V intaviláne skutočne stačí drobnú stavbu ohlásiť. Pravdaže platí to len ak sa jedná o stavbu , ktorá plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Najčastejšie domu. Obec len dá súhlas /do 30 dní/ a môžete stavať. V extraviláne je to ale zložitejšie. Ide o už spomínanú doplnkovú funkciu, ale aj územný plán pre danú lokalitu a pod. Najlepšie je zobrať katastrálnu mapu, orientačne nakresliť pôdorys predpokladanej stavby, nejaké nákresy alebo projekt a na príslušnom stavebnom úrade sa opýtať. Dá sa o stanovisko požiadať aj písomne, ale to je zbytočne 30 dní v čudu. Dosť ľudí na záhradnú chatku muselo vybaviť územné rozhodnutie a potom stavebné povolenie - chatka 16m2... nuž ale také máme zákony... Potom ešte varianta stavba prenosná, tá sa neohlasuje - maringotka, odstavený príves a pod.

Ďakujem za odpoveď.Ešte jedna otázka, poznám prípad, čo si postavili malú chatku s pevným základom cca16m2. Myslím, že nemajú na to stavebné povolenie len vyjadrenie od obce, že súhlasia s drobnou stavbou. Majitelia chatky nevedeli ako treba postupovať, a taktiež čo sa rozumie pod drobnou stavbou,jednoducho sa spoľahli na vyjadrenie teda súhlas obci a chatku si postavili.Ak je to v rozpore so zákonom, kto je teraz zodpovedný za stavbu?Ako teraz postupovať, aby majitelia mali všetko na poriadku?Ďakujem

maju to písomne? Myslím to súhlasne vyjadrenie obce.Ak ano potom by nemal byť problem si myslim.

Majú to na papieri od obce, že povoľujú drobnú stavbu.Oni nevedia, že "drobná stavba"je doplnková stavba k hlavnej stavbe.Postupovali, podľa toho ako im prišiel papier z obce, že môžu stavať.Nemali by si to dáko dať do poriadku alebo to majú nechať tak, keď majú súhlas na papieri?

Ak obec dala súhlas, je to už problém obce. Tento súhlas je nezrušiteľný, okrem súdneho rozhodnutia /ale toto nikto na súd dávať nebude, a nie je ani jasné ako by súd rozhodol/ Nič nedávať do poriadku. Pre stavebníka je to ok. Treba využiť, ak úrad niečo omylom pre zmenu zjednoduší... Môže mať z toho problém akurát osoba na úrade, ktorá to napísala, ak by na to prišla kontrola z krajského úradu napríklad. Skúste sa na toto opýtať na úrade tiež. Ak sa to takto podarí aj vám, pokojne do toho. Vy nič neporušíte. Ak dostanete papier, že obec súhlasí, jednoducho staviate. Potom už je v záujme obce, aby si to v prípade problémov obhájila.

Ďakuje Vám pekne za odpoveď.

Tiež mám prípad kedy mestský úrad povolil drobnú stavbu pri dome - sú to koterce pre psy. Ako je to elektrickými rozvodmi? Chceli by tam mať aj osvetlenie. Stačí ak si dajú urobiť napr. revíznu správu?

Koterce pre psov, altánky, garáže a podobne pri už jestvujúcom dome sa iba ohlasujú. Elektrika prípojka a rozvody - ak si k jestvujúcemu objektu chcete urobiť elektrickú prípojku, ohlasujete. Ak chcete urobiť elektrickú prípojku ku stavbe, ktorá ešte neexistuje, ide to na stavebné povolenie. Rozvod v dome, alebo chate, ak už prípojka je, sa dá poňať ako drobná rekonštrukcia a ohlásiť. Dokonca za určitých okolností sa dá na ohlásenie stavať celý rodinný dom. To umožňuje novela stavebného zákona platná myslím od 1.12.2005 v oblastiach s podrobným územným plánom, alebo územným rozhodnutím, ak je stavba s týmto v súlade. Dá sa takto povoliť obytný objekt do 300m2 zastavanej ploch a 3 nadzemných podlaží - takzvaná jednoduchá stavba. Bohužiaľ v praxi to zatiaľ využíva len obec Rovinka. Inde som sa s tým zatiaľ nestretla. Ak chcete, popíšte presne, čo chcete stavať, v akej lokalite a poradím Vám konkrétne.

Ďakujem za odpoveď. Ja som účtovník a môj klient má živnostenské oprávnenie na starostlivosť o zvieratá. Pri už jestvujúcom dome si postavil koterce pre psy, na ktoré dostal povolenie - drobná stavba. Stavba ho vyšla na cca 3000EUR a ja som mu oznámila, že drobnú stavbu bude odpisovať 12 rokov. Jeho predstava bola, že si to dá celé do výdavkov. A tak ma zavalil otázkou, ako by to bolo keby si tam potiahol aj elektrinu, či to musí ohlásiť ešte dodatočne. Podľa toho čo si mi napísala tak áno. Je na takéto ohlásenie predpísané tlačivo? Keď tak rozmýšľam pre neho by potom bolo dobré, aby mal samostatné hodiny na odber elektriny a tak mu to pôjde aj do výdajov (samostatná faktúra). Ale ako sa toto zase oznamuje???

Chcem sa spytat uzivatela VZDY pisete tu.. ze dokonca za urcitych okolnosti sa da postavit rodinny dom na ohlasenie .Mam podobny pproblem v ktorom by som potreboval poradit .Takze vlastnim rodinny dom s pozemkom na ktorom je aj stodola vsetko je zakreslene v katastry .Chcem sa spytat do buducna planujem na mieste kde stoji stodola postavit drevodom ktory bude podorysne taky isty ako stodola vsetky siete budem tahat s jestvujuceho domu co podla vas je potrebne urobit alebo co my k tomu bude treba vybavit dakujem za vase rady .

No takto: Teoreticky by to ohlásiť mal. Je to na hrane, ak ťahá z už existujúceho NN obvodu, dá sa to z hľadiska stavebného zákona považovať za rekonštrukciu. V tom prípade ale vstupné náklady do výdavkov nedá. Tlačivo na ohlásenie drobnej stavby mávajú na stavebnom úrade, mestá aj na web-stránke. Ak tam chce natiahnuť len nejakú žiarovku, tak je naozaj na zvážení, či sa mu oplatí si dávať tieto náklady do oficiálnych výdavkov. Samozrejme môže si dať do nákladov kábel, výkop a práca/realizáciu/, povedzme aj ako "oprava"/uplatniť jednorázovo -dosť na hrane?/, alebo technické zhodnotenie existujúceho koterca a odpisovať. Neoplatí sa mu dávať si montovať zvlášť elektomer, možno novú elektromernú skriňu, platiť mesačne paušálny poplatok za istič /rezervovanú kapacitu/, len na to, aby si dal do nákladov úplne smiešnu sumu. Skôr by som mu poradila, uplatňovať si adekvátnu percentuálnu časť svojej domácej faktúry za elektriku. Samozrejme musí si vedieť obhájiť podľa spotrebičov, aká časť energie sa využíva na podnikanie a je teda oprávneným nákladom./ako to bežne radíme živnostníkom s telefónnou faktúrou/ Alebo napríklad uplatniť si ako daňový výdavok rozdiel FA za 2010, keď túto elektriku používal len súkromne a 2011, kedy ju používa v kotercoch./toto mi prešlo pri používaní elektriky aj na kancelárske spotrebiče u živnostníka, ktorý mal kanceláriu v dome. Technická rada - ak je to možné ťahať elektriku z vnútorného rozvádzača, alebo existujúceho vonkajšieho rozvodu.

Máte nasledujúce možnosti - 1. ohlásiť rekonštrukciu stodoly. Je to administratívne v prvej fáze najjednoduchšie. !!!ALE!!!, ak je táto stodola zapísané na LV ako hospodárska stavba, napríklad ak raz budete chcieť dom predať, máte zbytočný problém, pretože papierovo budete predávať šopu, čo cenu rodinného domu zníži. Ak budete chcieť úver, banka šopu ako ručenie hypoúveru neakceptuje.
2. Ohlásiť rekonštrukciu a zároveň požiadať o zmenu spôsobu užívania stavby. Väčšinou schodné riešenie, ale úradníci ojedinele z toho vedia urobiť kovbojku.
3. Búracie povolenie a následne ohlásiť jednoduchú stavbu. Prejde Vám to len v lokalite, kde je podrobný územný plán, váš projekt je v súlade s týmto územným plánom a samospráva sa pre takéto riešenie rozhodne. Na túto možnosť sa treba ROZHODNE vopred informovať na príslušnom stavebnom úrade. A netreba sa čudovať - poplovica úradníkov o takejto možnosti ani nepočula.
4. Búracie povolenie a následne žiadať stavebné povolenie /možno medzi tým ešte aj územné rozhodnutie/ Ak sa neponáhľate, je táto možnosť najlepšia, lebo do budúcna už žiadny kostlivec zo skrine nevyletí....Dokonca aj keby nejaký dobrý sused nesúhlasil napríklad.
Každopádne základná rada znie s katastrálnou mapou sa ísť opýtať na príslušný stavebný úrad. Podľa územného plánu a t.ď. by vám mali poradiť najlepšie.

Klasický príklad kde jednoduché býva zložitejšie.


Áno, voči stavebnému úradu teda z hľadiska pokuty sú mimo obliga. Problém ich ešte len čaká.

Stavbu nezapíšu do katastra, teda nepredajú, bude problém pri jej prípadnom založení ako nehnuteľnosť (nikto ju nezoberie ako záruku) a to nehovorím pri prípadnom dedení.

Ak je postavená po 1992 a pozemok nie je vyňatý, tak hrozí aj pokuta od pozemkového úradu.

Ak stavebný úrad pochybil, tak odporučujem ísť cestou stavebného povolenia (treba sa dohodnúť so SÚ), alebo jediným zákonným spôsobom žiadosťou o dodatočné povolenie stavby. V tom prípade požiadať o samostatné stanovisko stavebný úrad, že súhlasí s takou stavbou - tento súhlas pre pozemkový úrad (nesmie v ňom byť, že stavba je už postavená).

Dopĺňam, že je úplne jedno či má stavba 16, alebo 10 alebo 24,99 m. V takomto prípade, ak to umožňuje územný plán môže mať aj 50 m2.


CIMOM

Ak je to za elektromerom, teda napojíte si to už zo svojho RD, tak sa nejedná o žiadnu drobnú stavbu, lebo podľa zákona o energetike to nie je prípojka, teda podľa § 139b SZ to nie je drobná stavba.


CIMOM

Ako si môže dať elektromer?

Rozvodné závody mu ho môžu dať len vtedy, ak by si spravil samostatnú prípojku , teda sop samostatným meraním. Nie som si istý, či je to možné, ale iba toto je cesta, ako dostať elektriku do nákladov.
Ak by si dal podružný elektromer a za elektriku platil vlastníkovi RD (teda sebe), tak nie som si istý či je to účtovné možné, nakoľko vlastník RD nemôže podnikať s predajom elektriky.

Mám za to, že jediná cesta je nájomná zmluva aj s príslušenstvom medzi RD a kotercami, teda medzi sebou.


CIMOM

Pre CIMOM - k Vašej odpovedi pre ejla :
Kataster zapisuje stavbu na základe zamerania a kolaudačného rozhodnutia - ak obec skolauduje stavbu na základe súhlasného stanoviska k ohlásenej stavbe, kataster to ďalej neskúma a stavbu zapíše. Čo sa týka vyňatia z pôdneho fondu, súhlas, ale len v niektorých prípadoch. Ak napr. je pozemok v intraviláne, má menej ako 1000 m2 a územný plán určuje pozemok na zastavanie /na obytné domy, rekreačné účely a pod./, vyňatie nie je vôbec potrebné. Pretože pozemok sa už sa stavebný týmto považuje...
Z reálneho života - ak už obec niečo nesprávne povolí a skolauduje, kataster to nemá vôbec problém zapísať. Naviac komunikácia medzi katastrom a pozemkovým úradom je fakt mizerná, jeden vôbec nevie, čo robí druhý. Už som videla bez vyňatia/tam rozhodne malo byť urobené/ stavbu kataster zapísal a ak už je raz na LV zastavané plochy a nádvoria, neni už čo vyňať a pokuta je bezpredmetná... Nie vždy je v záujme stavebníka trvať na správnom postupe úradov.... On má čo potrebuje.

Pre VZDY este by som sa spytal pisete ze ak je zapisana stodola v LV ako hospodarska budova ja mam na liste vlastnictva napisane zastavene plochy a nadvoria je v tom nejaky rozdiel co sa tyka predaja v buducnosti neplanujem predavat ako aj uveru neplanujem brat na to ziaden uver .A este by som sa spytal k tomu stvrtemu bodu nieje my dost jasne to buracie povolenie a nasledne stavebne povolenie je to potrebne . Dakujem velmi pekne za vase rady

VZDY prosím ešte o upresnenie, či teda do kotercov ak potiahne elektrinu z domu musí to ešte dodatočne ohlásiť? Písomné povolenie na drobnú stavbu má.

Nie, osobne by som to nekomplikovala, pokiaľ tam nehodlá zapájať nejaké zariadenie z veľkým, alebo nárazovým odberom. Poradím len doložiť nákres elektroinštalácie do projektu kotercov /asi nejakú zjednodušenú verziu má/.

Nie vždy reagujem na výzvu, ale pre ostatných uvádzam.

V žiadnom prípade si netreba myslieť, že keď máte kolaudačné rozhodnutie, tak kataster Vám stavbu vždy zapíše do katastra.

Ak stavebný úrad opomenul (aj Vy), že stavba je postavená na napr. ornej pôde, záhrade (podľa LV), tak proces vyňatia, alebo súhlasu (dodatočného) od obvodného pozemkového úradu Vás neminie.

Výňatok zo zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ochrana poľnohospodárskej pôdy
pri územnoplánovacej činnosti
§ 13

(1) Pri každom obstarávaní a spracúvaní územnoplánovacej dokumentácie, projektov pozemkových úprav a iných návrhov podľa osobitných predpisov10) sa musí dbať na ochranu poľnohospodárskej pôdy a riadiť sa zásadami ochrany podľa § 12.

(2) Návrh podľa odseku 1 musí byť pred schválením podľa osobitného predpisu11) odsúhlasený orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 22). Na vydanie súhlasu s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné zámery a iné zámery a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy. Súhlas je podkladom na vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17.

§ 19
Neoprávnený záber poľnohospodárskej
pôdy na nepoľnohospodársky zámer

(1) Ak orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) zistí, že niekto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o odňatí na stavebný zámer alebo iný zámer v termíne po 25. júni 1992,

a) nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy na základe odborného stanoviska pôdnej služby, alebo
b) ak nie je možné poľnohospodársku pôdu rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného stavu, rozhodne o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde a vyzve toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu, aby predložil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najmä výpis z katastra, kópiu z katastrálnej mapy s vyznačením dotknutých parciel, výpis z listu vlastníctva, ak je založený, alebo geometrický plán, ak ide o časť parciel evidovaných v katastri.

(2) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) zašle vyhotovenie právoplatného rozhodnutia a vyhotovenie geometrického plánu alebo mapy z katastra na príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra na vyznačenie zmeny druhu poľnohospodárskeho pozemku v katastri.

§ 25
Priestupky

(1) Priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy sa dopustí ten, kto

a) nezabezpečil základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo spôsobil jej poškodenie (§ 3 až 7),
b) spôsobil svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskeho pozemku alebo nepoľnohospodárskeho pozemku v blízkosti poľnohospodárskeho pozemku (§ 3),
c) neusporiadal druh pozemku v teréne s jeho evidenciou v katastri (§ 19, § 29 ods. 4),
d) nesplnil povinnosť v prípade nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy do jedného roka (§ 18),
e) v rozpore s týmto zákonom zabral a použil poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel (§ 17 a 19),
f) nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 3 až 8 a § 13 až 19),
g) spôsobil poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami (§ 8).

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.

(3) Za priestupok podľa odseku 1 písm. d) možno uložiť pokutu do 20 000 Sk.

(4) Za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g) možno uložiť pokutu do 30 000 Sk.

(5) Pri prejednávaní priestupkov sa postupuje podľa osobitného predpisu.14)





Kataster to jednoducho nezapíše, resp. zo zákona nemôže, ak nie je zmenená kultúra pozemku príslušným orgánom na ochranu PP.

Poznámka : Nikde som sa nedočítal, že priestupok je odpustený, ak pochybil stavebný úrad.

CIMOM