Táto otázka predstavuje nedoriešený metodický problém účtovníctva od roku 1990. Dovtedy boli organizácie čisto výrobné, alebo obchodné. Teraz si aj živnostník môže založiť živnosť výrobnú aj obchodnú pod jedným IČO a DIČ a v jednom sklade má aj to čo je ekonomickou povahou materiál, aj tovar. Ale pri nákupe a zaúčtovaní dopredu nevie, čo z nakupovaného predá ako tovar a čo spotrebuje ako materiál. Potom vznikajú buď nesúvzťažné zápisy tvaru 501/132, alebo 504/112. Alebo firma má na konci roka nákup materiálu, ale 90% nie je odúčtované na 501, ale na 542.
Podľa mňa by metodici, zostavujúci Postupy účtovania mali zriadiť účtovú podtriedu 14 – Nešpecifikované nakupované zásoby. V rámci neho vytvoriť analytické účty 141 - Obstaranie nešpecifikovaných zásob a 142 – Nešpecifikované zásoby na sklade. Ďalej:
- do § 17 PÚP vsunúť odsek 10 /číslovanie ďalších posunúť/ s týmto textom : /10/ Ak pri účtovaní nakupovaných zásob nie je zrejmé, či sa použijú vo výrobe ako materiál, alebo predajú ako tovar, účtujú sa tieto zásoby na syntetických účtoch nešpecifikovaných zásob 141,142. Pred použitím sa konkrétna časť zásob preúčtuje /preskladní/ podľa konkrétneho použitia buď na účet materiálu, alebo na účet tovaru. Z účtu 142 nemožno zásoby bez preúčtovania na účty 112, alebo 132 vydať priamo do spotreby.
- do § 43, ods. 1 písm. a, aj b, za účty 111, 131, doplniť účet 141 a zaúčty 112 + 132 doplniť účet 142
- do § 44 ... detto
A bolo by po probléme ...
Tento návod môže účtovná jednotka prevziať a uplatniť aj pri súčasnej legislatíve. Lebo § 3, PÚP umožňuje účtovnej jednotke vytvoriť v interných smerniciach a vlastnom účtovnom rozvrhu aj vlastné syntetické účty, ktoré nie sú obsiahnuté v rámcovej osnove PÚP. Tak to urobte a máte problém vyriešený, je v právnom aj obsahovom súlade s postupmi účtovania.