalo poznat blizsie okolnosti - odkedy firma existuje, typ firmy, pocet zamestnancov. Vo vseobecnosti si myslím, ze nárokovat si môze zamestnanec aj niekolko rokov spätne, aj od zaciatku pracovného pomeru, ak s tým zamestnávatel bude súhlasit. Ak nie, tak si bude musiet uplatnovat nárok súdnou cestou a v tom prípade sa asi budú aplikovat premlcacie doby podla obcianskeho zákonníka, ale nie som si istý. Tiez je otázne, v akej forme by sa to malo uhradit - neviem si predstavit, ze by vám mal naraz dat napr. 300 stravných lístkov.

V kazdom prípade, ak zamestnávatel bude robit obstrukcie, tak by ste mali navstívit Inspektorát práce a trochu ho nabonzovat.

Aj já účtujem jednu takú firmu , ktorá nedáva SL dvom zamestnancom . Už som ich na to upozornila s tým , že je to súdne vymáhateľné . No a teraz uvažujem , ako ich odškodniť /myslím zamestnancov/, aby to bolo košér . Nerobia to z dôvodu šetrenia , ale z veľmi zlej finančnej situácie , verím im to , ale ako by sa to dalo vyriešiť rok po zadu . Už som navrhovala , aby im finančne poskytli nejakú náhradu , lenže pred kontrolou neviem či by to obstálo. Aký mate prosím na to názor , čo by bolo lepšie spraviť , aby boli aj zamestnanci spokojní a aj majitelia firmy mali splnenú jednu zo zákonných povinností ?

Mali sme aj my prípad, že si pracovník spätne žiadal vyplatenie príspevku na stravovanie na odpracované dni v roku 2000 až 2003. Náš právnik mu odpovedal, že podľa paragrafu 101 Občianskeho zákonníka za roky 2000, 2001 je jeho požiadavka premlčaná. Na ostatné roky mu chceli zakúpiť stravné lístky v najnižšej hodnote, no nakoniec nedostal nič, lebo to asi vzdal. Bolo to večné dopisovanie medzi nim a právnikom.

No to by ma zaujímalo , ako by potom taký zamestnanec platil svoj podiel za stravný lístok , keby ste mu ich dali za 2 roky . Však to by nebolo také jednoznačné .

Osobne si myslím, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov buď vo vlastnom zariadení alebo stravovacími lístkami prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovávať stravovacie služby a to v každý deň - nasledujúci. Ako by sme obhájili pred kontrolou, že sme zabezpečili stravovanie zamestnancom (i keď na ich urgenciu) mesiac alebo to je jedno koľko - dozadu ? Veď to už musel byť najedený - či už s príspevkom zamestnávateľa alebo nie. A keby zamestnávateľ poskytoval stravu vo vlastnom zariadení - teplými obedami, a zamestnanec ktorý dobrovoľne nechodí na obedy by zo závisti kvôli príspevkom na obed chcel spätne obedy, to by si mohol brať aj 10 denne ?
Ale to že zamestnávateľ nezabezpečoval stravovanie môže byť pokutované - možno aj cez Inšpektorát práce.
PS : Je to dosť pritiahnuté za vlasy, ale je piatok.....

Elenka OK ja súhlasím , ale je v mojom záujme to dať chlapcom do poriadku a zvažujem možný postup , ako to spraviť čo naj ...

My poskytujeme zamestnancom stravné lístky za predchádzajúci mesiac,teda po odčítaní neprítomnosti v práci /záleží podľa Kolektívnej zmluvy- niekto poskytuje SL aj v čase dovoleniek/. K výplate teda dostanú zamestnanci aj stravné lístky. Dávame SL v hodnote 70,- Sk, zamestnanec zaplatí 23,-, organizácia 43,- a zo Sociálneho fondu 4,-Sk. Podľa môjho názoru zamestnanec určite má nárok žiadať náhradu, ale netuším ako spätne. Má nárok na nevyplatenú mzdu a rovnako má nárok na plnenie čo sa týka stravného. Organiz. by sa mala pridržať schválených súm na stravné za jednotivé obdobia. Otázka znie akú náhradu finančnú alebo formou SL?

Poznám organizáciu, kde poskytujú SL v nižšej hodnote, ale zamestnanec neplatí nič. Napr. dostávajú SL v hodnote 50,- Sk. Neviem či je to správne alebo nie.

Vzhladom k tomu, ze uctovnym obdobim je rok, priklanala by som sa k nazoru, ze je mozne objednat stravne listky za tento rok a dat ich zamestnancom. Je sice pravda, ze obedy dozadu nezjedia, ale povedzme si pravdu, ze mnohi za stravne listky nakupuju potraviny do domacnosti. Ak je zla financna situacia vo firme, nie je potrebne davat listky za 80 Sk, su aj za napr. 35. Z toho 55 % by som zuctovala do nakladov, nejakych par korun by som pridala zo socialneho fondu a zbytok by si pracovnici doplatili. Poskytovat stravu je povinnost zamestnavatela.

ak zamestnanec nema inak zabezpecene obedy nez formou "gastro listkov", tak na tie SL ma narok aj spätne. Ako pri kontrole chce firma dokázať, že si plnila zákonné povinnosti? Lenže s tým je spojená nutnosť mať uzavretú zmluvu s firmou, ktorá stravovanie zabezpečuje. Takže ak je ochota to dat do poriadku, od účinnosti tejto zmluvy mohla firme nakupovat SL, tak nech ich kúpi aj dodatočne. Z hľadiska nákladov, ak to budú SL za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, bud to dá z SF, alebo je to nedaňový náklad. Ak zamestnanec je ochotný tých 45% uhradiť aj pri väčšom počte SL, tak je to priechodné. Jednoducho zamestnanec sa stravoval za vlastné a teraz sa to dá do súladu so zákonom.
Ak bolo stravovanie zabezpečené aj inou formou, mohol chodiť do jedálne a nechodil, resp. sa nedomáhal poukážok na stravovanie v ZJ, tak podľa mňa ten nárok je premlčaný zamestnávateľ je nepostihnuteľný. Teda ak je schopný preukázať, že zamestnanci si nechodili kupovať poukážky, ktoré k dispozícii boli.
Záver - len toľko, že povonnosťou zam-teľ je ZABEZPECIT stravovanie (príslušná zmluva s príslušným partnerom), nie naháňať zam-.cov, aby chodili na obedy.

Daňovým výdavkom zamestnávateľa je príspevok na stravovanie vo výške 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, teda nie z výšky stravného lístka, ako to niektorí podnikatelia riešia, že nakúpia stravné lístky v nižších hodnotách. Za minulé roky nie je možné doplatiť, netýka sa daňových výdavkov roku 2005, teda riešila by som to tak, spísal by som zápisnicu, podpísaná by bola zamestnávateľom a dokúpiť za zdaňovacie obdobie roku 2005 gastrolístky, ktoré odovzdáš oproti podpisu zamestnancom a zúčtuješ nielen na náklady firmy, ale i SF a DPH z poskytnutých služieb.

DPH zo spostredkovania pri gastrolistkoch a ondrejvla na mzsli na vstupe, ano?
Je dilema, ci splnit literu zakona co sa tyka poskztnutia stravovania a uctovat v roku nedanove naklady za SL 2004, alebo riesit len SL 2005 a riskovat postih za rok 2004, lebo nebolo poskytnute stravovanie. Ja by som sariadila zmluvou, ci bola uzavreta na stravovanie so sprostredkovatelom stravovania uz v roku 2004, iba SL sa nekupovali. Ak taka zmluva nebola, tak je zbytocne za rok 2004 dokupovat SL.
No da SA TO VYRIESIT TAK, ZE zamestnavatel este dodatocne doplati prispevok na stravovanie za rok 2004, ktory tym padom bude sustou mzdy, moze to byt prispevok zo socialneho fondu.
Prispevok na SL danovo uznany je max. 44,/ Sk, to je 55 percent z 80,- Sk /stravne/
ale moze byt nizsi. ak su lacnejsie listky a bude to 55 % z ceny listka, nebude to chyba.

Áno myslím tým na vstupe, napísala som z poskytnutých služieb.

to ma prave zmylilo, lebo ide o DPH z prijatych sluzieb...

Áno, ale myslela som na dodávateľskej faktúre.

ved hej rozumiem, to ja len tak aby rec nestala.
DF = prijate sluzby
OF - poskytnute sluzby

Takže je to tak, že za tento rok 2005 môže zamestnávateľ dať zamestnancom gastrolístky aj spätne? Napr. v novembri spätne až od augusta a bude to možné dať do daňových výdavkov?

Nevidím v tom problém, je to rovnaké zdaňovacie obdobie.

Stravné lístky za OČR a PN sa dávajú či nie? Nie že?

Ak to nemáte upravené v kolektívnej zmluve, tak nárok na stravenku je iba za odpracovaný deň. Ošetrovné, DPN, dovolenky, sl. cesty(vtedy je nárok na diéty)sa musia z nároku odrátať.