To môj bratranec si kedysi nezasvietil v chodbe u babky a poutieral si nohy do koláča, ktorý dala babka vychladiť... - namiesto do rohožky

Pred 38 rokmi po 3.ročníku VŠ sme sa fotili celý krúžok pred aulou školy, aby sme raz mali pamiatku. Zrazu sa spolužiačka rozbehla smerom k internátu a vôbec nereagovala na naše pokriky.
Keď sme asi za hodinu prišli na intrák, milá Zorka sedela s prekríženými nohami, čerstvo osprchovaná....plný rádiátor opratých vecí....
Chúďa priznala sa, že meter pred " hajzlom sa posr.la."
Odvtedy veru neužívala na chudnutie gutalax kvapky, lebo to bola jej metóda.
Viete si predstaviť, keď sme na stretávke a ona prichádza. Vždy nám to príde na rozum a máme o zábavu postarané. Ona sa len smeje a kričí, že odvtedy som sa neposr.la!

aj mne sa prihodilo minulý týždeň...cestovala som z Bratislavy domov. Z amplionu sa ozývalo...na 3 nástupišti stojí rýchlik do Košíc pripravený k odchodu. Prídem tam, stoja tam dva vlaky po oboch stranách. Pýtam sa nejakého pána, ktorý ide do Košíc ? - po jeho nasmerovaní som sa otočila smerom k tomu správnemu vlaku a len jeden krok som urobila ...cítim ako mi niečo drží nohy a ja padám rovno k vlaku..ihneď ma niekto ochotne postavil na nohy, ale vlak už odchádzal. Až vtedy som si uvedomila bolesť v kolenách a na rukách...rozbité do krvi, dodnes mám problém pri chôdzi...ale po dlhej dobe sa o mňa zaujímali až dvaja šikovní muži (nie, nič si nenahováram, odišli až ked som ich uistila, že som v poriadku)

Toto nie je ani tak trapas, skôr zábavná príhoda, hlavne jej záver. Muž mal stretnutie zo strednej školy. Bolo jasné, že návrat bude neskorý, tak som ho nečakala, a keďže som bola tehotná v poslednom mesiaci, išla som skoro do postele. Ráno vstanem, muž rozbité ústa, poškriabané líce.. Pred domom sme mali rozkopaný chodník, bol tam hlboký kanál, cez ktorý bola položená drevená lavička, na ktorú môj drahý manžel aj za pomoci vypitého alkoholu v tej tme netrafil, a spadol do kanála. Išli sme na pohotovosť, bolo to treba zašiť. Keď muž vyšiel z ambulancie so zašitými ústami, hneď som si prečítala správu o ošetrení, kde stálo: Po návrate z oslavy spadol do jarku, na okolnosti si nepamätá . Skoro ma muž musel zobrať o poschodie vyššie do pôrodnice, tak som sa smiala. Teraz keď je niekde vykopaná jama, hneď ho upozorním, aby si dával pozor .

Môj polovičný tiež tak jediný raz v živote "kanáloval".
Išli sme z nevinného posedenia u kolegu, čuduj sa svete, cestári vykopali popri ceste také minikanály, zarástli trávou, ani nebolo poriadne vidieť, že tam nejaký kanál je.
Drahému podskočili nohy, potkol sa sám o seba a šup ho, už aj sa váľal! Ešteže bola noc, dúfam, že všetci naokolo spali, lebo by ma boli zatkli, že ruším nočný kľud svojím rehotom.
Na druhý deň sa čudoval a celý deň rozmýšľal, čo také robil, keď má poškriabané dlane...
Samozrejme si nepamätal ani F, dodnes mi neverí, že sa uložil do kanála....

Chlapci keď boli malí, celé prázdniny trávili u babky na chate. V noci, keď šli na záchod išli rovno a doprava, potrebu vykonali a spali ďalej.
Po ich príchode domov sme mali návštevu, veselo sme sa bavili, chalani spali v detskej izbe. Pri odchode si kamarát obúval topánky a čudoval sa, že ich má celé mokré, až sme prišli na príčinu, jeden z chalanov išiel na záchod, zo zvyku rovno a doprava a vyčúral sa mu rovno do topánok

Môj syn, keď bol malý, vždy v noci chodil cikať na rôzne miesta. Raz otvoril dvere do obývačky a od prahu priamo na koberec, inokedy do kúta za dvere a podobne. Keď starší syn začul, že vstáva a opäť ide, tak sa postavil za neho a držiac ho za ramená ho natáčal do správneho smeru. Aj tak, keď došli na toaletu musel povedať "braček, zobuď sa" ....

Tí naši chlapci, keď boli malí, robili všeličo. V noci sa otvorili dvere na našej spálni a jeden, alebo druhý nás zobudili, že idú na záchod. Tak sme im kúpili baterky, nech si svietia a idú sami. Viete si predstaviť ten pocit, keď vás niekto v noci zobudí tým, že vám svieti baterkou do ksichtu a oznámi vám, že ide na záchod?

Môj muž pravidelne večer vynášal smeti, pravidelne som mu nadávala že sa neprezuje, ale ide v papučiach a nosí na nich od smetiakov domov blato a bordel.
Až raz sa mi dostalo zadosťučinenia: mestský úrad poľutoval obyvateľov a vybetónoval vyvýšený schodík, aby kýble nestáli v blate. A môj muž v tých papučiach do neho zakopol a ..... zlomil si palec na nohe. Musela som s ním ísť na pohotovosť a maródoval 3 týždne lebo si ani tie papuče nemohol obuť.

A ešte jeden môjho muža: strašne sa šmýkalo, lebo na poľadovicu v noci napadal taký jemný snehový poprašok. A môj muž ako si tak opatrne vykračoval, stúpil na povaľujúcu sa igelitku - no a to ako keby ste stúpili na banánovú šupku ....... nekontrolovateľne letel a zastavili ho až autá stojace na parkovisku.

Stalo sa raz mojej kolegyni z práce, že smetie vysýpala tak energicky až jej vyletel kľúč od bytu a spadol do kontajnera. Ako na potvoru, kontajner bol čerstvo vyprázdnený a kľúče zleteli až na samé dno. Kolegyňa sa poobzerala a keď nikoho nevidela vliezla do kontajnera. Keď už chcela vyliezť ako na potvoru sa z poza roku vynorili dvaja muži, tak sa rýchle zhrbila, hlavu strčila ešte nižšie ako zadok. Keď chlapi prechádzali okolo, jeden hovorí tomu druhému: Dnes sú tí ľudia už takí bujní, nič si nevážia. Pozri, ešte celkom zachovalá prdel a už ju ktosi vyhodil do smetiaka.

Bolo to pred mnohými rokmi, kolegyňa nám rozprávala ako dopadla v pôrodnici s druhým bábätkom. Neviem ako je to teraz, ale vtedy vás domov s dieťatkom pustili až vtedy, ak ste boli na stolicu. Ona nie a nie sa k tomu dopracovať a tak asi na tretí deň popoludní išla na izbu sestier si niečo na pomoc vypýtať. Sestry niečo oslavovali a tak jej jedna len rukou ukázala, že tam si zoberte z tej fľaše sirup. Tak milá Valika si toho riadne do pohára naložila, doliala vodou a vypila.
Na izbe sa nedialo nič kým ležala, ale keď doniesli malého na kojenie, stačilo, že sa posadila a drobec hladný, nehladný, čas strávila na záchode. Po troch hodinách sa to opakovalo, kým ležala tak nič, stačilo, že donieslo malého a už to tu bolo zas. Drobca museli dokŕmiť.
V noci však už nič nepomáhalo a keď sa šinula k WC, po chodbe za ňou ostávala čiara. Čo teraz? V kúpeľni našla nejakú handru a hajde do upratovania. Zrazu sa objavil lekár a s vyvalenými očami na ňu zvolal: A vy tu čo robíte?! No, ja nemôžem spať a tak z nudy zmývam.

a ešte že skritizoval a koho to bola fušerina?

Ok, pridam sa....

rano nesiete dve tasky - obed a smeti. Hadajte ktoru som vyhodila? A pri pohladoch v autobuse ze kto tak strasne smrdi som vykrikovala najviac....

Ale si si aspoň pochutila (na tom "obede")

...Kazu mi pripomenula moju vlastnú hanbu..
..keď moje decko malo ešte svoj rozum a bývalo samo ,stalo sa raz, že šiel na 3 dni na školenie.."mami, prosím ťa, behni ku mne a ak sa ti bude chcieť ,uprac tam....organizovaný bordel upratovať sa mi teda nechcelo,len keď sa malo dítě vrátiť, šla som..a pulírovala, kredenec sa len tak ligotal,skladisko v šálkach, sklenkách, polievkovej mise,šrobiky, papieriky,kartičky- všetko letelo do sáčka so smeťami...veru všetko...decko prišlo, práve som končila, smeti už boli vynesené, dostala som pusu a vypadla.....ešte som nebola ani doma, drnčí mobil..."mamííí, vyhodila si mi z misy české peniaze, tri päťstovky tam boli!..."
...skoro ma museli omyť!...no čo už, vrátila som sa, otvorila kontajner, vreco vysypané na samom spodu,nikde nikoho, tak nožku hore,nakloniť a drb dnu- ako malá bomba som tam spadla,nedýchala,,prehrabala, (našťastie nebolo veľa), našla penízky a ako som sa vyklápala von, šiel sused....miluje ma dávno, smutne kukol a hovorí:"moja, nikdy si nepovedala , že si hladná"...a ja- v ruke kopu peňazí, mu naspäť-vieš,šla som si kúpiť,len som si pomýlila dvere...

..no a trapas, ale aký!!!...dávnejšie, moje najmladšie decko malo tak 4 roky, vracali sme sa z návštevy, tato, dieťa a ja..zastali sme na chodníku, šlo dosť veľa áut,vzadu som videla krásne maľované kamiony,vravím malému- počkaj chvíľočku, idú veľké autá, zakývame im...a kývame odušu a tretí kamion začal brzdiť, zastal a z okna sa ozve- no poď, malá,beriem ťa aj s tým deckom....
..obišlo sa to bez komentára, ale odvtedy môj manžel nikdy nestál so mnou na chodníku, keď šli kamiony..

Skerim sa do tychto vasich prispevkov odusu a teraz ma napadol podobny sikovny trapas, pochadzam z Karlovej Vsi a v rodnom dome byva moj starsi brat a bola som tam na navsteve a cestou som sa prvy krat zastavila na benzinke pri Riviere, natankovala som, peniaze v hrsti a isla som zaplatit, pocitajuc, ze dvere na budove sa same otvaraju, a zrazu benggg..., skoro som sadla na zadok, mali tam este normalne dvere...!!! Ked som vosla, tak ja som nevidela od slz bolesti a obsluhujuci od smiechu, len tak mimochodom podotkol, ze na buduci mesiac uz budu mat samootvaracie. Ale odvtedy som tam uz nebola.

Už tam môžeš ísť aj ty - splnili slovo a dali ti nainštalovať samootváracie.

Pred pár rokmi mi zubárka zbrúsila zub a dala korunku. Urobila mi to dobre, tak som na ten " cudzí zub" časom zabudla. Minulý rok som zistila, že mám v zube dieru, nakoľko sa zubárky neskutočne bojím, návštevu som odkladala. Keď som sa konečne odhodlala ísť a otvorila som ústa, začala sa zubárka strašne smiať, vraj že však vy nemáte dieru, vy ste si len "prekúsali" korunku No trapas, ale bola som spokojná, žiadne vŕtanie totiž nebolo, len mi tú korunku vymenila.