Daňovník SZČO si môže uplatniť výdavky na stravovanie podľa zákonom stanovených podmienok za každý pracovný deň, kedy odpracoval min. 4 hodiny.

Daňovník SZČO si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie v týchto prípadoch:

1. Daňovník je súčasne aj zamestnancom a vzniká mu nárok na príspevok na stravovanie od zamestnávateľa.

2. Daňovník SZČO si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie za daňový výdavok v prípade, ak si uplatňuje postup podľa §19 ods. 2 písm. o, t.j. ak vykonáva svoju činnosť na inom mieste ako je miesto v ktorom svoju činnosť vykonáva pravidelne a uplatňuje si výdavok na stravovanie vo výške stanoveným pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách.

Uvedené rozumiem tak, ak daňovník - SZČO odpracuje v pracovný deň min. 4 hodiny, je potrebné aby si určil, či ide u neho o pravidelné miesto vykonávania činnosti, a teda mu vzniká nárok na stravné, alebo ide o miesto nepravidelné a tu si vystavuje cestovný príkaz a uplatňuje cestovné náhrady...

Citované znenie zákona a Tvoj výklad nároku na stravné sa vzťahoval len na podmienky roku 2005. Novela zákona o dani z príjmu medzi daňové výdavky do § 19 ods. 2 doplnila písm. p) v znení "výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu..."
Nárok na úhradu časti nákladov na stravovanie max. do výšky 48.95 Sk denne má teda aj živnostník za každý odpracovaný deň, a to bez ohľadu, či pracuje v mieste pravidelného výkonu činnosti alebo inde. Toto ustanovenie platí od 1.1.2006
P.S Oprava - ak pracuje mimo miesta obvyklého výkonu práce - má nárok na plné stravné - viď nasledujúci príspevok od Katije Príspevok od Bendži je O.K. až na chybne citovaný § - má byť písm. e) nie o).

S tým čo som podčiarkla nesúhlasím. Vidím to pre rok 2006 tak ako bendži. Celé znenie nového § 19 ods.2 písm.p) je totiž takéto:
" p) výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 89) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu 89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e).
89) Zákonník práce.
Zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. ."

Z toho mi vychádza, že nárok na stravné vo výške 48,95 Sk má daňovník len vtedy ak odpracoval deň, ale zároveň nebol na služobnej ceste. Ak by bol v ten deň na služobnej ceste, tak mu stravné vo výške 48,95 Sk nepatrí, ale celé stravné podľa zákona 283/2002 Zb. o cestovných náhradách. Katija

Veru máš Katija pravdu, ak je na pracovnej ceste, tak mu podľa všetkého patrí plné stravné.