Táto zmena má určitý dopad (vo vzťahu k citovanému komentáru) len na obstarávanie hmotného majetku formou finančného prenájmu od zahraničných prenajímateľov. Pokiaľ sa finančné navýšenie (prirážka) považovalo za nájomné, pri platbe do zahraničia šlo o príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorých zdroj bol v SR (§ 16 ods. 1 písm. e) bod 4). Pri splátkach bol teda nájomca (platiteľ platiteľ príjmu, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou) povinný zo sumy nájomného zrážať preddavok na zabezpečenie dane v SR v zmysle § 44 ods. 2 ZDP. Zmenou definície z nájomného na úrok sa mení aj spôsob zdanenia príjmu prenajímateľa - po novele mal by sa zdaňovať v zmysle § 43 ods. 1 (zrážkou 19 %) a ods. 3 písm. a) - zdaňovanie úrokov.
Keďže preddavok na zabezpečenie dane i zrážková daň je zhodná – 19 % a v oboch prípadoch sa má odviesť správcovi dane do 15-ho dňa nasl. mesiaca, podľa mňa sa z pohľadu nájomcu nejaká podstatná zmena neudiala. Z hľadiska prenajímateľa pri zabezpečení dane zahraničný daňovník - poberateľ tohto príjmu - by mal po skončení zdaňovacieho obdobia vysporiadať daň z týchto príjmov podaním daňového priznania, v prípade zrážkovej dane sa táto daň považuje za vysporiadanú.

Ďakujem za zrozumiteľný výklad. Niekedy mám pocit, že som z tých zákonov nie zmätená , ale pomätená.