ja som vystupovala z električky a mala som na sebe veľmi širokú voľnú dlhú zvonovú sukňu a zafúkal spod schoda vzduch a moja sukňa pristála na hlave práve nastupujúceho dedka...dedko mal pekný deň a ja som utekala kade ľahšie

Keď sme pri tých autobusoch, ja som mala ako stredoškoláčka novučičké kvetované šaty, dlhé až po členky, široká sukňa, k nim zladené lodičky... Ako som vystúpila na prvý schodík autobusu, akosi ma niečo potiahlo, a keď som vystúpila na druhý schodík, šaty sa mi zamotali do nôh a už aj boli z dlhých krátke. Oddrapila som z nich celý predok asi do polovice stehien...

... nie je to môj trapas, ale mojej spolubývajúcej na internáte ... po úspešnom výsledku z ťažkej skúšky si konečne "vydýchla" ... a s ňou aj jej spodnička, ktorú mala pod šatami ( tá sa jej v tom momente uvoľnila a plápolavo padala až spadla na zem ... mala iba šťastie, že sa to stalo, až keď vyšla z budovy ... a nezabila sa, keď jej začala zavadzať a brániť v chôdzi ...

Mama mojej spolužiačky bola učiteľka a raz ráno prišla do zborovne plnej kolegov a kolegýň, dala si dolu kabát, zavesila ho na vešiak a zistila, že je len v spodničke a šaty zostali doma...

Si mi pripomenula trapas mojej spoluziacky, zo str.skoly.
Prisla do skoly iba v spodnicke,suknu zabudla doma.
Nastastie, bolo horuco,a spodnicka bola jemne zelenkava, takze sa to dalo trochu "zakamuflovat"...akoze je to taka letna sukna

Na rande v cudzom meste,partnerka zabespečila izbu na ubytovni a ja z tej trémy som ju nevedel odomknút a musel príst vrátnik a tak z prejavov intímnej nežnosti nebolo nič.

Mala som nové pekné červené plavky v celku /bez ramienok/ - vo svojich 15-16 som bola na ne patrične hrdá, chalani ma presvedčili ísť na veľký tobogan. Po "nádhernom" obúchaní o steny toboganu, "naloganí" sa vody a dopade do vody som sa postavila a ....plavky som mala na pupku...

Bola som ohlásená na právne oddelenie na CÚ. Keďže som vystihla obed, dlhšie som čakala a myslela už na kopu iných vecí. Keď sa nado mnou objavil colník a spýtal sa, či čakám na neho, zo mňa vyhŕklo: Vy ste pán Lagan? On: nie, ja sa volám Fagan!

Moja známa zasa chodila ako "veľká dáma", chlapci sa za ňou otáčali a usmievali sa a ona si myslela, že aká je "kočka", až kým si nedala dolu kabátik kde jej zozadu viselo drevené ramienko (vešiak na šaty).

ešte som si zmyslela: ... som zaspala, mali sme mať skúšku hneď na prvej hodine, letela som na autobus, celou cestou som si opakovala učivo a keď som sa v škole chcela prezuť, som zistila, že som v papučiach! No nechcite vedieť ten pocit po ceste domov .... bola totiž zima a medzitým napadol aj sneh!

ešte jeden trapas: ... mala som bielu skladanú sukienku, robila som na Krajskom národnom výbore a písali sme s kolegyňou na "blany" ... tie moje rovesníčky si iste pamätajú, bol k tomu taký hustý červený opravný lak. Keďže sme mali len jeden lak, s kolegyňou sme si ho podávali.... a ona mi ho podala otvorený! Celý som ho vyliala na tú moju bielunkú sukničku... a potom som tam sedela v plášti požičanom od upratovačky, kým mi kolegyňa utekala do rýchločistiarne dať ju vyčistiť a strašne som vtedy túžila byť chameleónom.....

Nuz, nieco starsieho data.
Sla som na autobus, cestovala som na vikend k babicke.
Syna som tlacila v bugyne,na kociku zavesene este dve velke tasky s vecami.
Z dialky som videla, ze nastupuju posledny dvaja ludia, bala som sa ze nestihneme autobus, tak som sa trochu rozbehla.
Ale , ked som uz bola takmer pri autobuse, tak sa mi predne kolieska zasekli do nejakej praskliny v betone .

V zlomku sekundy sa kocik prevratil, syn vysel pod kocikom na trakoch,na nom bugyna, na bugyne tasky a duuurch cez celu tu kopu som sa natiahla ja...

Jezis Maria! Ta hanba! Plna stanica ludi...

Za dohasínajúceho socializmu pred prvým májom. Mne sa z neho záhadne podarilo ospravedlniť, ale musela som za náš kolektív SMEP-károv urobiť prezenčku. Kedže som nemala PC, tak poctivo na písacom stroji a pre istotu dvojmo, cez kopírak. Pekne som ju dala direktorovi a on spokojný odišiel. Potiaľ išlo všetko ako po masle, až kým si tú prezenčku aj s kopirákom, nedal ráno na prvého mája náš pokrokový novozvolený mladý riaditeľ (nečlen strany, z duše nenávidel komunistov, rovnako ako ja) do vrecka bielučkej košele. Kedže bolo krásne horúco, isto si viete predstaviť, ako asi po sprievode vyzeral. Na tom jeho trapase sme sa ešte dlho smiali, ale za to ma nebil, boli sme kamaráti.

Jáááj, to musel byť pohľad pre bohov - iste si potom bola hrdá nielen na plavky .

Byvala som na veziaku,skoro na najvyssom poschodi. V lete som susila na balkone plavky,ktore som mal hrozne rada.Bolo to kratko po revolucii,plavky som si kupila v zahranici za "nekrestanske" penieze,bolo mi ich hrozne luto...
V noci bola strasne vychrica,plavky mi niekde uleteli.
Nakolko som mala vyborny rozhlad, tak som rano zistila, ze plavky sa nachadzaju na streche garazi na kraji sidliska.
sama by som sa tam nevysplhala, tak som ukecala vtedy asi 6.rocneho synatora,ktoreho sa mi nejako podarilo na tu strechu dostat.
Jujjj,aka som bola stastna, ze som ich nasla.
Len zopar susedov na mna v nasledujucich dnoch nejako divne pozeralo! Som si pripadala,ako zlodej
Syn mi to este dodnes obcas pripomenie,ako som ho teperila na tu strechu

Ešte za socíka sme stáli v dlhočiznej šóre v bufete a samozrejme že sme sa o všeličom bavili a ani sme si nevšimli že už sme na rade:
- "prosíííím!" - zasyčala predavačka
- "prosím si desať deka tresknúť na tanier, dve pečivá a jednu kofolu" -zahlásila som ............

Ked som bola este stredoskolacka isla som von v peknom priliehavom tricku, v uzkej kratkej sukni - akurat po kolena, bez siloniek s holymi nohami v sandaloch na vysokom opatku. Proste kocka... Ked mi asi na pol ceste k autobusu praskla gumicka na spodnych gatkoch a co krok to som citila ako mi gatky padaju... nastastie v tom case sa u nas este bytovky nezamykali. Ledva som dokracala - vystreta ako lata kadejako nenapadne potahujuc a pridrziavajuc tie nestastne gatky - do najblizsieho vchodu, sup pod schodisko a gatky som strcila do kabelky. A potom hybaj domov, dufajuc, ze sa nestane ste nieco horsie... Do smrti na to nezabudnem!

Na chalupu k nám dobehla tetka a prosila môjho muža či by jej nevymaľoval kuchyňu, hoci jemu sa bohvieako nechcelo:
-"Jožko, šak len tak ščetku na bílo - ako sa kravín maľuje" - presviedčala ho.
Robota bola šup-šup hotová, tetka vynikajúca kuchárka navarila dobrý obed a vynukovala Jožka:
-"Ešče sa ponúkni, neokúňaj sa, len si daj aj z tých predných - daj ja ti naberem ....."
Jožo dobrý obed zapil dvomi poldecákmi, ktoré prestriedal s orosenými dvanástkami a pobral sa domov.
Po ceste mu začalo vŕtať v hlave ...... - "čo to tá tetka spomínala ...... akých predných si mám naložiť ....... veď kura má len dve nohy...... !
-"kristepane, že ja som zožral králika, ktorého ja tak nenááávidííím !!!!

-"Tati, pozri sa či mám pásiky na silonkách rovno" - poprosila som otca aby pozrel či sa mi nekrútia silonky....
-"Pásiky sú rovno, len nohy sú krivé !!!" - uzemnil mi sebavedomie.

Keď som prišla na záhradu, natiahla som si na pekné nohavice, také letné, voľné, záhradné (lenivá sa celá prezliekať).
Neznámy sused si po dohovore s manželom prišiel vyloviť zopár rybiek z jazierka. Veľmi mu to nešlo, tak manžel odišiel pre iný podberák. A vtedy sa to stalo. Vrchné voľné nohavice sa mi zošmykli až po kolená a ja som to nezistila, pretože tie spodné boli pekne napevno vypasované. Niečo som povedala a pozrela sa dolu. Pán mi odpovedal a pozrel sa na mňa. Ja mala nohavice "na půl žerdi" a on si myslel, že ten striptíz som spravila kvôli nemu.