Táto otázka predstavuje nedoriešený metodický problém účtovníctva od roku 1990. Dovtedy boli organizácie čisto výrobné, alebo obchodné. Teraz si aj živnostník môže založiť živnosť výrobnú aj obchodnú pod jedným IČO a DIČ a v jednom sklade má aj to čo je ekonomickou povahou materiál, aj tovar. Ale pri nákupe a zaúčtovaní dopredu nevie, čo z nakupovaného predá ako tovar a čo spotrebuje ako materiál. Potom vznikajú buď nesúvzťažné zápisy tvaru 501/132, alebo 504/112. Alebo firma má na konci roka nákup materiálu, ale 90% nie je odúčtované na 501, ale na 542.
Podľa mňa by metodici, zostavujúci Postupy účtovania mali zriadiť účtovú podtriedu 14 – Nešpecifikované nakupované zásoby. V rámci neho vytvoriť analytické účty 141 - Obstaranie nešpecifikovaných zásob a 142 – Nešpecifikované zásoby na sklade. Ďalej:
- do § 17 PÚP vsunúť odsek 10 /číslovanie ďalších posunúť/ s týmto textom : /10/ Ak pri účtovaní nakupovaných zásob nie je zrejmé, či sa použijú vo výrobe ako materiál, alebo predajú ako tovar, účtujú sa tieto zásoby na syntetických účtoch nešpecifikovaných zásob 141,142. Pred použitím sa konkrétna časť zásob preúčtuje /preskladní/ podľa konkrétneho použitia buď na účet materiálu, alebo na účet tovaru. Z účtu 142 nemožno zásoby bez preúčtovania na účty 112, alebo 132 vydať priamo do spotreby.
- do § 43, ods. 1 písm. a, aj b, za účty 111, 131, doplniť účet 141 a zaúčty 112 + 132 doplniť účet 142
- do § 44 ... detto
A bolo by po probléme ...

Tento návod môže účtovná jednotka prevziať a uplatniť aj pri súčasnej legislatíve. Lebo § 3, PÚP umožňuje účtovnej jednotke vytvoriť v interných smerniciach a vlastnom účtovnom rozvrhu aj vlastné syntetické účty, ktoré nie sú obsiahnuté v rámcovej osnove PÚP. Tak to urobte a máte problém vyriešený, je v právnom aj obsahovom súlade s postupmi účtovania.

Áno ... presne tak som to myslel. Skôr, než som to stihol doplniť si sa opýtala nato ... na konci roka zostatok účtu 142 priradiť do riadku súvahy podľa prevažujúceho použitia zásob v uzatváranom roku ... buď k materiálu, alebo k tovaru. Alebo podľa svedomitého odhadu, čo bude pri spotrebe týchto zásob v budúcom roku prevažovať. Veď závierka k 31.12. sa robí v polovici marca a to už je ku koncoročným zásobám stav použitia známy viacmenej známy. Ak to takto uvedieš aj v poznámkach k zásobám, nebude to mať žiadnu chybu. Nemožo predsa ... ešte aj vlas štiepať na polovice ...

Uff, tak to je vyčerpávajúca odpoveď. Takže všetky nákup dávať na 141, príjemky na 142 a potom podľa toho, či sa to predalo v predajni alebo to odišlo na zákazy preúčtovať 132/142 a 112/142 a 504/132 a 501/112??? Takto mám tomu rozumieť?
A čo na konci roka? Zostáva to na 142? A kam to v súvahe dať?

Dík je to riešenie. Ja som rozmýšľala, že všetky doklady by sa účtovali na 111, príjemky na 112, a potom to, čo sa predá nie na zákazky, preúčtujeme 395/112 výdajky a 132/395 príjemky.
Čo myslíš?

Aj to je jedno z dobrých konzistentných riešení, ak prevažujúcou spotrebou je materiál. Rovnako ako u mojej alternatívy sa nedá vyhnúť preúčtovaniam - nutným účtovným prípadom navyše.

No to riešenie má o nejaký ten účtovný zápis menej, tak aj preto. Vďaka za pomoc.

A je to... ešte sa ťa opýtam. Účtoval by si poplatok za predĺženú splatnosť do obstarania materiálu alebo inam? A kam inam?

Účtoval by som ho do obstarávacej ceny, ak by ten poplatok bol súčasťou faktúry za zásoby a zásoby by ešte boli na sklade. Je to v súlade s § 22, ods. 6 PÚP. Nehovorí síce nič o prirážkach k cene iba o zľave /skonto/, ale prirážka je forma antizľavy /antiskonta/. Neúčtoval by som ho do obstarávacej ceny, ak by bol poplatok za predĺženú splatnosť počítaný podľa skutočného meškania úhrady, alebo po spotrebovaní zásob. Jednak preto, lebo vtedy už má skôr povahu zmluvnej pokuty, než obstarávacej zložky. A tiež preto, že zásoby už v čase fakturovania príplatku nemusia ani existovať. Ak je na sklade už iba časť zásob, tak na ňu sa časť príplatku účtuje do obstarávacej ceny /jednotkovej na sklade/ a časť za spotrebované zásoby do nákladov.
O obstarávacích nákladoch možno hovoriť vtedy, ak zásoby ešte existujú na sklade a možno zvýšiť o prirážku ich jednotkovú cenu. Inak nejde o obstarávacie zložky ceny, ale o náklady resp. výnosy. Znova – zľavy za urýchlenú úhradu sú riešené v § 74, ods. 2 PÚP ako výnos /zrejme 648/, ale prirážka za predĺženú splatnosť v § 64, 65 nie je spomenutá. Iba v § 22, ods. 6 ... že zľava z ceny k už spotrebovaným zásobám sa účtuje do mínus nákladov ... tak prečo by sa príplatok k cene /antiskonto/ nemohol účtovať do plus nákladov.
Je to trochu dlhé, ale .... nechce sa mi to už skracovať.

Ide o to, že keď nakupujeme materiál, tak dodávateľ si ako poslednú položku vyfakturuje poplatok za predĺženú splatnosť. Ja by som to skôr hodila na 548 ako do obstarania... aj keď... neviem.

Dobrý deń,
potrebovala by som si potvrdiť či správne účtujem: jedná sa o živnostníka účtujúceho v JÚ nakupuje rôzny materiál od kúrenárskych vecí po vodovodné, solárne panely a pod. Všetok materiál nakupuje po obhliadke a cenovej ponuke a potom ho namontuje zákazníckovi, takže k materiálu si dá i svoju prácu a vystaví faktúru napr. za montáž kotolne, alebo kúrenia a pod. a pridá k tomu výdajku aký materiál na tú zákazku išiel. Prijaté faktúry a bločky zaúčtujem ako nákup materiálu (kamarátka mi radila ako tovar a pri vydanej faktúre rozúčtovať tovar+služby) a vydanú faktúru ako predaj výrobkov a služieb. Mohol by mi niekto poradiť ako to mám správne zaúčtovať?
Ďakujem

Nákup-nákup materiálu, faktúra- služby-montáž kotolne, kúrenia. Kamarátka teda radila zle.

Ďakujem pekne za rýchlu odpoveď ja som to tak i začala účtovať ale kamarátka ma potom troch zmiatla.