Odvody na zdravotné poistenie SZČO počas PN
Podľa zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1.septembra 2005, za SZČO, ktorá je
nemocensky poistená (povinne alebo dobrovoľne),
poberá nemocenské, ošetruje dieťa alebo
poberá materské, platí poistné na zdravotné poistenie štát.
Táto skutočnosť sa týka SZČO, ktorá:
-je povinne nemocensky poistená - v roku 2004 mala príjem (obrat) vyšší ako 78000 Sk alebo
-je dobrovoľne nemocensky poistená,
a to v období, kedy SZČO:
-poberá nemocenské z dôvodu dočasnej práceneschopnosti,
-poberá ošetrovné počas prvého až desiateho dňa ošetrovania dieťaťa (blízkej osoby)
-ošetruje dieťa (blízku osobu) od 11-ho dňa, kedy už nemá nárok na ošetrovné alebo
-poberá materské.
Neznamená to však, že takáto SZČO v uvedenom období automaticky nemusí platiť preddavky.
Preddavky SZČO v čase práceneschopnosti
Podľa § 11 ods.8 písm. o) zákona, v období, kedy SZČO poberá nemocenské, ošetrovné alebo materské alebo ktorá je nemocensky poistená a ošetruje blízku osobu po 10-tom dni bez nároku na ošetrovné, za SZČO
platí poistné štát.
Dochádza k zmene platiteľa poistného a SZČO je podľa § 23 ods.1 písm.b) zákona
povinná túto skutočnosť oznámiť svojej zdravotnej poisťovni a to najneskôr do 8 dní.
Pre samotnú SZČO to neznamená, že v uvedených obdobiach nemusí platiť preddavky ale to, že podľa § 13 ods.18 zákona sa suma
minimálneho základu takejto SZČO
znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za SZČO platí poistné štát.
Pre platenie preddavkov samotnou SZČO to znamená nasledovné:
1.Ak ide o SZČO, ktorá má preddavok vyšší, ako je zákonom stanovená najnižšia možná suma preddavku (čo je v zásade suma 910 Sk), takáto SZČO platí aj počas uvedených období
preddavok v nezmenenej sume,
2.ak ide o SZČO, ktorej zákon nestanovuje najnižšiu možnú sumu preddavku (SZČO popri zamestnaní, študent, dôchodca), takáto SZČO platí aj počas uvedených období
preddavok v nezmenenej sume,
3.ak ide o SZČO, ktorá má stanovenú výšku preddavku ako sumu najnižšieho možného preddavku, nie je súčasne zamestnancom ani študentom či dôchodcom, takejto SZČO sa suma najnižšieho možného preddavku znižuje o sumu, pripadajúcu na obdobie, kedy poistné platí štát. Takáto SZČO zaplatí nižší preddavok, ako obvykle.
Ak si to zrekapitulujeme, zníženú sumu preddavku platí len taká SZČO, ktorá je nemocensky poistená a to v období, kedy poberá nemocenské, ošetrovné alebo materské alebo ošetruje blízku osobu po 10-tom dni bez nároku na ošetrovné. Súčasne ale musí ísť o SZČO, ktorá nie je ani zamestnancom, ani študentom či dôchodcom a ktorá má stanovenú sumu obvyklého preddavku na úrovni zákonom daného minima.
Len takejto SZČO sa alikvótne kráti suma povinného minimálneho preddavku o časť, pripadajúca na obdobie poberania nemocenského, materského alebo ošetrovania.
Ak preddavok, vypočítaný ako 1/12-tina zo 14% z polovice základu dane z roka 2004, je vyšší, ako alikvótne upravený minimálny preddavok, SZČO platí v mesiaci, kedy poberala nemocenské, materské alebo ošetrovala, preddavok daný ako 1/12-tina zo 14% z polovice základu dane z roka 2004.
Ak ale preddavok, vypočítaný ako 1/12-tina zo 14% z polovice základu dane z roka 2004, je nižší, ako alikvótne upravený minimálny preddavok, SZČO platí v mesiaci, kedy poberala nemocenské, materské alebo ošetrovala, alikvótne upravený minimálny preddavok.
SZČO, ktorá z uvedených dôvodov platí v nejakom mesiaci nižší preddavok, ako je u nej obvyklé, musí túto skutočnosť (svoju práceneschopnosť, materské alebo ošetrovanie člena rodiny) oznámiť zdravotnej poisťovni. Zákon hovorí o lehote 8 dní, čo v praxi znamená, že najneskôr v termíne splatnosti preddavku musí SZČO v zdravotnej poisťovni túto skutočnosť oznámiť spôsobom, ktorý určí poisťovňa (vyplní a zašle oznámenie poistenca). Napríklad pri práceneschopnosti v septembri musí SZČO oznámiť práceneschopnosť do 8. októbra.
Príklad 1. (príklad SZČO, ktorá počas práceneschopnosti zaplatí nižší preddavok) Pán Adam je SZČO, nie je zamestnancom ani študentom ani dôchodcom, je povinne nemocensky poistený. V roku 2004 dosiahol základ dane 120000 Sk. Od júla 2005 má preddavok daný výpočtom: 1/12 krát 14% z (120000/2) = 700 Sk Preddavok však musí byť najmenej vo výške 14% z minimálneho základu, teda najmenej 14% zo 6500 Sk = 910 Sk. V „normálnych“ mesiacoch preto pán Adam platí preddavok 910 Sk. V septembri pán Adam ochorie. Práceneschopný je celý september. V čase jeho práceneschopnosti platí poistné štát. Minimálny základ pána Adama je za september suma 0 Sk. Minimálny preddavok daný ako 14% z minimálneho základu 0 Sk je suma 0 Sk. Suma 700 Sk je vyššia ako suma najnižšieho možného preddavku 0 Sk. Výška preddavku pána Adama za september je preto 700 Sk. V októbri je pán Adam chorý od 1.októbra do 7. októbra, teda 7 dní. Minimálny základ pána Adama za október bude suma 6500 Sk upravená vzhľadom na obdobie práceneschopnosti. 6500 Sk deleno 31 dní = 209,6774... (minimálny základ pripadajúci na jeden deň) 209,6774... x 24 dní = 5033 Sk (minimálny základ pripadajúci na 24 dní práceschopnosti, zaokrúhľujeme na celé koruny nahor) Suma najnižšieho možného preddavku pána Adama v októbri je 14% z 5033 Sk = 705 Sk Suma 700 Sk je nižšia ako suma najnižšieho možného preddavku 705 Sk. Pán Adam za október 2005 bude platiť preddavok 705 Sk. Príklad 2. (príklad SZČO, ktorej sa počas práceneschopnosti preddavok neznižuje) Pán Boris je SZČO. Nie je zamestnancom, ani študentom a ani dôchodcom. Je nemocensky poistený. V roku 2004 dosiahol základ dane 600000 Sk. Od júla 2005 je jeho preddavok daný výpočtom:: 1/12 krát 14% z (600000/2) = 3500 Sk V septembri 2005 pán Boris ochorie. Práceneschopný je od 2.septembra do 26.septembra vrátane. V uvedenom období má nárok na nemocenské. V čase kedy poberá nemocenské platí za neho poistné štát. Minimálny základ pána Borisa za september bude suma 6500 Sk upravená vzhľadom na obdobie práceneschopnosti. 6500 Sk deleno 30 dní = 216,6666... (minimálny základ pripadajúci na jeden deň) 216,6666... x 5 dní = 1084 Sk (minimálny základ pripadajúci na 5 dní práceschopnosti, zaokrúhľujeme na celé koruny nahor) Suma najnižšieho možného preddavku pána Borisa za september je 14% z 1084 Sk = 152 Sk Suma 3500 Sk je vyššia ako suma najnižšieho možného preddavku 152 Sk. Pán Boris za september 2005 bude platiť preddavok 3500 Sk.
Na uvedenom príklade sme videli, že SZČO, ktorá mesačne platí preddavok vyšší ako 910 Sk, aj za mesiac počas ktorého poberá nemocenské, platí preddavok v nezmenenej výške. Pre takúto SZČO je zbytočné prepočítavanie uvedené v príklade a je pre ňu zbytočné zahlasovanie svojej práceneschopnosti v zdravotnej poisťovni. Pozor však, ak za rok 2005 dosiahne takáto SZČO vymeriavací základ nižší, ako 78000 Sk, tak ročný minimálny základ sa jej nebude krátiť o obdobie, kedy poberala nemocenské. Preto aj SZČO, ktorá síce platí vyššie preddavky, ako 910 Sk, ak „tuší“, že jej ročný vymeriavací základ za rok 2005 bude nižší ako 78000 Sk,
mala by vo vlastnom záujme ohlásiť zdravotnej poisťovni svoju práceneschopnosť. Príklad 3. (príklad SZČO, ktorá nie je nemocensky poistená) Pán Cyril je SZČO, nie je zamestnancom ani študentom ani dôchodcom. Nie je povinne ani dobrovoľne nemocensky poistený. Činnosť SZČO začal vykonávať na jar 2005, ako začínajúca SZČO preto mesačne platí preddavok vo výške 910 Sk. V septembri 2005 pán Cyril ochorie. Celý mesiac je práceneschopný, ale nemá nárok na nemocenské – keďže nie je nemocensky poistený. Pán Cyril preto aj za mesiac september 2005 bude odvádzať preddavok vo výške 910 Sk. Príklad 4. (príklad SZČO, ktorá je súčasne aj zamestnancom a preto sa jej počas práceneschopnosti preddavok neznižuje) Pani Dana je SZČO. Je súčasne aj zamestnancom. Je nemocensky poistená. V roku 2004 dosiahla základ dane zo živnosti 30000 Sk. Od júla 2005 je jej preddavok daný výpočtom: 1/12 krát 14% z (30000/2) = 175 Sk. Pani Dana platí ako SZČO preddavok vo výške 175 Sk. Pretože je súčasne zamestnancom, ustanovenie, podľa ktorého SZČO musí platiť mesačne preddavok najmenej 910 Sk, sa na ňu nevzťahuje. V októbri 2005 bude pani Dana celý mesiac práceneschopná. Aj za október pani Dana bude musieť platiť ako SZČO preddavok 175 Sk.
V predošlom príklade by to dopadlo rovnako aj vtedy, keby pani Dana nebola zamestnancom ale bola by študentkou alebo dôchodkyňou.
Ročné zúčtovanie SZČO, ktorá bola práceneschopná a pod.
Treba si uvedomiť, že podobne ako preddavky na daň z príjmu, aj preddavky na zdravotné poistenie sú
LEN PREDDAVKY, inak povedané zálohová platba poistného, ktorá sa doúčtuje v ročnom zúčtovaní poistného po skončení roka.
Tak ako pri platení dane je podstatné daňové priznanie,
pri platení poistného je podstatné ročné zúčtovanie poistného.
V ročnom zúčtovaní poistného za rok 2005 si SZČO vypočíta poistné z vymeriavacieho základu, stanoveného zo základu dane dosiahnutého za rok 2005.
Vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych základov (minimálnych miezd) za obdobie, počas ktorého SZČO vykonával činnosť. Nemocensky poistená SZČO, ktorá bola počas roka 2005 v čase od septembra do decembra práceneschopná, ošetrovala dieťa alebo bola na materskej,
je zvýhodnená tým, že do úhrnu minimálnych miezd sa jej nezapočítava alikvótna časť minimálnej mzdy, pripadajúca na obdobie, kedy bola práceneschopná, ošetrovala dieťa alebo bola na materskej.
Príklad Pani Xénia je SZČO, od 1.októbra 2005 je na materskej. Úhrn jej minimálnych miezd je daný ako 9 x 6500 (január až september) = 58500 Sk. Nezapočítavame minimálne mzdy za október až december – za obdobie, kedy je pani Xénia na materskej. V marci 2006 pani Xénia podá ročné zúčtovanie. Jej vymeriavací základ, z ktorého zaplatí poistné, musí byť najmenej suma 58500 Sk. Keby pani Xénia nebola na materskej, jej vymeriavací základ by musela byť suma najmenej 78000 Sk.